Nové ocenenie Majster remesla udelili v Liptovskom Mikuláši prvým piatim ľuďom. Dostali ho z rúk primátora Jána Blcháča. Radnica zdôrazňuje, že títo odborníci sú symbolom poctivej a precíznej práce. V histórii mesta získali túto trofej, v tvare mikulášskej berly z dielne Vladimíra Lofaja, ako prví. Odniesli si ju krajčírka Jana Košová, pekár Peter Uličný, elektrikár Roman Krajčí, strojár Jaroslav Debnár a stavebník Miloš Rojček.
„V našom meste sa pohybuje množstvo usilovných ľudí. Dôkazom toho sú desiatky nominácií, ktoré sme prijali od verejnosti aj samotných firiem,“ uviedol primátor. „Prostredníctvom ocenenia Majster remesla sme chceli nájsť tých, ktorí denne usilovne a precízne pracujú – často bez väčšieho povšimnutia druhých, a poďakovať sa im. Nech sú vzorom ostatným,“ poznamenal Blcháč.
Verejnosť mohla nominovať zamestnancov výrobných podnikov alebo pracovníkov v oblasti služieb či predaja, na území Liptovského Mikuláša, s minimálne päťročnou praxou. O víťazoch rozhodli členovia Komisie pre rozvoj podnikania, cestovného ruchu a medzinárodnej spolupráce, ktorá pôsobí pri mestskom zastupiteľstve.
Šije aj pre celebrity
V kategórii odevníctvo a kožiarstvo triumfovala Jana Košová, ktorá už viac ako tri dekády vedie Salón Dajana. Má za sebou roky obetavej a poctivej roboty od prešívania zipsov cez skracovanie nohavíc, strihanie prvých kostýmov až po plesové, svadobné či klasické šaty pre obyčajných, ale aj celosvetovo známych ľudí. Jej rukami prešli tiež krojové kostýmy pre domáce súbory. Na konte má spoluprácu s renomovanými módnymi návrhármi na najvyššej slovenskej úrovni. Nominovali ju však najmä za jej ľudský a pozitívny prístup v akejkoľvek situácii.
„Toto ocenenie pre mňa znamená veľmi veľa, vážim si ho,“ povedala Pravde Košová. „Čo sa týka ručnej práce, „krajčovina“ je dosť zložitá. Veľmi ma mrzí, že tento odbor zaniká. Nemáme na to školy a už ani krajčírky,“ konštatovala. Ona sama vyštudovala odevnú priemyslovku v Trenčíne. „Ja som skôr strihač – vždy som strihala a modelovala strihy. Je mi ľúto, že krajčírstvo vymiera. Odborníkov nemá kto vychovávať. My ich už tiež nemáme odkiaľ zháňať – pracujú u nás posledné generácie, ktoré to robia,“ zhodnotila.
Predtým, ako si začiatkom deväťdesiatych rokov otvorila svoj salón, pracovala v legendárnom socialistickom podniku Fatran, kde vyrábali napríklad páperové vetrovky, ale aj otepľovačky či spacie vaky. „Robila som tam majsterku odborného výcviku krajčírkam, ktoré mal Fatran v bývalej textilke Maytex. Tam sa učili aj pradiarky a farbiarky,“ priblížila Košová. Ešte predtým musela absolvovať prax s krajčírmi, ktorí mali zákazkové šitie. „Musím povedať, že to boli páni krajčíri. V Trenčíne sme boli skôr vzdelávaní na priemyselnú výrobu a to je rozdiel,“ ozrejmila.
Vo Fatrane robila šesť rokov aj vedúcu módneho salónu. „Po revolúcii, keď sa to všetko začalo rozpadať, som si otvorila vlastný podnik. Nevedela som, do čoho idem, ale neľutujem,“ podotkla. K jej najslávnejším zákazkám patrí svadobný oblek nášho celosvetovo známeho cyklistu Petra Sagana.
