Tradícia Medovníkového mesta v Hriňovej trvá deväť rokov. Široká verejnosť ho môže obdivovať na výstave v mestskom kultúrnom stredisku do konca decembra. Príležitosť sme si nenechali ujsť ani my. Priamo na mieste nás okamžite upútala vôňa typická pre medovníčky. Na veľkom stole sa vynímali „stavby“ jednotlivých objektov. Dominoval im obrovský cyrilometodský kríž zdobený pútavými detailami a nápisom „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha“. Jeho originál stojí na kruhovom objazdne v Hriňovej.
V okolí mestečka bolo počas našej návštevy rušno – striedali sa tam deti z materských škôl, ale aj „dospeláci“. Nechýbali ani niektorí „architekti“ či „stavitelia“ tohto diela, ktorými sú hriňovskí školáci, seniori, deti z detského domova, ale aj zamestnanci mestského úradu. Vilma Babicová, ktorá s týmto projektom pred pár rokmi prišla, nám vysvetlila, že v takomto zastúpení to zvyknú piecť každoročne.
„Vždy sa to mení, budovy a pamiatky sú iné. Podmienkou ale je, že musia reálne existovať a súvisieť s Hriňovou,“ povedala. Potvrdila, že zapojiť sa môže ktokoľvek – čím viac ľudí, tým lepšie. Hotové diela sú už na pohľad naozaj pútavé, no nejedného človeka určite prepadne myšlienka, že by sa do nich aj zahryzol – minimálne po skončení výstavy. Pani Vilma však upozornila, že to nie je možné.
„Je to síce sladké a jedlé, no nie vhodné na konzumáciu. Z hygienického hľadiska sa to neodporúča. Chodieva sem veľa ľudí, dotýkajú sa toho a podobne, takže potom to už len putuje prípadným záujemcom, ktorí si to odnesú ako pamiatku,“ objasnila
Zostáva jedinou
Cieľom projektu je spájať generácie – zapojiť do neho školy, škôlky, celú miestnu komunitu. Takto spoločne vytvorili malebné mestečko, v ktorom sú objekty z rôznych častí Hriňovej – napríklad Kaplnka u Šuľkov, Báťkova lipa, športová hala či spomínaný kríž aj kruhový objazd. Pútavé sú tiež postavičky v krojoch, ktoré znázorňujú tancujúce deti pod Poľanou.
Babicová pripomenula, že prvýkrát to zrealizovali v roku 2016, takže aktuálne sprístupnili túto atrakciu už deviatu sezónu po sebe. „Neprestali sme ani počas pandémie. Bolo to síce bez publika, ale vysielalo sa to online a všetci si to mohli pozrieť na internete,“ hovorí. Trošku ju vraj mrzí, že sa tomu nevenuje toľko pozornosti, ako by si želala.
Čítajte aj Vianoce na vojenskej základni. Ako ich prežijú naši vojaci? Niektorí neboli doma na sviatky už tri roky
„Veď je to jediné medovníkové mesto na Slovensku,“ podčiarkla. „Viacerí ma už oslovili, či by som takúto výstavu neurobila aj inde, ale nesúhlasila som. V Nórsku je tiež také len v meste Berger a práve odtiaľ som si zobrala inšpiráciu,“ ozrejmila. Keďže v tomto severskom štáte žila viac ako dve dekády, má k nemu vrúcny vzťah.
„Pôsobila som tam dvadsaťtri rokov – študovala, pracovala a bývala. Keď som odišla do predčasného dôchodku, vrátila som sa na Slovensko,“ prezradila. Vtedy kontaktovala aj hriňovskú samosprávu a navrhla tento sladký projekt. Jeho náplňou je venovať pozornosť charakteristickým objektom, ktoré sa v meste nachádzajú.
„Či sú to kostoly, mosty, kaplnky, vodárenské dielo, vodopád, športová hala, cyklocesta, slávnosti pod Poľanou, gazdovanie na lazoch,“ vymenovala. Zopakovala, že motívy sa každoročne obmieňajú. „Je úžasné, že sa na tom podieľajú aj tí najmladší. Je radosť pozerať sa, ako tu škôlkari nadšene reagujú ukazujúc, čo upiekli,“ poznamenala. Je vhodné to podľa nej implementovať aj do vyučovania.
Čítajte aj Poslanci Hlasu zablokovali parlament, Danko musel so zákonom o športe ustúpiť. Na tlačovku priniesol koňa
„Keďže sú to vlastne geometrické vzory, môžu to mať na matematike. Žiaci musia vypočítať, koľko budú potrebovať múky, masla, cukru. Potom rozmýšľať, či urobia kruh, s akým priemerom a podobne,“ vysvetlila. „Napísať o tom môžu aj slohové práce v rámci slovenského jazyka – jednoducho zhodnotiť, ako na tom pracovali,“ doplnila.
Pretrvá desaťročia?
Najväčšiu budovu v rámci medovníkového mesta upiekli žiačky zo Základnej školy Krivec. „Vytvorili sme športovú halu, ktorá sa tu využíva ako klzisko alebo florbalové ihrisko. S nápadom prišla naša triedna učiteľka,“ povedala Kasia zastupujúca celú skupinu dievčat, ktoré sa na tom podieľali.
„Mali sme aj trochu komplikácie, ale cesto a polevu nám pomohla urobiť cukrárka, ktorá je mamičkou jedného žiaka z našej školy. Potom sme to už len vytvarovali a zdobili,“ priblížila Kasia. Pracovali na tom, v rámci vyučovania, týždeň – denne zhruba hodinu.
Čítajte aj Kaliňák: Slovensko dostalo ponuku na vrtuľníky Viper aj Blackhawk
Hriňovský kríž vyrobili zamestnanci mestského úradu. „Pracovalo nás na ňom asi päť ľudí. Je to kríž, ktorý môžete vidieť na kruhovom objazde, keď prichádzate smerom do mesta,“ potvrdila pracovníčka mestského kultúrneho strediska Zuzana Vilhanová. „Rozhodli sme sa preň preto, lebo nedávno bol renovovaný a vysvätený,“ podotkla. Aj im trvali práce približne týždeň. Do projektu sa zapojili aj v minulých rokoch. Takto už upiekli fujaru, „kulturák“, časti miestneho kroja aj rôzne pamiatky.
Hriňovský primátor Stanislav Horník zdôraznil, že ide o milú tradíciu. „Vo vianočnom období sa tak môžeme pristaviť a potešiť z výtvorov našich mládežníkov či úžasných seniorov,“ povedal. Osobne zatiaľ nič neupiekol, no v kronike zúčastnených objavil meno svojej dcéry a to mu zdvihlo náladu. „Mám z toho radosť. Je úžasné, že pani Vilma doniesla do Hriňovej takýto zvyk. Verím, že pri ňom zotrváme aspoň pár desaťročí,“ uzavrel s úsmevom.