Martin Kulina (41) a jeho poľská expartnerka Kamila P. (27) sa spoznali v Anglicku. Pár tvorili sedem rokov, z toho viac ako štyri žili na Slovensku. V Žiline sa im narodili Natálka (3) a Martinko (2). V úvode minulého roka to medzi nimi začalo „škrípať“. Jedného dňa si mladá žena nečakane zbalila veci a, spolu s deťmi, odišla preč. Spustilo to obrovský kolotoč problémov.
„Zaumienila si, že nebude dodržiavať rozhodnutie súdu o dočasnom rozdelení si detičiek a úpravy styku s nimi. Počas Vianoc, 25. decembra, mi zavolala s tým, že je v zahraničí u príbuzných a na Slovensko sa už nevráti,“ hovorí nešťastný otec. „Pritom o tri dni nato, 28. decembra, mi ich mala odovzdať na dva týždne do mojej opatery. To už neurobila. Neviem, kde sa nachádzajú a či sú v poriadku. Prestala komunikovať, som z toho zúfalý,“ povedal. Telefón vraj neberie ani právničke, sociálnej kurátorke, jednoducho nikomu.
O deti sa bojí celá Martinova rodina. „Sú malé a so ženou, ktorá podľa mňa nie je schopná sama vychovávať deti. Je bez práce a príjmu. Obávam sa, že ich bude ťahať len po kadejakých ubytovniach, azyloch a podobne,“ mieni. Zdôraznil, že on ju nikdy nezbil, neudrel, nebol agresívny, nechodil po krčmách ani za ženami.
Odbornú pomoc odmietla
Otec nezvestných detí spresnil, že jeho vzťah s ich matkou sa rozpadol vlani vo februári. „Keď som prišiel z práce, doma som nikoho nenašiel,“ spomína na deň, keď prvýkrát pocítil veľký strach o deti. Tvrdí, že u neho mali ideálne zázemie – bývali v prenajatom dvojizbovom byte v centre Žiliny.
„Nakoniec som po nejakom mesiaci a pol zistil, že sú v azylovom dome v Rajci,“ objasnil. Stále však dúfal, že Kamila sa „umúdri“ a vráti sa k nemu. „Navrhoval som jej návštevu psychologickej poradne pre páry. Hľadal som odbornú pomoc, lebo som nevidel dôvod, prečo by mala reagovať odchodom a hnať to do extrému,“ komentuje rázny krok expartnerky. Všetky jeho návrhy ale odmietla.
„Snažil som sa nájsť si k nej znova cestu, veď spolu máme dve krásne deti. Chcel som, aby vyrastali v kompletnej rodine. Potom mi ale povedala, že ma prestala milovať už keď bola tehotná s dcérkou,“ poznamenal. S odstupom času zhodnotil, že pravdepodobne mala tehotenské a neskôr popôrodné depresie. „No a keď prišlo druhé dieťa, sťažovala sa, že nestíha. Vraj jej málo pomáham. Viete ako to je – ja som zostával v práci aj dlhšie. Veď keď chce človek uživiť rodinu, musí byť v robote od rána do večera,“ konštatoval.

V „azyláku“ Kamila nakoniec zostala do konca novembra. „Odísť musela na základe dychovej skúšky, ktorú jej urobili večer predtým. Je tam totiž zakázané požívať alkoholické nápoje,“ pokračoval Martin. Deti mal potom niekoľko dní u seba, no po vzájomnej dohode na žilinskom okresnom súde, ku ktorej došlo 9. decembra, jej ich odovzdal.
„Mala si ich zobrať na dva týždne – od 14. do 28. decembra. Uviedla vtedy, že na sviatky s nimi pôjde za svojou rodinou do Poľska. Potom som ich mal mať, do 11. januára, zase ja. Tešil som sa, že s nimi budem aspoň na nový rok. Žiaľ, to sa nestalo,“ podotkol. Opäť pritom spomenul telefonát, v ktorom mu počas Vianoc oznámila, že sa už nevráti.
„Ako mi vtedy prezradila, volala od svojej tety a uja z nemeckého Hamburgu. Na sviatky išla s deťmi nakoniec k nim,“ ozrejmil. Dosvedčuje to aj fakt, že naposledy ich svedkovia na Slovensku videli v jednom zo žilinských penziónov, odkiaľ ich odviezlo auto s nemeckou ešpézetkou.

