Netradičná pacientka čakala na svoje vyšetrenie stovky rokov. Mumifikovaná žena sa ho dočkala na rádiologickom oddelení v rimavskosobotskej nemocnici. Tam ju prepravili v špeciálnom nepriepustnom obale a na pracovisku pre ňu vytvorili samostatný protokol na realizáciu CT.
V pôvodnom sarkofágu
V spolupráci s rimavskosobotskou nemocnicou to celé zorganizovalo Gemersko-malohontské múzeum v rámci medzinárodného projektu Interreg. Snímky z vyšetrenia po spracovaní odošlú do Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV v Bratislave, pričom budú slúžiť pre ďalší vedecký výskum.
Riaditeľka múzea Éva Kerényi pripomenula, že ide o najvzácnejší predmet ich kultúrnej inštitúcie, v ktorej je zároveň maskotom. Vysvetlila, že v minulosti už túto múmiu vyšetrili röntgenom, no došlo k tomu v sedemdesiatych rokoch, čo je už dosť dávno. Vtedy napríklad zistili, že táto nezvyčajná pacientka mala osteoporózu a problémy s kĺbom. Teraz jej prvýkrát urobili CT. „Nápad prišiel z našej strany, keďže chystáme novú expozíciu, kde by sme už chceli aplikovať aj tieto výsledky,“ povedala riaditeľka. Či budú prekvapivé, netuší.
„Človek nikdy nevie, čo sa môže objaviť,“ podotkla s úsmevom. Ozrejmila, že ich múmia je raritou, lebo ide o jedinú takúto ženu z egyptských končín na území Slovenska – všetky ostatné exempláre, teda ďalšie štyri, sú muži. Výnimočné je tiež to, že keď umrela, mala 50 až 70 rokov. Na tie časy bola teda naozaj stará. „V súčasnosti je to približne tritisícročná dáma,“ poznamenala Kerényi. Dúfa, že vďaka tomuto vyšetreniu sa im podarí urobiť rekonštrukciu jej tváre aj kostí.
„Momentálne vieme, že Taši, ako ju volajú deti, má 142 centimetrov, no počas života bola o nejakých desať centimetrov vyššia. Chceli by sme zistiť aj to, na čo asi umrela,“ poznamenala. Prevoz z múzea do nemocnice podľa nej nebol náročný. „Stabilne sme ju zabalili do špeciálneho obalu a s prívesom za autom previezli, v podstate v pôvodnom sarkofágu, až sem,“ priblížila s tým, že presun trval len pár minút.
Čítajte aj Ceny leteniek z Bratislavy do Košíc sú známe. Vláda ale nevie, či túto leteckú linku naozaj spustí
Riaditeľka objasnila, že v rámci Slovenska sa CT múmie už v minulosti robilo. Konkrétne takto vyšetrili pozostatky Žofie Šerédyovej, ktorá bola paňou na hrade Krásna Hôrka. „Takto stará múmia, ako je Taši, to ale doteraz neabsolvovala,“ uzavrela.
Rekonštrukcia kostry aj lebky
Primár rimavskosobotskej chirurgie Peter Juhász hovorí, že takéto vyšetrenie je v ich nemocnici slovenským unikátom. „Môžeme zistiť veci, ktoré pred niekoľkými tisíc rokmi pravdepodobne viedli k nejakému životnému príbehu a smrti. Je to zaujímavé z hľadiska medicíny, tiež histórie nášho múzea a všetkého, čo sa okolo toho dá povedať,“ uviedol.
Čo sa dá v takomto prípade objaviť, vysvetlila primárka rimavskosobotského röntgenového oddelenia Anna Rákayová. „Technicky sme zistili, že v každom prípade bola výška obyvateľstva v tom období nižšia ako je dnešný priemer. Potvrdilo sa, že v tom obale je naozaj kostra, pričom sa veľmi pekne znázornili jednotlivé kosti,“ povedala.
Čítajte aj Rastú ako huby po daždi? V Brezne čoskoro odovzdajú desiatky nájomných bytov, ďalších viac ako sto idú stavať
Špeciálny protokol pre túto pacientku podľa primárky nastavili na základe informácií, ktoré mali z predošlého CT vyšetrenia nie až tak starej múmie – spomínanej Žofie Šerédyovej. „Mohli sme si teda dovoliť urobiť hustejšie rezy. To znamená, že bola tuhšia dávka žiarenia. Z tých rezov potom dokážeme, špeciálnym softvérom, vytvoriť 3D rekonštrukciu samotnej kostry aj lebky,“ priblížila. Vzápätí opísala, čo zatiaľ bolo vidieť. „Ruky mala prekrížené na bruchu, v takej asi klasickej polohe,“ podotkla.
Postupne chcú zistiť, na aké ochorenia Taši trpela, tiež príčinu jej smrti. „Samozrejme, to bude ťažké, lebo vidíme už len tú samotnú kostru. Hrudníková dutina je prázdna, chýbajú pľúca. Orgány nie sú ani v brušnej dutine,“ spresnila. Doplnila, že v pláne je aj genetické vyšetrenie, ale to už bude skôr úlohou antropologického ústavu.
Múmia ženy Tasherithnetiak pochádza z čias 21. až 25. dynastie v rokoch 1087 až 664 pred Kristom, ktoré bolo nazývané aj ako tzv. Tretie prechodné obdobie. V dejinách Egypta bolo veľmi búrlivé a nepokojné, keď sa rýchlo za sebou striedali slabí faraóni. Práve vtedy žila v oáze, v roľníckej komunite, v blízkosti mesta Abusír el Melek, stará pani s týmto menom. Jej pozostatky priniesol v roku 1910 do Rimavskej Soboty advokát, statkár a cestovateľ Štefan Munkácsi Süteö mladší a daroval ju Gemerskému župnému múzeu.