Podľa nimi prezentovaných údajov je z celkového počtu všetkých viac ako 5500 mostov na Slovensku v zlom, alebo havarijnom stave približne 2000. „Ak sa to nezačne riešiť, tak väčšinu obyvateľov Slovenska čakajú dlhé obchádzky do práce, nemocnice a do škôl,“ upozornil predseda BBSK.
Doplnil, že v kategórii 6, teda len jeden stupeň od toho, keď sa budú musieť uzavrieť, je zhruba 600 mostov. „Ďalších asi 1400 mostov je v kategórii 5, teda v kritickej zóne, keď majú ešte možno rok, alebo dva. To znamená, že viac ako 2000 mostov v správe samosprávnych krajov na celom Slovensku je v stave, keď hrozí, že rádovo v týždňoch, alebo mesiacoch budú musieť byť uzatvárané,“ povedal Lunter.
Do tohto nelichotivého stavu sa mosty podľa neho dostali z dôvodu, že štát pred 18 rokmi odovzdal svoj majetok do správy samosprávnych krajov, ale nevyčlenil im financie na to, aby sa o mosty mohli starať.
Čítajte viac Takmer polovica mostov na Slovensku je v zlom stave. O pár rokov bude treba každý ôsmy uzavrieť, tvrdia analytici
„Už v čase, keď sme ich dostali do správy, boli často v kritickom stave a pretrvávajú v ňom niekoľko desiatok rokov,“ podotkol Lunter s tým, že v súčasnosti mnohým mostom postaveným v 70. rokoch minulého storočia končí životnosť.
Najhoršia situácia je podľa neho v Košickom a Banskobystrickom kraji, ale ideálne to nie je nikde v SR. „Ak sa vláda nezačne prioritne venovať tomuto problému, tak bez preháňania hrozí kolaps dopravnej infraštruktúry na celom Slovensku, pretože pre zásahy do našich rozpočtov nie je v našich silách, aby sme tento problém odstránili,“ uviedol predseda BBSK.
Žiadajú pomoc štátu
Samosprávne kraje sa preto podľa neho na štát obracajú s dvoma zásadnými požiadavkami. Prvou je financovanie samospráv vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo krajom podľa Luntera umožní vytvárať 10 až 15-percentnú rezervu na investície do mostov, ciest a budov.
Druhou požiadavkou je urýchlené odvrátenie aktuálnej kritickej situácie tým, že vláda nájde schémy financovania obnovy mostov, ktorá pôjde mimo rozpočtu samospráv – napríklad prostredníctvom PPP projektov alebo štátneho fondu.
Alarmujúci technický stav mostov môže na Slovensku spôsobiť kolaps cestnej siete, dlhé obchádzky či dokonca odstrihnutie časti obyvateľov od okolitého sveta.
Predseda združenia SK8 Jozef Viskupič súhlasil s Lunterom, že najväčší problém spočíva v nedostatočnom financovaní zo strany štátu. „Kraje dostali cesty v príšernom stave a s obrovským investičným dlhom. Postupne sa snažíme cesty opravovať, ale pri mostoch už narážame na limity možného, pretože na to skrátka peniaze nemáme,“ zdôraznil Viskupič.
Dodal, že mnohé mosty, ktoré boli v zlom stave, sú stavané prakticky nanovo. „Tie mosty sa nerekonštruujú, ale často musíme mostnú konštrukciu zhodiť a postaviť novú,“ podčiarkol.
Medzi konkrétnymi lokalitami, kde je problém s mostmi, spomenul Nitru, Sereď, Hlohovec, Holíč, Kremničku, Veľkú Lodinu či Čiernu Vodu. „Ide o začiatok veľkého domino efektu, ktorému musíme čeliť,“ poznamenal predseda SK8.
Samosprávne kraje preto vyzvali predsedu vlády Roberta Fica a prezidenta republiky Petra Pellegriniho, aby tejto téme venovali maximálnu pozornosť a požiadali ich o prijatie a spoločné rokovania. Listom sa tiež obrátili na podpredsedov a členov Výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Hnúšťa je najviac postihnutá
Hnúšťu ako miesto tlačovej konferencie si obaja predsedovia podľa vlastných slov vybrali z dôvodu, že aktuálne ide o mesto, ktoré je zlým stavom mostov najviac postihnuté. „Len za posledný mesiac sme museli v Banskobystrickom kraji obmedziť, alebo úplne vylúčiť dopravu na šiestich mostoch, z toho dva sú tu v Hnúšti,“ zdôraznil Lunter.
Čítajte viac Banskobystrická župa obmedzila dopravu na viacerých mostoch, jeden uzavrela. Milióny na opravy nemá
Pre jeden z nich, ktorý vedie ponad železničnú trať z Jesenského do Brezna, musí nákladná doprava z Hnúšte na Revúcu ísť po viac ako 60-kilometrovej obchádzke. „Hrozí, že v najbližších týždňoch budeme musieť z mosta úplne vylúčiť aj osobnú dopravu a aj osobné autá budú musieť jazdiť navyše tých 60 kilometrov,“ upozornil Lunter.
Ako nadviazal primátor Hnúšte Martin Pliešovský, Hnúšťa spolu so svojimi mestskými časťami má 15 mostov a premostení. Okrem už spomínaných dvoch, z ktorých je jeden úplne uzavretý a na druhom je obmedzená premávka, je problémom i tretí most.
Ten mal byť do konca januára 2025 zrekonštruovaný, resp. nahradený novým mostom. Zhotoviteľ však po zbúraní starého mosta práce zastavil pre nesúhlas v pokračovaní rekonštrukcie podľa schválenej projektovej dokumentácie. BBSK ako investor napokon od zmluvy so zhotoviteľom odstúpil a aktuálne hľadá spôsob, ako most dokončiť.
Foto: Branislav Caban
Dopravné obmedzenia a obchádzky v súvislosti s mostmi podľa primátora obyvateľom predražujú cestovanie do zamestnania. „Hnúšťania musia za prácou dochádzať, minimálne do okresného mesta Rimavská Sobota, alebo aj ďalej,“ vysvetlil Pliešovský.
Okrem mostov v Hnúšti sú v zlom stave i ďalšie v rámci Rimavskosobotského okresu a širšieho regiónu. Vo Veľkých Teriakovciach je už zhruba rok obmedzená premávka na dvoch. Problémom môže byť hlavne most do časti Malé Teriakovce. Podľa údajov samosprávy tam žije viac ako sto ľudí, ktorí by po prípadnom uzavretí mosta zostali odrezaní od sveta, keďže do tejto časti dediny iná asfaltová cesta nevedie.
Obdobné obmedzenia v podobe zúženia vozovky a obmedzenia najvyššej povolenej hmotnosti vozidiel platia aj na mostoch v Jesenskom, pri Rimavskej Seči a v Lučenci.