Na časy, keď bola Jelšava plná vojakov, dnes domáci spomínajú s nostalgiou. „Bolo tu rušno, miestne podniky sa uživili. Mali sme tu aj päť krčiem – z nich zostali už len dve, aj tie majú problém ustáť to,“ rozrečnil sa jeden z obyvateľov, na ktorého sme natrafili v centre mesta. „Keď tie stovky vojakov (900, pozn. red.) odtiaľto odišli, okamžite to tu pocítili všetci. No a takmer polovicu obyvateľstva tu teraz tvoria Rómovia,“ uzavrel mladý muž s ťažkým povzdychom.
„Je to smutné. Pohľad na tie prázdne budovy, čo tu zostali po armáde, mi nerobí dobre,“ povedala nám zhovorčivá dôchodkyňa. „Obdobie, keď boli obsadené mladými rodinami, je dávno preč. Všetko bolo iné, lepšie,“ zamyslela sa zasnene. „Ale je dobre, že primátor sa s tým snaží niečo urobiť. Niektoré tie bytovky už prerobili dávnejšie a viem, že teraz majú dať do poriadku ďalšiu. Konečne tu nebude strašiť,“ doplnila.
Išli sme sa na ňu pozrieť a hneď bolo jasné, že najlepšie časy má osemposchodová budova dávno za sebou. Ošarpaná fasáda, porozbíjané okná a počmárané steny sú toho dôkazom. Čoskoro sa to ale zmení. Stavebný ruch zavládne na Armádnej ulici v Jelšave už v najbližších dňoch. Samospráva totiž urobila odvážny krok a púšťa sa do jej kompletnej rekonštrukcie.
„Kaskadéri“ na bleskozvodoch
V minulosti tam žili sovietski, neskôr slovenskí vojaci. Tí odtiaľ odišli v roku 2006. V roku 2014 získala samospráva tento panelák od rezortu obrany. „Keďže sme boli posádkovým mestom, zostalo nám tu takéto dedičstvo. Či chceme alebo nie, musíme sa s opustenými stavbami vysporiadať. Keďže už niekoľko rokov zívajú prázdnotou a podliehajú rôznym nájazdom vandalov, rozhodli sme sa siahnuť po možnostiach cez Štátny fond rozvoja a bývania (ŠFRB),“ povedal primátor Jelšavy Milan Kolesár. Objasnil, že sa im podarilo získať takmer 3,5 milióna eur, vďaka ktorým tam vznikne 48 nájomných bytov.
Prvé plány s nimi mali už pred ôsmimi rokmi, pričom sa zamerali na vtedajší dopyt zo strany menej početných rodín či osamelo žijúcich dôchodcov, rozvedených ľudí a podobne. Rozhodli sa teda pre jedno- a dvojizbové byty. „Tak sme to všetko aj chystali, no roky sa to ťahalo kvôli nevysporiadanému pozemku so Slovenským pozemkovým fondom. Teraz je to už vyriešené, ale projektovú dokumentáciu sme museli prerobiť a prispôsobiť novým podmienkam, tiež cenám,“ vysvetlil primátor. Počet a charakter bytov teraz zostal taký, ako v pôvodnom zámere.

„Roky sa s tou budovou nič nerobilo. Žiaľ, podliehala vandalizmu, aj keď tam ani veľmi nie je čo ukradnúť,“ komentoval Kolesár súčasný stav objektu. Niektorí sa tam dostávali aj tak, že do jednotlivých poschodí sa šplhali po bleskozvodoch. Našli sa aj takí, ktorí si pomohli hasičskou hadicou, ktorú zrejme našli v niektorom z opustených hydrantov, a štverali sa po nej do okien či balkónov. Aby takýmto „kaskadérom“ zabránili vstupu do prvých dvoch poschodí, balkóny zabezpečili mrežami.
„Vždy sme sa to snažili nejako uzavrieť, ale asi najjednoduchšia a najzmysluplnejšia cesta je opraviť to a po takmer dvadsiatich rokoch zase oživiť. Zútulní to celé sídlisko,“ mieni primátor.
„Samozrejme, typické pre Jelšavu je, že ľudia sa hneď boja a pýtajú sa, kto tam pôjde bývať. Špekulujú, či sa to nepripravuje pre nejakých asociálov, prisťahovaných Rómov z rôznych končín republiky. Toto sa ale určite nestane, lebo prideľovanie bytov má určité kritériá, rovnako aj celá schéma štátneho fondu,“ podčiarkol s tým, že nájomníci musia mať nejaký príjem, z ktorého bude samospráva splácať úver. „Vždy je to výhodnejšie ako nákladné rúcanie, búranie a odstraňovanie budovy,“ podotkol.

