„Aj keby poslanci žiadne zmeny a doplnky územného plánu (ÚP) neschvaľovali, developeri by v tomto území na základe doteraz platného ÚP mohli realizovať výstavbu vo výmere 718-tisíc metrov štvorcových podlahovej plochy,“ vysvetlil magistrát na margo negatívnych reakcií aktivistov. Schválené zmeny podľa mesta iba menia urbanizmus zóny a zvyšujú počet metrov hrubých podlažných plôch, keďže urbanistická štúdia z roku 2016 pre túto štvrť navrhla mestotvornejšiu, prevažne blokovú zástavbu.
Nové Lido bude štvrťou s bývaním, občianskou vybavenosťou, verejnými priestormi so zeleňou a dopravným napojením. „Vytvára tiež predpoklady pre vznik ucelenej nábrežnej zóny s plochami pre šport a rekreáciu, mestskou plážou a vodnou plochou pre vodácke aktivity a malé športové plavidlá,“ dodáva mesto.
Vypustením odtokového kanála zo zmien a doplnkov ÚP podľa magistrátu zostane v území zachovaný lužný les medzi hrádzou a Dunajom, v ktorom plánujú iba také zásahy, aby bol priechodný a bezpečný s ponechaním maximálneho možného počtu drevín.
Developeri sa zmluvne zaviazali do verejných priestorov v území investovať 75 miliónov eur a do vlastníctva Bratislavy odovzdať minimálne 97 nájomných bytov v hodnote približne 25 miliónov eur.
Nový most
„Z ich finančného príspevku vznikne nábrežný park, promenáda, či pešie premostenie Dunaja medzi Námestím M.R. Štefánika a centrálnym námestím v Novom Lide. Poskytnú aj financie na nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemkom pre základnú školu, ktorú postaví mestská časť z poplatku za rozvoj,“ priblížilo mesto. Z tohto poplatku vo výške 26,5 milióna eur tiež vznikne centrálny park a premostenie medzi Novým Lidom a Petržalkou ponad Einsteinovu ulicu.
„Vyvolané investície developerov budú predstavovať sumu vo výške ďalších 95 miliónov eur. Okrem pozemných komunikácií priamo v území pôjde aj o napojenia na existujúce komunikácie v Petržalke, kruhové objazdy, chodníky a cyklotrasy s ich napojením na už existujúcu sieť,“ dodalo mesto. Súčasťou vyvolaných investícií bude aj približne 600 metrov dlhý bulvár, ktorý bude technicky pripravený na prípadný príchod električky do územia v budúcnosti.
„Neurobili sme nič, čo by radikálne menilo situáciu v území,“ skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo pripomenúc platný územný plán mesta i územný plán zóny, ktoré výstavbu umožňujú. Zároveň sa týmto krokom zachová podľa neho viac zelene oproti tomu, o čom hovorí doterajší územný plán. „Porovnávam to s tým, čo tam platí, aký územný plán, nie čo tam dnes reálne je,“ poznamenal Vallo na margo niektorých aktivistov, ktorí kritizujú navrhované výruby stromov. Najhodnotnejšie územie sa zachováva, zachovaný zostane napríklad Elyzejský lesík.
Benefity, ktoré hlavné mesto získa od developerov za to, že im v rámci zmien a doplnkov povolí navýšenie výstavby, považuje za maximálne možné. „Som presvedčený, že náš tím urobil maximum,“ odpovedal na otázku, či sú vyrokované benefity dostatočné. Niektorí poslanci, ale aj občania či aktivisti, sú, naopak, presvedčení, že získaná protihodnota nie je postačujúca. Primátor v tejto súvislosti pripomenul, že v minulosti nedostávalo mesto pri zmenách územného plánu od developerov žiadne benefity.
Ošklbané ako slepé kura
Jedným z najväčších kritikov primátora je dlhodobo starosta Petržalky Ján Hrčka. Ten síce súhlasí so zmenou územného plánu a tým, že hlavné mesto za to niečo dostane, nie si je však istý, či je protihodnota adekvátna a či boli záujmy hlavného mesta pri rokovaniach hájené dostatočne. „Netvrdím, že nie, ale nemám istotu, že áno. Nebolo od veci podklady viac dopracovať,“ povedal Hrčka s tým, že veci nepomáha ani to, ak sa tlačí na ich schválenie, ako tomu bolo aj v minulosti. „Svedčí to o tom, že nie je všetko s kostolným poriadkom,“ podotkol.
V rámci rozpravy zaznela okrem iného kritika aj na nedostatočné verejné prerokovávanie či neakceptovanie niektorých pripomienok, spomínali sa poškodené finančné záujmy mesta, mnohé stále nedoriešené veci, či to, že nie sú známe dopravné, klimatické či environmentálne dosahy.
O tom, či je naozaj dostatočne hájený verejný záujem, vyjadrila pochybnosti aj starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová. Podľa nej magistrát ponúka obyvateľom ilúziu a developerom okamžité bohatstvo, pričom sa myslí len do najbližších komunálnych volieb, nie dlhodobejšie. Schvaľovanie predloženého návrhu označila za „lacné vzdávanie sa vyjednávacích pozícií.“ Poslanec Martin Winkler sa nechal počuť, že „mesto bude ošklbané ako slepé kura“. Vyjadril tiež presvedčenie, že ekoaktivizmus sa u niektorých končí na magistráte.
