Sympatická lekárka netají, že do mesta pod Urpínom ju ťahalo srdce – najmä rodina a priatelia. Návrat na Slovensko je pre ňu pozitívnym krokom. „Som naozaj rada, že som naspäť,“ podotkla s úsmevom. „Ak sa pracovné podmienky dajú skĺbiť s tým, že človek je bližšie k príbuzným a má stabilnejšie sociálne zázemie, čo ja určite vo svojom rodnom meste mám lepšie ako v Českej republike, nie je o čom rozmýšľať,“ spresnila.
O projekte otváraní krajských ambulancií sa dozvedela náhodou – z médií. „V tom čase som ešte pracovala na diabetologicko-endokrinologickej klinike v Prahe. Rozhodnutie vrátiť sa prišlo už po prvom rozhovore so zástupcami župy, keď mi objasnili podmienky spolupráce. Sú veľmi férové, tá ponuka bolo pre mňa naozaj atraktívna,“ tvrdí. Pochvaľuje si milý a ústretový prístup od samého začiatku.
„Nehovoriac o finančnej pomoci, lebo ako lekár dostávate možnosť otvoriť si ambulanciu s nulovými vstupnými nákladmi,“ zdôraznila Vagáňová. „Pre mňa je obrovským plusom aj administratívna podpora, lebo ako doktorka vracajúca sa zo zahraničia som musela osloviť veľké množstvo inštitúcií. Chýbala digitalizácia a všetko muselo ísť poštovou korešpondenciou, čo je časovo veľmi náročné,“ vysvetlila. Jednotlivé lehoty sa podľa nej nedali dodržiavať. „V podstate tomu, že tu dnes stojím, predchádzal zhruba rok administratívy,“ objasnila.
Očakáva nápor
Porovnávať situáciu medzi Slovenskom a Českom v rámci jej špecializácií si netrúfa, no keďže aj medzi jej príbuznými či známymi sú ľudia s takýmito chorobami, z ich rozprávania vie o dlhých čakacích termínoch. „Podobné je to asi všade, nielen v tomto kraji,“ mieni Vagáňová. Očakáva pomerne veľký nápor no tvrdí, že je pripravená. „Ordinujem od dnešného dňa, takže v týchto chvíľach už beží aj objednávkový systém,“ poznamenala.
Župa novej lekárke zabezpečila aj sestričku. Je ňou Rebeka Lamperová, ktorá do banskobystrickej ambulancie dochádza z Brezna. „Predtým som pôsobila v breznianskej nemocnici, konkrétne v psychiatrickej ambulancii. Momentálne som ešte stále na rodičovskej dovolenke, ale doma mi bolo dlho, tak som sa rozhodla ísť pracovať skôr,“ hovorí. V predchádzajúcej ordinácii sa vraj „nenašla“, no a keďže z Rozvojovej agentúry Banskobystrického kraja jej prišla dobrá ponuka, prijala ju.
O pacientov s cukrovkou či poruchami štítnej žľazy sa nový tandem postará v priestoroch budovy označenej ako Zdravomed 2. Župan Ondrej Lunter pripomenul, že ide už o deviatu ambulanciu, ktorú kraj založil a prevádzkuje.
Čítajte aj Najväčší útok v dejinách Slovenska. Šutaj Eštok sa pre kataster vyhráža opozícii a ukazuje na Ukrajinu
„Vieme, čo chceme a ideme za tým. Lepšie zdravotníctvo je jednou z našich priorít. Tento projekt nie je len o suplovaní práce poisťovní, ale aj o konkrétnych riešeniach, ktoré zlepšujú život ľudí,“ povedal Lunter.
Otravná byrokracia
Do zariadenia novej ambulancie kraj investoval 33-tisíc eur. Najväčšou položkou, ktorá presiahla 21-tisíc eur, bol ultrazvuk. Župa takto investované peniaze neľutuje, pričom upozorňuje na nedostatok odborníkov.
Na Slovensku bolo v roku 2022 evidovaných takmer 350-tisíc pacientov s cukrovkou a každoročne pribúda ďalších 20-tisíc. Čakacie doby na vyšetrenia u diabetológov a endokrinológov presahujú šesť mesiacov. Štvrtina špecialistov v týchto odboroch má viac ako 65 rokov.
V okresoch Banská Bystrica, Detva, Krupina, Zvolen a Brezno bolo doteraz len šesť lekárov v odbore endokrinológia, z nich traja sú vo veku nad 65 rokov. V diabetológii to bolo deväť lekárov, z ktorých štyria majú viac ako 65 rokov. Ide pritom o spádovú oblasť s viac ako 283-tisíc obyvateľmi.
Čítajte aj Dojímavé gesto od manželky mu zachránilo život: Po mŕtvej darkyni mu ďalší orgán dala aj ona
„Čísla hovoria jasne – ambulancií je málo, doktori sú preťažení a pacienti čakajú neprimerane dlho. Aj preto som hrdý, že sme teraz otvorili práve túto ambulanciu. Ide o zásadný krok k zlepšeniu situácie,“ podčiarkol Lunter. Spomenul pritom, že návrat odborníkov komplikuje aj byrokracia. Pre doktorku Vagáňovú to tiež nebolo jednoduché. Župan ozrejmil, že proces uznávania jej atestačného diplomu trval pol roka, čo ilustruje administratívne prekážky, s ktorými sa lekári po návrate na Slovensko stretávajú.
Viac to priblížila samotná lekárka. „U nás sú diabetológia a endokrinológia rozdelené na dve špecializácie, no v Českej republike ide o jeden odbor. Zdanlivo jednoduchá vec však spôsobila, že proces bol zdĺhavý a zložitý. Keby som to mala absolvovať sama, asi by som to vzdala,“ priznala.
Predseda BBSK už preto avizoval, že túto skúsenosť využije na rokovania s ministerstvami školstva a zdravotníctva, aby sa proces uznávania kvalifikácií zjednodušil. „Ak chceme prinavrátiť mladých odborníkov späť na Slovensko, musíme im uľahčiť cestu. Je nemysliteľné, aby takéto procesy trvali mesiace či dokonca roky,“ doplnil Lunter.