Ak všetko vyjde podľa plánov samospráv, výstavbu dôležitého úseku v meste pod Urpínom odštartujú v budúcom roku. Banskobystrický župan Ondrej Lunter aj primátor mesta Ján Nosko potvrdili zámer zaradiť finančné krytie tohto projektu do jednotlivých rozpočtov už v nasledujúcom roku.
„Celková rozpočtovaná cena je 5,2 milióna eur. Po súťaži je výrazne nižšia, no presnú sumu v tejto chvíli ešte nemôžem povedať, lebo to nie je definitívne uzavreté,“ hovorí Lunter. Keďže táto cesta druhej triedy má byť v správe BBSK, náklady na jej výstavbu „zatiahne“ župa, no chodníky s osvetlením pôjdu na účet mesta.
„Projekt je už vysúťažený, má stavebné povolenie a sme pred podpisom zmluvy. Ešte je potrebné schválenie zastupiteľstiev, čo by nemal byť problém,“ mieni Lunter. „Dôležité je tiež, aby sme dotiahli ústnu dohodu, ktorú s developermi máme, že aj oni sa na tejto výstavbe budú finančne podieľať,“ vysvetlil.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Džentlmenská dohoda
Župan pokračoval, že developeri v rámci Pršianskej terasy zarobili a v momente, keď s nimi budú finalizované dohody, môžu podpísať realizačnú zmluvu. „V minulosti nám už ten záväzok prisľúbili a v súčasnosti potvrdili. Máme džentlmenskú dohodu, ktorú je ale potrebné dotiahnuť do samotnej papierovej zmluvy,“ objasnil. Začiatkom roka by potom mohli odštartovať samotné stavebné práce.
V akom pomere bude platiť kraj a mesto, zatiaľ nekonkretizoval. Väčšinový podiel ale bude hradiť župa. „Samozrejme, s pánom primátorom navrhneme sumy tak, aby to bolo aj s rezervou – nech nevznikne žiadny problém,“ poznamenal. Zároveň zdôraznil, že kraj už v tejto veci spravil veľký kus práce.
„Tri roky trvalo vysporiadanie všetkých pozemkov pod II. etapou výstavby, na ktorú je aj vydané právoplatné stavebné povolenie. Vysporiadali sme celkovo 270 pozemkov, čo predstavuje viac ako 14-tisíc štvorcových metrov. Na túto plochu sme už vynaložili sumu 850-tisíc eur,“ priblížil.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Zastupiteľstvo BBSK bude vo štvrtok (28. novembra) rozhodovať o rozpočte na rok 2025 a v rámci neho Lunter osobne navrhne finančné krytie tohto projektu. Zopakoval, že župa už urobila verejnú súťaž na zhotoviteľa novej cesty. „Prišla nám cenová ponuka, ktorú by bolo nerozumné neakceptovať,“ doplnil.
Spájanie síl sa oplatí
Mestskí zastupitelia budú mať tento projekt na stole začiatkom decembra. Primátor je ale tiež presvedčený, že by to malo prejsť bez problémov. „Dobudovanie Pršianskej cesty vnímame ako akútnu tému. Som rád, že po dlhom období riešenia majetkovo-právnych vzťahov a výkupe pozemkov zo strany BBSK ide, po Dome kultúry, o ďalší projekt, v ktorom spájame sily,“ povedal Nosko.
„Výstavbou cesty s osvetleným chodníkom pre peších tak po rokoch vytvoríme bezpečný prístup obyvateľov k ich domovom,“ tvrdí. Spomenul pritom tiež dlhotrvajúce problémy s prepojením mesta s touto časťou, ale tiež s obcou Horné Pršany. „Už čoskoro by však mohli byť minulosťou,“ podotkol.
Čítajte viac Pellegrini odmietol Dankovu novelu k infozákonu: Vytvára priestor pre svojvôľu úradníkov
Hoci aktuálne prežívajú všetky samosprávy, v súvislosti s financiami, zložité obdobie, Nosko vníma vybudovanie novej cesty ako kľúčové. „Komunikácia, ktorá tam teraz vedie, je v havarijnom stave. Prepadáva sa, je neosvetlená, nebezpečná. Z nášho pohľadu ide o rozvojovú oblasť,“ podčiarkol s tým, že zapojenie súkromných developerov je pre úspech celého projektu nevyhnutné. Tí podľa neho profitujú z predaja pozemkov v tejto lokalite, pričom v súčasnosti má už Pršianska terasa takmer tisíc obyvateľov. Ide o trojnásobný počet v porovnaní s obcou Horné Pršany, ktorá ich má niečo cez tristo.
Predseda dopravnej komisie BBSK a zároveň banskobystrický viceprimátor Jakub Gajdošík uviedol, že bez spolupráce mesta a župy by nebolo možné vyriešiť problém, ktorý sa ťahá už viac ako tridsať rokov. „Na Slovensku ide o výnimočný príklad toho, ako dokážu dve samosprávy spolupracovať, realizovať významné projekty a doručovať tak obyvateľom mesta a regiónu prospešné výsledky,“ povedal. Dodal, že kraj a mesto predpokladajú financovanie projektu z úverových zdrojov, so zapojením súkromného kapitálu.