Jaroslav z obce pri Veľkom Krtíši netají vďačnosť darkyniam a zároveň celému transplantačnému centru v Banskej Bystrici. „Odviedli tu dobrú robotu, znovu ma dokázali vrátiť do života,“ hovorí. K zlyhaniu pečene ho priviedla hepatitída C, ktorú mu diagnostikovali v roku 2000.
„Neviem ako sa stalo, že som sa nakazil. Rozožieralo mi to pečeň, trápil som sa s tým niekoľko rokov. Potom mi tu v Banskej Bystrici povedali, že iné východisko ako transplantácia v mojom prípade nie je,“ pokračoval. Zákrok absolvoval v roku 2009, orgán získal od mŕtvej darkyne. „Zrejme aj preto, že je od ženy, som odvtedy oveľa citlivejší. Ľahko sa rozplačem pri hocijakom filme,“ zažartoval. Vzápätí zvážnel. „Mal som obrovské šťastie, lebo sa to zbehlo rýchlo. Počas troch mesiacov som dostal pečeň a niekoľko rokov som mal pokoj,“ konštatoval. Problémy s obličkami začal mať v roku 2011.
„Postupne som sa dostal do štádia, že už som pomaly nemohol ani piť, lebo som prestal močiť. Trikrát týždenne som chodil na dialýzu, čo síce pomáha, no je to veľmi obmedzujúce,“ vysvetlil s tým, že takto fungoval dva a pol roka. „Chcel som opäť žiť normálne, tak som čakal na nový orgán. Keď neprichádzal, manželka sa ponúkla, že mi ho daruje,“ spomína ťažké chvíle.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
„Najskôr som s tým nechcel súhlasiť, aby som jej neublížil. Nie je jednoduché pristúpiť na také niečo od blízkeho a zdravého človeka,“ zdôvodnil svoje obavy. „Pani primárka nefrológie ma ale ubezpečila, že na ňu dajú pozor a nemusím sa báť. Nakoniec ma teda presvedčili a urobili sme to,“ zhodnotil s úsmevom.
Obličku od milovanej ženy dostal vlani v novembri. Momentálne sa vraj cíti dobre, po zákroku sa zotavil skôr ako jeho manželka. „V súčasnosti je už fit aj ona, no prvé týždne pre ňu boli ťažké. Predsa len – ja som dostal zdravý orgán a jej ho odobrali,“ poznamenal.
Synovi pomôcť nemohli
Kamila Filkusová urobila to najkrajšie a najľudskejšie gesto. „Keď sme sa dozvedeli, že je možnosť darovať obličku aj od živého darcu, neváhala som ani chvíľu. Dala som si urobiť testy, ktoré ukázali zhodu a viac som neriešila,“ tvrdí. Nepociťovala absolútne žiadny strach. „Viete, my sme v roku 2012 náhle prišli o devätnásťročného syna. Mal problémy s pankreasom, celé to s ním trvalo len mesiac. Tá bezmocnosť, keď neviete pomôcť, je neskutočná,“ povedala rozcítene.
Čítajte aj Komplikácia pre turistov v Štiavnici? Slovensko je už šialene drahé, zvýšenie cien parkovného mnohých odradí, myslia si miestni
„Keďže som vedela, že manželovi pomôcť môžem, vôbec som nerozmýšľala nad tým, či áno alebo nie. Jednoducho som do toho išla,“ podotkla. Ich vzťah to vraj ešte viac utužilo, no zdôraznila, že už predtým bol veľmi pevný. Prezradila, že v júni oslávia štyridsiate výročie svojho manželstva.
„Máme ešte 39-ročnú dcéru, ktorá bola tiež pripravená darovať otcovi svoju obličku, ak by som ja z testov nevyšla ako vhodná. To by ale bolo krajné rozhodnutie, nechceli sme to dovoliť. Keď už prídete o jedno dieťa, to druhé si chránite ešte viac,“ dodala.
