Hrozí župným nemocniciam kolaps? Jurinová žiada od rezortu zdravotníctva dofinancovanie systému

Ročné náklady im pôjdu hore o milióny eur, obávajú sa aj nedostatku personálu. Stabilita a udržateľnosť štyroch regionálnych nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja je podľa jeho vedenia ohrozená. Aby mohli naďalej fungovať ako doteraz, od ministerstva žiadajú kompenzáciu.

15.01.2025 19:00
Liptovská nemocnica Foto: ,
Liptovská nemocnica je jednou zo štyroch v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja.
debata (25)

Podpísané memorandum medzi rezortom zdravotníctva a Lekárskym odborovým združením (LOZ) bez zabezpečenia finančného krytia ohrozuje rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti v štyroch nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinskej župy. Konkrétne sú to Liptovská, Kysucká, Hornooravská a Dolnooravská nemocnica. Na problém upozorňuje predsedníčka kraja Erika Jurinová. Podčiarkla, že popri zmene platových podmienok lekárov má toto memorandum na zriaďovateľov aj ďalšie nároky.

Riaditeľka odboru zdravotníctva Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Silvia Pekarčíková objasnila, že v zmysle platnej legislatívy a dotknutého memoranda to pre ich nemocnice znamená nárast nákladov pri súčasnom počte zamestnancov o 8,5 milióna eur ročne.

„Zvyšuje to aj nároky na počet lekárov a zdravotníckeho personálu. Napríklad namiesto štyroch lekárov vo víkendovej službe na niektorých oddeleniach je podľa nových pravidiel potrebných osem,“ hovorí Pekarčíková. „Okrem toho, že na Slovensku dnes chýba 3-tisíc lekárov, nemáme ani zdroje na pokrytie ich miezd, lebo tie už dnes tvoria 77 percent platieb, ktoré dostávame od zdravotných poisťovní,“ tvrdí. Zdôraznila, že doteraz nemajú informáciu, či a akým spôsobom im bude minister tieto náklady kompenzovať.

Liptovská nemocnica
Video
Zdroj: TV Pravda

„Nemôžeme, tak ako štátne nemocnice, hospodáriť so stratou. Preto v prípade, že budeme nútení financovať zvýšené náklady zo zdrojov, ktoré máme k dispozícii, budeme musieť redukovať rozsah poskytovaných služieb,“ povedala s tým, že to zhorší dostupnosť zdravotnej starostlivosti v kraji.

Sú zodpovední

Jurinová verí, že šéf rezortu má premyslené zabezpečenie financovania zvýšenia nákladov, ktoré sa prejaví v ich zmluvách so zdravotnými poisťovňami. „Potrebujeme vedieť túto informáciu čo najskôr, aby sme mohli nastaviť plán rozvoja zdravotnej starostlivosti v našich nemocniciach na ďalšie obdobie,“ hovorí županka.

„Naše nemocnice spravujeme zodpovedne. Hospodárime s kladným hospodárskym výsledkom, modernizujeme prístrojové vybavenie a odstraňujeme investičný dlh. Memorandum túto ekonomickú stabilitu našich nemocníc bez navýšenia platieb vážne ohrozuje,“ zopakovala. Žiada, aby ministerstvo zabezpečilo dofinancovanie systému tak, aby aj naďalej mohli ich nemocnice poskytovať starostlivosť v súčasnom rozsahu.

„V opačnom prípade budeme nútení redukovať jej rozsah, čím sa pre obyvateľov kraja zníži jej dostupnosť,“ uviedla. Dúfa, že minister vylobuje na rezorte financií dostatok zdrojov pre to, aby mohla zdravotná starostlivosť u nich pokračovať.

Županka Erika Jurinová upozorňuje, že stabilita... Foto: ŽSK
Erika Jurinová, predsedníčka ŽSK Županka Erika Jurinová upozorňuje, že stabilita a udržateľnosť ich regionálnych nemocníc je ohrozená.

Pekarčíková pripomenula, že navýšenie miezd lekárov v rámci predchádzajúceho platobného automatu prišlo už v prvý januárový deň. „Tie už mali zagarantované. Našim cieľom však bolo zachovať aj sociálny zmier medzi zamestnancami,“ pokračovala. „Vieme, že napríklad v Kysuckej nemocnici lekári nedali výpovede a tak by sme mohli povedať, že tam im peniaze nedáme. A zase v niektorých nemocniciach, kde zhruba cez sto lekárov dali výpoveď, tam dáme. Vedenie župy aj nemocníc preto zohľadnili určité mzdové nároky tiež pre ostatných,“ priblížila. Teraz je podľa nej na ťahu ministerstvo zdravotníctva.

„Musí domyslieť aj to, že nielen niečo do obehu dostane, ale následne aj zabezpečí to plnenie,“ mieni. Naráža tým na ďalšie navýšenie platov, ktoré v rámci zákona nadobudne účinnosť od 1. marca. „Rozumiem a súhlasím s tým, že chceme zlepšiť podmienky v slovenskom zdravotníctve, ale nemôže to byť deštruktívne pre malé nemocnice. Takýmto spôsobom sú ohrozené práve tie,“ podotkla.