Primátor: Nerobme paniku
Panelák by mal byť kompletne dokončený v júni 2026. Primátor verí, že problém s nájomníkmi nebude. „Som však aj realista a niekedy až možno príliš veľký pesimista. Viem, že určite nebude ľahké obsadiť desiatky nájomných bytov,“ hovorí. S poslancami a členmi bytovej komisie na úrade sa preto dohodli, že musia trochu zainvestovať aj do nejakej propagácie – aby sa o tom vedelo.
„Zároveň musíme predstaviť mesto v iných dimenziách, ako ho možno vníma okolie – čiže tak, že nám ľudia skôr odchádzali. Obávajú sa napríklad zloženia obyvateľstva,“ ozrejmil. Zdôraznil, že on sám býva v Jelšave desiatky rokov. „Vyrástol som tu, založil si rodinu, moje deti tu vychodili základnú školu. Sme spokojní a som presvedčený, že aj všetci, ktorí tu zostali. Určite by potvrdili, že aj v Jelšave sa dá žiť ako v každom inom malom meste,“ poznamenal.
V meste a okolí téma nových bytov rezonuje, no v tejto chvíli vraj ťažko povedať, koľko je momentálne záujemcov o ne. „Je skupina ľudí, ktorí majú žiadosti, ale nemôžu si to dovoliť. Jednoducho sú bez príjmu,“ spresnil riaditeľ Mestských služieb v Jelšave Ján Hyžnaj.

„Na druhej strane sú takí, ktorí sa na ne pýtajú, ale vyhovovali by im väčšie byty. Aktuálny monitoring je otázkou najbližších dní. Záujem je napríklad aj od tých, ktorí už bývajú ešte v menších nájomných bytoch a chceli by ísť do dvojizbového,“ priblížil.
Mestských nájomných bytov je v Jelšave zhruba sto, ďalšie sú v súkromných rukách. Na Armádnej ulici už samospráva v minulosti prerobila dve bývalé vojenské bytovky a jednu ubytovňu. Panelák, na ktorom už čoskoro začnú pracovať stavební robotníci, teda bude štvrtý v poradí. Ďalší objekt, na ulici Jesenského, v ktorom tiež vznikli nájomné byty, kedysi slúžil ako ústav pre hluchonemé deti (prvý v Rakúsko-Uhorsku). Po vojakoch im na sídlisku zostala ešte jedna opustená budova, s ktorou má radnica tiež podobné plány (má tam vzniknúť do tridsať bytov).
„Mali sme už vypracovanú aj projektovú dokumentáciu, ale teraz ju trošku inovujeme – aby sme vyhoveli podmienkam, ktoré pripravil Úrad splnomocnenca vlády pre Rómov. Má celkom zaujímavú výzvu, ponúka stopercentné prefinancovanie,“ hovorí Kolesár. Opäť však prízvukuje, že chce predísť panike v meste smerujúcej na to, že pôjde o rómske byty. „Áno, je tam požiadavka, že niekoľko ich má byť pridelených aj takýmto rodinám. Je na to určitý kľúč, ale predpokladá sa, samozrejme, že tiež musia mať nejaký príjem. Takže nepôjde o žiadnych asociálov,“ reagoval.

Na záver zhrnul odvážne ambície. „Nielen našim, ale aj ľuďom z blízkeho okolia chceme ponúknuť nové bývanie, trošku to tu oživiť a mať väčší počet obyvateľov. Jednoducho nezostať stále len tým malým provinčným mestečkom,“ podotkol. Pripomenul, že na to nadväzujú pracovné príležitosti. „Jedným dychom teda treba povedať, že sa modlím, aby najväčší zamestnávateľ, ktorým sú tunajšie neďaleké magnezitové závody, boli naďalej silným hráčom na trhu práce a obstáli v neľahkej ekonomickej situácii,“ dodal primátor.