Keďže nešťastný otec to v januári začal riešiť aj s políciou, k spomínaným príbuzným sa išla pozrieť tiež nemecká hliadka. Nikoho tam však nenašli. Susedia prezradili, že sú odcestovaní niekde na dovolenke.
Martin to nevzdával a deti išiel hľadať do poľského kúpeľného mestečka Busko-Zdrój, kde býva matka jeho expartnerky. „Tá mi nedvíhala telefón, ani nevolala späť. Išiel som to teda nahlásiť na miestnej polícii, keďže deti mi expartnerka neodovzdala,“ vysvetlil s tým, že viac urobiť nemohol.
Rozrušená rodina
Keďže Kamila oznámila, že deti mu nevráti a ani nechce povedať, kde sa nachádzajú, Martinov právnik požiadal sudcu o neodkladné opatrenia – aby vo veci rozhodol v najlepšom záujme maloletých. Ten následne „odklepol“ (23. januára), že deti majú byť bezodkladne odovzdané do opatery otca.
„Surovým spôsobom mi bráni kontaktu s nimi a určite im vytvára aj nejakú traumu. Všetci, celá rodina, sme z toho rozrušení. Veríme ale, že naši malí sa nájdu,“ pokračoval Martin. Je presvedčený, že napriek nemeckej stope sa jeho milované deti nachádzajú na území Poľska.

„Naposledy mi Kamila zdvihla telefón 8. januára. Volal som jej spoločne s kurátorkou. Tej oznámila, že na Slovensko sa neplánuje vrátiť, lebo doma bude mať lepší život. Keď sa jej sociálna pracovníčka opýtala, kde sa nachádza, po chvíľke ticha odvetila, že v Nemecku. Podľa mňa klamala,“ mieni Martin.
„Po nemecky nehovorí, preto pochybujem, že by zostávala tam,“ zdôvodnil. „Finančne si neviem predstaviť, ako by tam dokázala fungovať. Jedine s pomocou tých príbuzných, ale nemyslím si, že je to tak,“ uvažuje nahlas. Nepredpokladá ani, že by bola u rodičov. Zrejme je v nejakej ubytovni.
„Tipujem to podľa toho, že keď som s ňom mal naposledy, začiatkom januára, videohovor, a videl som na nejaké tri minútky moje deti, všimol som si, že zariadenie izby je ošumelejšie. Na strope boli také komunistické lampy – neónové, aké si človek do bytu nedá,“ priblížil. Celkovo tam vraj bolo staré zariadenie.
„Sme nervózni z toho, že deti vláči hore dole ako mačence. Tu pritom majú zázemie, milujúceho otca, starkú, všetko,“ podčiarkol. Najviac si želá, aby ich mal čo najskôr pri sebe. „Každý deň bez nich je pre mňa utrpením. Ráno len čo sa zobudím, rozmýšľam o nich – čo robia, ako sa majú. Je to neúnosné,“ podotkol rozochvene.

„Nadovšetko svoje deti milujem a som od nich drasticky odrezaný. Trhá mi to srdce. Robím maximum pre to, aby som ich našiel, ale je to ako hľadanie ihly v kope sena,“ podčiarkol. Doplnil, že s prosbou o pomoc ešte osloví Centrum pre medzinárodnoprávnu právnu ochranu detí a mládeže.
Pátranie po nezvestných súrodencoch vyhlásila aj polícia, ktorá zverejnila ich fotografie. „Ich pohyb ani pobyt nie je známy. Prípad sa intenzívne vyšetruje, robia sa previerky,“ potvrdila žilinská policajná hovorkyňa Zuzana Šefčíková. Pripomenula, že akékoľvek informácie k malým blondiačikom treba oznámiť na známom čísle 158, na ktoromkoľvek policajnom oddelení či súkromnou správou na ich oficiálnej facebookovej stránke.
Snažili sme sa kontaktovať aj matku detí – Kamilu P. Napriek dvom telefónnym číslam, ktoré by jej mali patriť, sa nám to nepodarilo. V jednom prípade bola stanica nedostupná a v druhom volané číslo neexistuje.