Unikátne zemľanky odkryli na Horehroní z úcty k hrdinom. V nádhernej prírode sú prístupné celoročne

Zostali z nich už len zarastené jamy, no po obnove opäť vyzerajú ako v časoch, keď ich vojaci naplno využívali. Zemľanky medzi Breznom a Mýtom pod Ďumbierom odhaľujú doteraz nevypovedané príbehy. Ich rekonštrukcia a sprístupnenie turistom sa symbolicky viažu k osemdesiatemu výročiu Slovenského národného povstania.

30.11.2024 11:00
zemľanka, Brezno, Šánske Foto:
Zemľanky v lokalite Šánske pripomínajú hrdinstvo členov 2. československej paradesantnej brigády.
debata (4)

K trom zrekonštruovaným zemľankám sa dá pešo dostať z parkoviska pri Stodole Pohanské, ktorá sa nachádza na vrchole kopca s rovnakým názvom. Táto lokalita, pri hlavnej ceste medzi Breznom a Mýtom pod Ďumbierom, sa nedá prehliadnuť – ponúka nádherné výhľady na Nízke Tatry.

Od Stodoly k zemľankám, konkrétne do časti Šánske, trvá peší presun zhruba 45 minút. Vzdialené sú odtiaľ necelé dva kilometre a turisti ich nájdu podľa smerových tabúľ. Prístupné sú celoročne. Možné je dostať sa k nim aj počas zimy, cez zasnežený terén. Takáto prechádzka neodradila desiatky ľudí ani počas ostatného víkendu, keď zemľanky oficiálne otvorili pre verejnosť. Snehová pokrývka tomu dodala punc dobrodružnosti.

Zemľanky v lokalite Šánske pripomínajú...
Interiér podzemných úkrytov je skromný.
+7Atmosféru počas sprístupnenia novinky...

Patrili k najbojaschop­nejším

„Som rád, že sa nám spoločne podarilo urobiť tento vzácny počin, lebo si tak pripomíname históriu ľudí, ktorí bojovali za našu slobodu a životy,“ povedal priamo na mieste brezniansky primátor Tomáš Abel. Zdôraznil pritom, že ide o vzácny kus histórie ich mesta a regiónu, ktorý sa im podarilo „zachytiť“ pre všetkých návštevníkov tejto lokality. Objasnil, že pred samotnou obnovou sa tam nachádzali len pôvodné jamy.

„Tie sa prehĺbili, no nerozširovali. Prekryli sa novým zastrešením, ktoré tvoria drevo a čečina,“ vysvetlil primátor. Ozrejmil, že na obnove sa podieľali členovia Klubu vojenskej histórie ČSĽA Anthropoid, dobrovoľníci, nezisková organizácia Brezno pre občanov a samotné mesto.

Materiálne a finančne projekt podporili jeho sympatizanti a už spomínaní dobrovoľníci s nadšencami vojenskej histórie. Jeho súčasťou bola aj inštalácia informačných tabúľ. Z nich sa ľudia dozvedia všetko o udalostiach počas druhej svetovej vojny – zo zimy na prelome rokov 1944/1945, kedy na mieste pôsobili príslušníci 2. československej paradesantnej brigády v ZSSR. Išlo o jednu z najlepšie pripravených a najbojaschopnejších jednotiek, ktorej jadro tvorili prevažne Slováci, no tiež rodáci z Podkarpatskej Rusi, Volynskí Česi a príslušníci iných národností.

Tisova ulica, Varín Čítajte aj Tisova ulica už bude čoskoro minulosťou. Pomenovať ju chcú po ďalšom katolíckom kňazovi

Veliteľom tejto jednotky bol podplukovník Vladimír Přikryl so zástupcom Viliamom Lichnerom. Spoločne dosiahli významné bojové výsledky v rámci Karpatsko-duklianskej operácie, boli tiež dôležitou súčasťou Slovenského národného povstania.

Pod hustou paľbou

Príbeh zemľaniek v Nízkych Tatrách oživili a podrobne zmapovali na základe dochovaných spomienok bývalých členov brigády a historických záznamov, ku ktorým sa dostali prostredníctvom súkromných výskumov a štúdia literatúry.

Skupina 88 vojakov, ktorá sa v lokalite Šánske skrývala, si dala názov Tarzan a vybudovala približne jedenásť zemľaniek. V noci z 1. na 2. decembra 1944 sa tam objavil aj veliteľ Přikryl. Do tábora sa zároveň dostali správy upozorňujúce na nebezpečenstvo kvôli vyšliapanému chodníku, ktorý by Nemci mohli využiť na útok.

Ako partizáni bojovali s Nemcami
Video
Ukážka v obci Sklabiňa, august 2019. / Zdroj: TV Pravda

O druhej poobede prišla do tábora udýchaná spojka s hlásením, že hliadka už spozorovala nepriateľov. Krátko nato sa ozvala silná guľometná paľba, pričom z druhej strany tábora ich ostreľovali zo samopalov. Parabrigadisti to kvôli nedostatku nábojov mohli opätovať len slabo. Pod paľbou zostali až do súmraku. Napriek rôznym prekážkam bola jednotka stále schopná opätovne sa sformovať a jej príslušníci ďalej vytrvalo bojovať. Aj vďaka tomus sa podarilo 13. februára 1945 oslobodiť obec Mýto pod Ďumbierom.

Rekonštrukcia a sprístupnenie miesta turistom sa symbolicky viaže k osemdesiatemu výročiu Povstania, v ktorom boli účastníci spomínanej parabrigády významnou posilou. Symboliku umocňuje aj fakt, že súčasťou skupiny boli dvaja rodáci priamo z Mýta pod Ďumbierom – čatár Cyril Komora a slobodník Jozef Náter. Pôsobili tam ako príslušníci priezvedného oddielu.

Trnava, vražda, polícia SR, policajti Čítajte aj Si policajt, máš to zvládnuť? Expríslušník: Pomoc som nedostal ani po prípade utopených detí a zhorených ľudí

Samospráva zdôrazňuje, že odhalením príbehov statočných vojakov, ktorí bojovali za svoju vlasť a ľud, im za hrdinstvo vzdávajú hlbokú úctu a poklonu. „Úkryty tak, ako ich je možné vidieť dnes, prezentujú autentickú podobu polo-podzemných stavieb, ktoré slúžili ako dočasné útočiská, obranné pozície alebo obydlia pre vojakov,“ doplnila radnica.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 4 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Banskobystrický kraj #Brezno