Dovedna má 14 zastavení, pietu a 12 kameňov s vyrytými menami apoštolov. Na jednom kameni je vyrytý letopočet 863, teda rok príchodu vierozvestcov Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Na vrchole krížovej cesty sa nachádza oltár z kameňov a vysoký drevený kríž.
Drevo a kameň sú vlastne jediné materiály, ktoré pri jej výstavbe použili. „Naša krížová cesta pozostáva z 90 schodov, postavených z kameňov. Na začiatku je otčenáš po slovensky aj starosloviensky. My sme totiž gréckokatolíci a aj liturgie sa u nás v nedeľu slúžia po starosloviensky,“ uviedla pre Pravdu starostka Šumiaca Jarmila Gordanová.
Foto: Branislav Caban
Mnohí návštevníci šumiackej krížovej cesty zanechajú pár slov v zošite návštev, ktorý sa nachádza v drevenej schránke. „Už sme tam museli dať šiesty zošit. Niektorí nám tam dokonca napísali, že to tu má silu ako Medžugorie,“ porovnala starostka miestnu zaujímavosť so známym pútnickým miestom v Bosne a Hercegovine.
Krížová cesta sa nachádza priamo nad Šumiacom. Jej začiatok je len asi 600 metrov od posledných domov na Kráľovohoľskej ceste v obci. Ide vlastne iba o nenáročnú prechádzku po časti 12-kilometrovej cesty na Kráľovu hoľu, ktorá aktuálne prechádza rekonštrukciou. Po jej dokončení vrchol jedného z najznámejších slovenských vrchov sprístupní cestným cyklistom.
Návštevu krížovej cesty tak zvládnu aj ľudia, pre ktorých by bol celý dlhý výstup až na Kráľovu hoľu príliš náročný. Jediným strmším úsekom je samotná krížová cesta, ktorej dĺžka je zhruba 260 metrov. Jej koniec je situovaný pri náučnom chodníku a súčasne modro značenej turistickej trase, vedúcej na vrchol hole. Nachádza sa pri ňom aj informačná tabuľa.
Z krížovej cesty sú pekné výhľady do okolia a aj na časť Šumiaca. Vrátiť do dediny je potom možný buď pôvodnou trasou, alebo modrým turistickým chodníkom, čo je vlastne skratka.
Symbol viery a vďaky, duchovné miesto na rozjímanie, ale predovšetkým krásny kút v lone horehronskej prírody. Tým všetkým je krížová cesta v obci Šumiac v okrese Brezno, ktorá je jedinou v celom regióne.
Krížová cesta ako symbol vďaky
Za vznikom krížovej cesty nad Šumiacom je osobný príbeh. „Musím sa priznať, že to bol nápad môjho manžela Jána. V roku 2000 mal ťažkú diagnózu a chodieval hore ku staršiemu krížu, ktorý tam vtedy stál. Vtedy si povedal, že keď operácia, ktorá ho čakala, dobre dopadne, spraví tam nový kríž,“ priblížila starostka.
Operácie boli napokon dve a dopadli dobre. Ján Gordan dodržal svoj sľub a s menovcom Šimonom Gordanom v roku 2011 nad Šumiacom postavili nový kríž. Napokon pri ňom vznikla celá krížová cesta. „Boli do toho zainteresovaní viacerí starší Šumiačania – remeselníci, z ktorých niektorí už, bohužiaľ, zomreli,“ povedala Gordanová.
Čítajte viac Ľadová krása v srdci Slovenska. Unikátny ľadopád v Gemeri je prírodným divadlom
Väčšina gréckokatolíkov
Pri sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2021 mal Šumiac dohromady 1335 obyvateľov. Z nich sa ku gréckokatolíckemu vyznaniu prihlásilo až 945. Má to súvis s valašskou kolonizáciou, keď sa na územie dnešného stredného Slovenska sťahovali osadníci z východu.
Ako pre Pravdu uviedol správca farnosti Šumiac Peter Komanický, na bohoslužby do miestneho kostola chodieva okolo stovky ľudí. „Treba povedať, že ľudia tu podnikajú v poľnohospodárstve a turistickom ruchu, kde sa pracuje aj cez víkendy, takže nie každý môže prísť,“ podotkol.
Foto: Branislav Caban
Spresnil, že do novembra mávali v kostole každý týždeň dve liturgie, jednu v slovenčine a druhú v staroslovienčine. „Teraz nám však chýba jedna kantorka, keďže má zdravotné problémy. Preto v súčasnosti mávame iba jednu liturgiu – jednu nedeľu je v slovenčine a potom nasledujúcu v staroslovienčine,“ ozrejmil Komanický.
Každoročne 6. augusta sa na sviatok Premenenia Pána organizuje na šumiackej krížovej ceste svätá liturgia. „Tento sviatok má podstatu v tom, že Ježiš vychádza so svojimi tromi učeníkmi na horu Tábor, teda na vrch. Teda aj toto trochu evokuje spomínanú myšlienku ako zmysel krížovej cesty,“ doplnil správca farnosti.
V obci aj okolí je čo pozerať
Krížová cesta a Kráľova hoľa nie sú, pochopiteľne, jedinými zaujímavosťami v dedine a okolí. Obec pred piatimi rokmi zrekonštruovala starú saunu, ktorá bola prvou v Československu. Po rekonštrukcii je z nej múzeum, ale už pri obnove uvažovali o výstavbe novej.
„Začali sme ju realizovať minulý rok a dokončili sme ju vlani. Nachádza sa priamo v prírode, asi 200 metrov od pôvodnej sauny, ktorá sa nazýva Demova kupieľka, po človeku, ktorý ju postavil. Do prevádzky ju dáme v tomto roku,“ avizovala starostka s tým, že od tento novej atrakcie si sľubujú ďalšie zvýšenie cestovného ruchu.
Čítajte viac Legendárne sklárne v Utekáči by mohol nahradiť veľký investor. Záujem prejavili aj podnikatelia z Japonska
Zaujímavosťou Šumiaca je i múzeum zvoncov a spiežovcov, ktoré prezentuje súkromnú zbierku Mikuláša Gigaca. Obsahuje zhruba 2000 rôznych zvoncov. Tradičné bývanie a kultúru zase približuje Šumiacka izba s expozíciou. V časti Červená Skala sa nachádza rodný dom spisovateľky Kláry Jarunkovej, v ktorom je dnes malé múzeum. „Myslím si, že tu máme toho dosť, čo môžeme návštevníkom ukazovať,“ dodala Gordanová.
Zvýšený počet turistov a návštevníkov badať aj v postupne sa rozširujúcej ponuke služieb. „Máme tu tri reštaurácie, pred pár rokmi nebola ani jedna. V Šumiaci je i niekoľko penziónov, ktoré postupne vznikali. Počet ubytovacích zariadení by však bolo dobré ešte zvýšiť. Zatiaľ ich máme menej ako susedný Telgárt, kde je i hotel,“ porovnala starostka.