Pri transplantácii orgánu jednému pacientovi pracuje takmer stočlenný tím. Primárka Nefrologických transplantácií v Rooseveltovej nemocnici Eva Lacková podčiarkla, že Jaroslav je jedným z výnimočných pacientov, lebo len málokto na Slovensku žije s dvoma rôznymi transplantovanými orgánmi od dvoch rôznych darcov – od mŕtveho aj živého. Zároveň pripomenula, že práve v Banskej Bystrici mu obidva orgány transplantovali v jednom centre a sú funkčné.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Objasnila, že u pacientov po transplantácii pečene dochádza k zlyhaniu obličiek až vo viac ako dvadsať percent prípadoch. U Jaroslava nastala práve takáto situácia. „Momentálne máme na čakacej listine takmer tristo pacientov, pričom minulý rok sme uskutočnili ani nie 160 transplantácií. V závislosti na rôzne imunologické faktory musí človek na obličku čakať veľmi dlho. Tu ale vidíme silný príbeh, že od mŕtveho darcu pečene sme sa dostali k manželke,“ hovorí primárka.
„Ich vzťah je veľmi pekný a manžel sa naozaj obával, aby jej neublížil. Pani ale bola rozhodnutá a po všetkých vyšetreniach, keď sme zistili, že je zdravá a riziko pri odbere je pre ňu relatívne nízke, sme pristúpili k zákroku,“ priblížila primárka. Ozrejmila, že odberov je stále málo, nedostatočne kryjú požiadavky, no významne sa zvýšil program od živého darcu. Osveta je podľa nej dôležitá a treba šíriť informáciu, že aj takáto možnosť existuje.
Zachránili už stovky životov
Zástupca prednostu Kliniky transplantačnej chirurgie Radoslav Kminiak upozornil na významnosť medziodborovej spolupráce. Zapojené sú desiatky odborníkov, medzi nimi napríklad imunológovia, rádiológovia, internisti či anestéziológovia. „Tým, že u pána Filkusa ide o obličkový štep od ženy, kde sú cievne štruktúry oveľa jemnejšie, musí byť chirurg praktizujúci tieto výkony veľmi skúsený,“ povedal.
Čítajte aj Legendárne sklárne v Utekáči by mohol nahradiť veľký investor. Záujem prejavili aj podnikatelia z Japonska
V roku 2024 transplantovali v banskobystrickom centre 22 obličiek, z toho 7 od žijúcich darcov, a 34 pečení. Tie sa zatiaľ na Slovensku transplantujú len od mŕtvych darcov a jedine v Banskej Bystrici. Od vzniku tamojšieho centra (v roku 1991) transplantovali doteraz celkovo 1 094 obličiek a 436 pečení.
„Čakacia listina je veľmi dynamická, na obličku máme aktuálne 296 čakateľov,“ spresnila Lacková. „To, čo je platné dnes, už ale nemusí byť zajtra. Mení sa to v závislosti od transplantovaných pacientov a, žiaľ, niektorí sa toho ani nedočkajú. Každý týždeň tam ale zaraďujeme nových pacientov,“ vysvetlila. Počkať si musia niekoľko dní až rokov. Nedávno napríklad operovali pacienta, ktorý dostal orgán už po štyridsiatich dňoch, no niektorí čakajú aj štyri roky.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Hepatologička Svetlana Selčanová-Adamová ozrejmila, že na pečeň aktuálne čaká zhruba päťdesiat ľudí. „Priemerne sa u nás odtransplantuje cez tridsať pacientov. Boli roky, pred covidom, keď sme ich mali cez štyridsať, no teraz má tá krivka opäť stúpajúcu tendenciu,“ hovorí. Čakacia doba je podľa nej približne pätnásť týždňov.
„U niektorých sú to tiež aj roky, no čo sa týka pečene, je to nastavené trochu inak ako pri obličke. Pacienti sú do systému zaradení podľa určitých kritérií. Keď sú príliš krehkí, stávajú sa netransplantovateľní. Problém môžu mať napríklad aj malé útle ženy, ktorým orgán jednoducho nesadne,“ doplnila.