Vzniká napätie a stres

Riaditeľ Dolnooravskej nemocnice Jozef Mintál hovorí, že v súvislosti s touto situáciou vzniká napätie. V rámci schváleného dodatku memoranda sa obáva ďalšieho zvýšenia platových nákladov a tiež neschopnosti zabezpečiť činnosť všetkých oddelení. „Je to ďalší stres, ktorý máme. Potrebujeme nejakú istotu na to, aby sme našim pacientom vedeli garantovať zdravotnú starostlivosť,“ povedal. Spomenul pri tom, čo je pre neho kľúčové.

Rastislav Trnka Čítajte aj Kauza predraženého nákupu teplomerov a sypačov. Košický župan Trnka reagoval na návrh na svoju obžalobu

„Primári všetkých oddelení mi potvrdili, že chcú ďalej pracovať ako doteraz. To znamená, že zdravotnú starostlivosť vieme udržať, no zároveň tým ľuďom potrebujeme garantovať, že dostanú peniaze, ktoré v rámci schválených pravidiel dostať majú,“ konštatoval.

Podobne reagovala aj riaditeľka Liptovskej nemocnice Ľudmila Pohančeníková. „Podpísané memorandum nás ovplyvní najmä v ekonomickej oblasti, lebo ak finančné zdroje neprídu zo strany zdravotných poisťovní, nebudem môcť zabezpečiť chod všetkých pracovísk,“ tvrdí. Ich zatvorenie podľa nej určite hneď na začiatku nehrozí, no museli by robiť nejaké racionalizačné opatrenia.

„Urobíme ale všetko preto, aby tie pracoviská ostali zachované. Práca v zdravotníckom zariadení totiž nie je len o lekároch, ale aj ostatnom personále. To znamená, že v každom prípade by sme sa to snažili zachovať, ale možno v oklieštených rozsahoch,“ uzavrela Pohančeníková.

Tomáš Taraba a Peter Kmec Čítajte aj Šarvátky pre peniaze? Plán obnovy má prejsť revíziou, Taraba hovorí o antisociálnom kroku

Minister zdravotníctva Kamil Šaško reagoval, že dodatočných 212 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti prinesie modernizáciu zdravotníckej infraštruktúry, čo umožní zvýšiť počet nových alebo zrekonštruovaných nemocničných lôžok. „Vláda dnes (15. januára) schválila návrh, ktorý bude predložený Európskej komisii. Tento krok umožní presunúť prostriedky z nerealizovateľných projektov do regiónov, kde pacienti túto pomoc najviac pocítia,“ uviedol.

Zdroje sa musia nájsť

Zdravotnícky analytik Martin Smatana zhodnotil, že v rámci príloh pôvodného memoranda bolo niečo ako dodatok k zmluve pre lekárov, ktorí dali výpovede. Išlo o to, aby mali nejakú garanciu, že sa vrátia.

„Na rozdiel od memoranda z roku 2022 ten dodatok, kde všetky podmienky návratu mali byť vyčíslené, bol výrazne väčší a de facto nahrádzal pôvodnú pracovnú zmluvu,“ vysvetlil. V rámci toho sa pre tých, ktorí dali výpovede a teraz sa idú vrátiť, zaviedli viaceré zmeny pre nemocnice, ktoré v kolektívnych zmluvách dotknuté podmienky nemali. Práve tie môžu byť podľa Smatanu pomerne závažné.

„Čo najviac prekáža primárne menším nemocniciam je to, že tie väčšie štátne už tieto podmienky mali buď v kolektívnych zmluvách, alebo nemali taký problém s nedostatkom personálu,“ povedal. Pripomenul, že v dodatku sú dve kľúčové zmeny, na ktoré sa sťažujú.

Peter Kotlár Čítajte aj Kotlár: Vláda schválila moju správu o činnosti, mal by som mať väčšie kompetencie

„Prvou je, že sa skracuje pracovný čas zo 40 na 37,5 hodín. Keď si to prepočítame na percentá, je to extra požiadavka na personál, ktorý niekto bude musieť nejako vykryť,“ ozrejmil s tým, že už dnes majú práve malé nemocnice často problém so zamestnancami. „Toto je náročné, lebo ich budú musieť preplatiť cez nadčasy, alebo zobrať novú osobu,“ spresnil.

Ďalším bodom, ktorý sa v dodatku mnohým nemocniciam nepozdáva je, že kým doteraz sa podpisovala pracovná zmluva s konkrétnym zdravotníckym zariadením, už to tak nemôže byť. Po novom sa podpisuje priamo na určité oddelenie. Predtým napríklad mohli lekára poslať, v prípade potreby, z interného slúžiť na urgent, no už to nebude možné. „Viaceré nemocnice preto budú mať problémy s obsadením takýchto emergentných služieb,“ poznamenal.

Smatana je presvedčený, že žiadosť župy o zabezpečenie dofinancovania systému bude musieť rezort zdravotníctva zobrať vážne. „Ide o vynútené výdavky, ktoré ak nebudú vykryté, priamo sa pretavia v horšom hospodárskom výsledku. Tie zdroje nejako budú musieť v tom sektore nájsť,“ predpokladá.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 25 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Žilina #Žilinský kraj