S nápadom na devätnásť metrov vysokú atrakciu, akú inde na Slovensku určite nenájdete, prišiel Ján Herud. „Podobná existuje niekde v Nízkych Tatrách, ale vznikla až po našej a má len dvanásť metrov. Ťažko povedať, či to od nás odkukali, ale my sme s tým prišli určite prví,“ povedal. Okrem toho, že je členom tímu Polhorskej ľadovej veže, patrí aj k dobrovoľným horským záchranárom v Západných Tatrách – konkrétne v oblasti Stredné Beskydy. K lezectvu má teda blízko.
„Niečo podobné som videl v talianskych Alpách. Vravel som si, že ľadovú vežu by sme mohli mať aj u nás. Prvé pokusy som s kamarátmi robil na strome,“ hovorí. To však nebolo ono a s podporou tamojšieho starostu, ktorý im dal k dispozícii už nefunčný elektrický stĺp, prístup k vode a elektrine, sa im to podarilo. Atrakciu si teda môžu užívať dospelí aj deti.
„Slúži každému, kto má záujem o zimné lezenie. Je to bezpečné, lebo človek je tam istený. Musí mať kompletnú výstroj a prilbu na hlave, keďže pri lezení padajú cencúle,“ zdôraznil. Každý tam ale ide na vlastnú zodpovednosť, keďže sa pri tom používajú cepíny. „Päťročným by som to do rúk nedával, no vekovo by tam v pohode mohli ísť nejakí siedmaci či ôsmaci. Samozrejme, nebránime sa aj menším, ale to už je na rozhodnutí ich rodičov,“ zhodnotil.
Foto: archív obce Oravská Polhora
Vášeň a radosť
Proces tvorby takejto veže nie je jednoduchý. Samozrejme, dôležité je počasie, ktoré musí byť mrazivé. „Vodu lejeme po železnej konštrukcii, takže prvou podmienkou sú mínusové hodnoty. No a je rozdiel, či sú dva, alebo desať stupňov pod nulou,“ konštatoval Herud.
„Ostatný týždeň sú podmienky úplne perfektné, lebo už niekoľko dní vkuse poriadne prituhuje. Takže veža nám úctyhodne rastie a za päť sezón, ktoré už takto ťaháme, taká ešte nebola. Objemovo je obrovská,“ podotkol s tým, že si to vyžaduje dennú kontrolu a polievanie. Ozrejmil, že pri prvotnom lezení osekajú cencúle, aby vežu dostali do kompaktného tvaru.
„Okrem toho, že je skoro dvadsať metrov vysoká, je fakt mohutná. Jej obvod sme nemerali, no desať ľudí by sa možno okolo nej pochytalo. Možno aj viac, neskúšali sme to,“ usmial sa. „Keďže je kolmá, urobili sme tam aj dve naklonené rampy, aby sme to sprístupnili širšej verejnosti. Hocikto by na to inak vyliezť nevedel,“ upozornil. Vysvetlil, že jedna má šesť a druhá desať metrov. „Takže aj laik, s troškou zručnosti, dokáže po rampe vyjsť až do jedenástich metrov,“ spresnil. Vzápätí spomenul, že počas aktuálnej zimy sa im už veža trikrát roztopila.
Čítajte aj Čo vieme o zraze konzervatívcov CPAC: Bude na ňom aj Trump, vstupenka na Ficov príhovor vyjde na 200 dolárov
„Začali sme niekedy v úvode roka, skôr sa nedalo. Naľadovali sme to, no prišlo oteplenie a takto sa to opakovalo ešte dvakrát. Robíme to s vášňou a radosťou, takže nás to nedemotivovalo,“ tvrdí. Pokračoval, že do stavu lezenia to potrebuje minimálne týždeň intenzívnej starostlivosti. „Všetci sme tu chalani štyridsať plus, celé to robíme to na úkor rodín a nášho voľného času,“ pripomenul.
Mrzí ho, že mládež o to veľký záujem neprejavuje. „To je problém súčasnej doby. Zaujímajú ich skôr sociálne siete, mobily a počítačové hry,“ poznamenal.
Chcú ísť ešte vyššie
Minulý víkend urobili pri veži „deň otvorených dverí“, ktorý vraj dopadol na výbornú. Náročné lezenie v ľade si pod odborným vedením organizátorov vyskúšalo množstvo začiatočníkov. „Chceli sme to takto sprístupniť širšej verejnosti, aby ľudia videli, čo to je a nebáli sa ísť do toho,“ vraví Herud. Zopakoval, že tejto atrakcii sa venujú v rámci svojho voľného času, preto sa záujemcom, ktorí si chcú osvojiť techniku tohto športu, môžu venovať len počas víkendov. „Na informačnej tabuli, aj na našej stránke, máme zverejnený kontakt – môžu sa ozvať a dohodneme sa,“ odkázal.
Foto: archív Ján Herud
V lete tiež nezaháľajú, vždy robia nejaké prípravy. „Dúfame, že nabudúce sa nám podarí urobiť zase nejakú rampu, aby sme to vytiahli ešte vyššie. Zabezpečujeme to z vlastných zdrojov, takže sme odkázaní na to, kto koľko prispeje,“ poznamenal. Potešia sa teda akémukoľvek finančnému daru od ľudí, ktorí by ich chceli podporiť. Na informačnej tabuli pri veži majú aj QR kód, cez ktorý môžu prispieť dobrovoľnou sumou.
„Taká veža nie je samozrejmosť. Keď chce ísť niekto do Tatier, musí počítať s komplikovanejším prístupom k ľadu, čo si vyžaduje minimálne dve, možno tri hodiny šľapania. U nás zaparkujú desať metrov od neho,“ priblížil.
Starosta Oravskej Polhory Michal Strnál potvrdil, že atrakcia vyrástla so súhlasom a spoluprácou obce. „Snažíme sa podporovať všetky takéto aktivity. Pomaly to získava na popularite,“ mieni starosta. „Teraz je fantastická zima, mrazy nám prajú. Ten ľad je veľmi pekný a kvalitný,“ podčiarkol. Za vežou podľa neho chodia aj návštevníci z iných častí Slovenska.
„Najbližšiu nedeľu (23. 2.) by tam mali byť previerky členov horskej služby, takže tam príde trénovať viac ako dvadsať ľudí. Široko ďaleko nič také nie je, naozaj ide o unikát,“ uzavrel Strnál.
