Primátor zhrnul, že zlom vo využívaní tejto nehnuteľnosti nastal v roku 2000. Mesto je presvedčené, že bol vtedy vykonaný chybný zápis vlastníckeho práva k predmetnej budove v prospech jej bývalých vlastníkov.
„Nazvem to necitlivým zásahom katastra, či už nezákonným, alebo nešťastným. Stalo sa to, že mesto Košice v tom čase už nebolo vlastníkom tejto nehnuteľnosti na základe nezákonného zápisu,” skonštatoval Polaček.
Potom nasledovalo dlhé obdobie súdnych sporov o vlastníctvo. Krajský súd napokon v roku 2021 určil, že Jakabov palác patrí údajným dedičom, ktorí žijú v Brazílii a chcú budovu získať do svojich rúk. Mesto následne v roku 2022 podalo dovolanie a pokračovalo v boji o palác.
Foto: Branislav Caban
Najvyšší súd (NS) SR teraz rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. „Naše dovolanie bolo úspešné. NS SR vytkol krajskému súdu nesprávne právne posúdenie veci a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,“ reagoval Polaček.
Aktuálne rozhodnutie NS SR považuje podľa vlastných slov za významný míľnik v celej kauze. Podčiarkol, že krajský súd by sa mal pridržiavať právneho názoru Najvyššieho súdu SR. „Sme teda veľmi blízko cieľa. Chceme Košičanom oznámiť, že máme naozaj šancu celú túto kauzu uzavrieť,“ avizoval košický primátor.
Údajní dediči v minulosti samosprávu podľa Polačeka vyzvali, aby jej odovzdala kľúče od nehnuteľnosti, čo však mesto odmietlo. „Boli to nepríjemné chvíle, keď sa bolo treba rozhodnúť a dôverovať kolegyniam z právneho oddelenia. Som veľmi rád, že sme to ustáli a kľúče sú stále u nás na bytovom podniku,“ zdôraznil Polaček.
Tri možnosti
Podľa Vladimíry Janigovej z právneho oddelenia mesta má krajský súd teraz tri možnosti. „Po prvé, môže zrušiť rozhodnutie mestského súdu v danej právnej veci a vrátiť ju na opätovné konanie a rozhodnutie. Druhá možnosť je, že krajský súd zmení rozhodnutie mestského súdu tak, že žalobu voči mestu Košice zamietne,“ vysvetlila Janigová.
Doplnila, že teoreticky nemožno opomenúť ani tretiu možnosť, teda, že by krajský súd opätovne potvrdil rozhodnutie súdu nižšej inštancie a znova rozhodol v neprospech mesta. „Lenže v takom prípade by si musel veľmi dôsledne odôvodniť argumenty. Samozrejme, bojovali by sme ďalej,“ priblížila zamestnankyňa právneho oddelenia.
Zdôraznila, že mesto Košice je presvedčené, že najneskôr od 1. mája 1991 je vlastníkom tejto nehnuteľnosti. „Teda po nadobudnutí účinnosti zákona o majetku obcí,“ skonštatovala Janigová.
Foto: Branislav Caban
Budúce využitie budovy
Ak by sa celá kauza po zhruba štvrťstoročí definitívne skončila, mesto je podľa primátora pripravené Jakabov palác obnoviť a sprístupniť ho verejnosti. Možností využitia budovy je viacero. Jednou z nich je vytvorenie Siene slávnych Košičanov.
„Treba sa vrátiť k tomu, aby sme tam robili podujatia pre verejnosť, vítali tam vzácnych hostí a pýšili sa vecami, ktoré v Košiciach máme a sú dostatočne dôstojné na reprezentáciu mesta,“ načrtol Polaček.
V posledných rokoch bol Jakabov palác párkrát sprístupnený počas prehliadok so sprievodcom Milanom Kolcunom. „Niekoľkokrát naši ‚majetkári‘ do tohto objektu vstúpili, keď kontrolovali náš majetok v rámci inventarizácie. Pre verejnosť je však už dlhé roky neprístupný,“ ozrejmil Polaček.
História Jakabovho paláca
Jakabov palác dal postaviť v roku 1899 staviteľ a majiteľ tehelne Peter Jakab. Stavba v pseudogotickom slohu vznikla pri vtedajšom mlynskom náhone a pri výstavbe bol využitý stavebný materiál, ktorý zostal po rekonštrukcii Dómu svätej Alžbety.
Palác bol dokončený v roku 1903, avšak Jakabovci ho vlastnili len pár rokov. Už v roku 1908 ho kúpil architekt židovského pôvodu Hugo Bárkány. Po vyše troch desaťročiach stavba opäť zmenila majiteľa. Počas II. svetovej vojny, v decembri 1941, bola uzavretá zámenná zmluva medzi rodinou Bárkányovou a Karolom Szakmárym, vplyvným maďarským podnikateľom. Šlo o výmenu Jakabovho paláca za inú budovu na Hlavnej ulici v Košiciach. Szakmáryovci však v roku 1945, pred príchodom frontu do Košíc, ušli do Maďarska a odtiaľ do Brazílie. Ich potomkovia tam žijú dodnes.
Foto: Branislav Caban
Po vojne sa Katarína Pošová, dcéra Huga Bárkányho, ktorý aj s manželkou zahynul v koncentračnom tábore, domáhala vrátenia budovy cez povojnové reštitučné zákony. Argumentovala, že zámena bola vo vojnových časoch pre jej rodinu nevýhodná a zrealizovaná pod tlakom nepriaznivých okolností, ale v konaniach neuspela. Rovnakým nezdarom sa skončila jej podobná snaha po roku 1989.
Významnú úlohu zohral Jakabov palác krátko po skončení II. svetovej vojny, keď bol krátky čas sídlom prezidenta. „Je to najhonosnejšia budova, akú máme v našom meste. Zrejme to bol hlavný dôvod, prečo mal Jakabov palác okrem iných aj funkciu, ktorú by asi nikto nečakal. Košice sa po svojom januárovom oslobodení stali na jar 1945 de facto hlavným mestom Česko-Slovenska. Prišla sem z londýnskeho exilu celá naša vtedajšia vláda na čele s prezidentom Eduardom Benešom,“ pripomenul známy košický sprievodca Milan Kolcun.
Dodal, že Beneša v Jakabovom paláci ubytovali a bolo to pre neho výhodné, lebo na prízemí mohol úradovať a na poschodí bývať. „Košice tak mali dokonca aj hradnú stráž, keď pred Jakabovým palácom stále dvaja vojaci v parádnych uniformách,“ ozrejmil Kolcun.
V časoch socializmu budovu najprv využívala Komunistická strana Slovenska ako výchovné a ideologické centrum s knižnicou politickej literatúry. Veľkou zmenou bolo na prelome 60. a 70. rokov zrušenie mlynského náhonu pri Jakabovom paláci a jeho nahradenie štvorprúdovou cestou. Palác tak prišiel o časť svojej romantiky.
V 90. rokoch 20. storočia v paláci sídlila Britská rada a využíval ho i vtedajší primátor Rudolf Schuster na prijímanie hostí a organizovanie podujatí. Od roku 2001 je historická budova zatvorená a bez využitia.