Patrí k ikonám svetového futbalu – neprehliadnuteľné boli nielen jeho športové výkony, ale tiež imidž s extravagantným účesom. Neapolčania ho dodnes milujú a nedajú na neho dopustiť. Samozrejme, Slováci sú na neho tiež patrične hrdí, čo dokazuje aj fakt, že až osemkrát získal na domácej pôde titul najlepšieho futbalistu.
Napriek kariére oficiálne ukončenej v lete 2023 nastúpil v sobotu (8. 3.) rodák z Banskej Bystrice, v drese svojej Hamšík Academy, proti TJ Jednota Bánová. Zápas 19. kola III. ligy Západ sledovalo na štadióne v banskobystrickej časti Rudlová len tristo divákov – z kapacitných dôvodov nebolo možné dať do obehu viac lístkov. V komornej atmosfére si to však tí, čo sa tam dostali, mohli vychutnať naplno.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Historický okamih
Keďže zápas začal o pol piatej popoludní, neskôr sa hralo aj pod umelým osvetlením. Bánová sa pred stretnutím v Rudlovej nachádzala na pätnástom mieste tabuľky. Hamšíkovmu tímu patrila desiata priečka, takže bol miernym favoritom. Po polčase však súper viedol s jedným gólom.
Počas prestávky sme oslovili pár fanúšikov. Väčšina z nich priznala, že na tribúny ich priviedlo práve Marekove hviezdne meno. „Podľa toho, ako som počúval a sledoval okolie, 99 percent divákov je tu kvôli nemu,“ odhadol mladý muž. Meno nám povedať nechcel, no prezradil, že je domáci, čiže Banskobystričan. Bežne vraj na tamojšie zápasy nechodieva. „Prišiel som len preto, aby som naživo videl jeho športové umenie. No a neľutujem, stálo to za to,“ dodal.
Natrafili sme aj na „tábor“ súperovho tímu, kde ale tiež priznali, že veľkým lákadlom vycestovať do mesta pod Urpínom bol pre nich slávny slovenský futbalista. „Som fanúšikom Bánovej, no prišiel som sa sem pozrieť aj na Mareka, keďže po 21 rokoch sa vrátil na slovenské trávniky. Je zážitok sledovať ho. Je to skrátka pán futbalista, ktorý má rozhľad a stále hrá perfektne,“ povedal Peter Mráz, ktorý prišiel s priateľkou a kamarátmi.
Čítajte aj Stredoslovenské mesto sa chystá redukovať MHD. Je drahá a autobusy jazdia prázdne, tvrdí primátor
„V domácom mužstve je jasným rozdielovým hráčom. Všetky nahrávky idú cez neho, je vidieť, že stále má prehľad. Aj pre nás, ako hostí, je parádne sledovať ho. To, že pri jeho návrate na slovenské trávniky je práve náš tím, je pre nás, Bánovčanov, historický okamih,“ doplnil spokojný divák.
V pohode a s úsmevom
Hamšík vybehol na trávnik v drese s číslom 17, tiež s kapitánskou páskou. „Nechcel som ju, bol som nútený dať si ju na seba,“ zasmial sa krátko po zápase. Stretnutie nakoniec nedopadlo pre jeho tím priaznivo – napriek tomu, že v druhom polčase dokázali priebežný výsledok otočiť na 2:1, súper dal v nastavenej minúte vyrovnávajúci gól. Stalo sa tak tesne po tom, ako Hamšíka v úplnom závere vystriedali. Gól „do šatne“ ho mrzel, no k športu patria aj takéto okamihy.
„Užil som si to. Nečakal som, že dokážem odohrať celých 90 minút, takže je to fajn. Jediné negatívum je ten gól v nastavenom čase, čo by sa nemalo stávať,“ reagoval po odpískaní stretnutia. „Škoda, dva body nám budú chýbať. Mrzí ma to, mali sme to dotiahnuť do víťazného konca,“ podotkol. Vzápätí zopakoval, že je prekvapený, ako to celé zvládol.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Tvrdí, že nervozitu necítil. „Nedá sa to porovnať s talianskou či tureckou ligou, alebo hocijakou inou. Bral som to odľahčene, v pohode a s úsmevom. Tešil som sa na to a mal len pozitívne myšlienky,“ zhodnotil.
„Absolvoval som s mužstvom len dva tréningy, no dokázal som to odbehať,“ zopakoval Hamšík. To, že po 21 rokoch sa vráti na slovenské ligové trávniky, nikdy nemal v pláne. „Všetko to začalo tým, že 5. júla sa v Bratislave uskutoční môj rozlúčkový zápas. Chcem sa naň pripraviť, aby som to zvládol,“ naznačil, čo ho k tomu nakoniec priviedlo.
„To neznamená, že teraz budem hrať každý zápas v tretej lige. Možno odohrám dva, tri, a to je všetko. Nemám však nejaký harmonogram, ani plán znova aktívne behať po trávnikoch,“ zdôraznil. Je rád, že aktuálne sa venuje, v pozícii trénera, mládeži a deťom.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Spomienka na celý život
Za Hamšík Academy dlhodobo hráva s číslom 17 Daniel Kohút, no teraz sa ho bez problémov vzdal v prospech legendárneho futbalistu. „Zobral mi sedemnástku, ja som si dal na dres sedmičku. Sľúbil mi, že ma zoberie na pivo, takže som mu ju prepustil ľahko,“ zažartoval. Potom mu úsmev z tváre na chvíľu zmizol.
„Je smutné, keď dostanete gól z poslednej akcie. Bola to naša nedôslednosť, musíme na tom popracovať,“ konštatoval Kohút. Vzápätí sa opäť rozveselil. „Hrať s legendou dá určite veľa najmä mladým chalanom. Veď slová „hral som s Marekom Hamšíkom“ si nemôže povedať každý. Aj my starší sme sa z toho tešili,“ priblížil náladu v tíme. Pred zápasom podľa neho nepociťovali nervozitu.
„Skôr sme si to užívali. Človek nemá byť prečo nervózny, keď má na ihrisku hráča, ktorému môže dať každú loptu a on s ňou vie spraviť divy. Možno to tak nevyzerá, no taký zápas si užije nielen divák, ale aj každý hráč na trávniku,“ uzavrel.
Čítajte aj Čistky v armáde: chce Trump generálov, ktorí budú strieľať do Američanov?
Skvelý pocit mal aj Patrik Bielik, ktorý strelil úvodný gól v drese Bánovej. „Marek Hamšík je najväčšia hviezda, s akou som kedy hral. Trému som pri ňom nemal, v priamom súboji som s ním však nebol ani raz,“ povedal. Zároveň pochválil svojich stredových spoluhráčov, ktorí to podľa neho zvládli na výbornú.
„Marekovi dávali málo priestoru. Vedeli sme, že celá hra pôjde cez neho a podarilo sa nám ho eliminovať. Bod, ktorý si odnášame, je pre nás dobrý,“ tešil sa Bielik. „Na tento moment budem spomínať celý život. Proti Marekovi sa nenastupuje každý deň. Je to pre mňa veľká motivácia do ďalšej kariéry,“ dodal.