Čítajte aj Unikát, ktorý závidia aj v Prahe. V Utekáči majú najvyšší komín s lezeckou stenou, atrakcia vznikla v areáli bývalej sklárne
„Samozrejme, nerobila som na ňom sama. Išlo o historický oblek, ktorý potreboval ručnú prácu, ale výšivka so zlatou niťou sa na ten zamat robila strojom. Jej návrh urobil Martin Hrča,“ vysvetlila majsterka. „Ja som to všetko strihala a zároveň ušila sako. V našej dielni sa šili tiež nohavice a kabát,“ objasnila. Na svojom zozname má aj ďalšie „úlovky“ známych ľudí, no konkrétne mená neprezradila. „Všetko to vlastne išlo cez návrhára Martina Hrču, ktorý dostal zákazky a potom sme na tom spolupracovali,“ doplnila.
Chlieb náš každodenný
V kategórii potravinárstvo získal cenu Peter Uličný, ktorý pracuje v pekárňach Lippek už 33 rokov. Na ručnej výrobe cez neho prešli milióny chlebov. Momentálne pôsobí na pozícii vedúceho priemyselnej pekárne.
„Vnímam to ako poctu tomu, že svojmu remeslu som venoval takmer celý život,“ reagoval Uličný. „Za tie roky mi cez ruky naozaj prešlo kvantum chlebíkov. Tie sa robili aj robia vo veľkých množstvách ručne. Je dobre, že to remeslo sa stále drží nie v tom strojovom zmysle – keďže v súčasnosti máme k dispozícii už aj stroje, ktorá za nás pracujú,“ konštatoval.
Majster zdôraznil, že správne remeslo sa robí práve rukami a s láskou. Tá je v tomto prípade naozaj dôležitá, keďže pekárčina je najmä o práci v noci, cez Vianoce a iné sviatky. „Čerstvý chlebík na stole predsa potrebujú ľudia neustále. Svojím spôsobom je to poslanie. Veď aj v Biblii sa píše, že je to naša každodenná potreba,“ usmial sa.
V rámci strojárstva a elektrotechniky si cenu odniesol Jaroslav Debnár, ktorý v júli 1996 založil spoločnosť DDS digital. Začínal v starorodičovskom domčeku v obci Jamník, kde začal s malým predajom bielej techniky. Neskôr prešiel k montážnym prácam satelitnej, televíznej a zabezpečovacej techniky. Postupne sa prepracoval do Liptovského Mikuláša, kde tvrdo robil na tom, aby sa svojím prístupom a odbornými službami zaradil do povedomia ľudí. Jeho malým snom bolo spolupracovať s tamojšími hotelmi – tiež v Jasnej a blízkom okolí, čo sa mu aj podarilo.
Kategória stavebníctvo priniesla ocenenie Milošovi Rojčekovi z firmy Mama Dach partners. Hoci je vyštudovaný automechanik, oslovilo ho drevo. Vyučil sa preto aj v odbore tesár. Vybudovať kvalitnú strechu, čomu sa venuje už 32 rokov, sa učil vlastnými rukami. Dlhodobo pracoval aj v zahraničí. Po návrate na Liptov napokon pretavil svoje dlhoročné skúsenosti aj vo vlastnej firme.
Čítajte aj Kiska pre zastavenie vyplácania prezidentskej renty podal žalobu
Spomedzi zamestnancov mesta vybral víťaza kategórie mestské služby sám šéf radnice. Stal sa ním Roman Krajči, ktorý na pozíciu elektrikára, v rámci verejného osvetlenia, nastúpil v roku 1995. So svojimi kolegami patrí k nenahraditeľným pracovníkom pri každodennom servise. Jeho podrobné znalosti elektrických rozvodov a sietí v meste mu umožňujú veľmi rýchlo identifikovať chyby, vďaka čomu vedia bežné poruchy osvetlenia odstraňovať bez zbytočného odkladu.
Podľa spolupracovníkov je Krajči ochotný a ústretový nielen pri riešení každodenných povinností, ale tiež pri havarijných situáciách. Jeho pracovné nasadenie je zrejmé aj pri potrebe zabezpečenia organizácie podujatí mesta, kde je potrebná spolupráca najmä počas večerov a víkendov. Ocenenie ho príjemne prekvapilo.
„Za tých viac ako tridsať rokov je to také zadosťučinenie. Teší ma, že si moju prácu v meste niekto všimol. Som na to hrdý a mám radosť, že aj človek z radov robotníkov môže dostať takéto ocenenie. Veľmi si to vážim,“ povedal Krajči.