Novinári mali možnosť nahliadnuť do priestorov hradu po zhruba 1,5 roku, posledný oficiálny mediálny deň sa totiž na Krásnej Hôrke uskutočnil v októbri 2023. Na prvý pohľad situácia na hrade a v podhradí nevyzerá nejako zle. Napriek útlmu stavebného ruchu, ktorý nastal v dôsledku mediálneho dňa, sa na pamiatke stále pracuje. V podhradí sú už takmer dokončené parkoviská a vidieť, že hodne sa toho spravilo aj na samotnom hrade. Pod povrchom je však veľa problémov.
„Je to slovenská národná tragédia, kultúrna tragédia, že hrad Krásna Hôrka vyhorel. Bohužiaľ, tých 13 rokov, ktoré viedli k rekonštrukcii a k dnešnému stavu, považujem za národnú kultúrnu katastrofu,“ konštatoval na tlačovej konferencii generálny riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) Anton Bittner.
Pri obnove hradu sa podľa neho urobilo veľa chýb. „Súhlasím s tým, že po vojne je každý generál, ale keď si pozerám zápisnice, dokumenty a zápisy z porád či rokovaní, je veľmi málo rozhodnutí, ktoré by boli vnímané pozitívne. Skoro vždy, keď sa niečo urobilo, to situáciu len zhoršovalo,“ podotkol riaditeľ SNM.
Tvrdí, že celý priebeh rekonštrukcie mal byť riadený úplne inak a on musí v súčasnosti naprávať chyby, ktoré sa urobili v minulosti. Pre SNM to podľa neho znamená stratu aj z ekonomického hľadiska. „Hrad dokáže na vstupnom ročne zarábať 2,5 až 3 milióny eur. Tak si zrátajte, o koľko peňazí prišiel štát tým, že je to stále zatvorené,“ upozornil Bittner.
Problém so strechami
Napriek intenzívnemu pracovnému ruchu je už dnes jasné, že návštevníci tak skoro na hrad neprídu. Dôvodom sú okrem meškajúcich prác aj neskolaudované strechy hradu. Bittner tvrdí, že realizácia trvalých krovov bola začatá v júni 2014, ale už v decembri 2014 sa krovy skrivili. Dôvodom je podľa neho ich poddimenzovanie – pôvodne totiž mala byť na nich oveľa ľahšia krytina.
„Stavebné povolenie z roku 2013 hovorí o tom, že mala byť urobená replika pôvodných krovov so šindľom. Avšak pre požiar sa ministerstvá vnútra a kultúry rozhodli, že tu bude škridla,“ vysvetlil riaditeľ SNM s tým, že meter štvorcový šindľovej krytiny váži od 9 do 12 kilogramov, ale rovnaká plocha škridlovej strechy až 75 kg.
Foto: Branislav Caban
Doplnil, že v roku 2016 bol pripravený projekt sanácie strechy za 65 000 eur, avšak k realizácii nedošlo. „V roku 2022 pri kontrole striech vyšlo najavo, že po ôsmich rokoch sú na troch miestach v havarijnom stave. Strecha sa rozpadá, treba to riešiť,“ vyhlásil Bittner.
Strechy sú podľa neho už 11 rokov bez kolaudácie a pre ich stav ju ani nie je možné vykonať. „Ideme vypracovať nový aktualizovaný posudok sanácie striech. Verím, že to stihneme do prvého polroka. Následne sa vykoná sanácia striech, aby sa do konca roka 2025 konečne skolaudovali,“ avizoval s tým, že strechy nebude potrebné demontovať a postaviť nové, ale dajú sa opraviť, respektíve spevniť. „Podľa toho, čo viem, sa nebude v žiadnom prípade rozoberať strecha,“ dodal riaditeľ SNM.
Podľa bývalej projektovej manažérky obnovy hradu Eriky Šmelkovej však sanácii striech bránia súdne spory, ktoré prebiehajú v súvislosti s údajnými chybami v ich projektovej dokumentácii. „Strechy nie sú skolaudovateľné nie kvôli našej nečinnosti, ale pre ten súdny spor,“ povedala Šmelková.
Neverí, že sa podarí dodržať plán generálneho riaditeľa SNM, ktorý by do konca roka chcel strechy sanovať a skolaudovať. „Nepovažujem to za reálne,“ doplnila bývalá projektová manažérka.
Práce meškajú
Na Krásnej Hôrke aktuálne prebieha druhá etapa obnovy, ktorá je zameraná na dolný a stredný hrad s podhradím. Práce realizuje spoločnosť MBM-Group. Rekonštrukcia sa začala v lete 2022 a mala skončiť v auguste tohto roka. Riaditeľ SNM však na mediálnom dni uviedol, že práce potrvajú dlhšie.
„MBM-Group nám oznámila, že sú v omeškaní tejto stavby. Predpokladám, že ju dokončia niekedy v októbri, alebo novembri. Verím tomu, že ešte tento rok, niekedy v septembri, sa začne aj rekonštrukcia horného hradu,“ ozrejmil Bittner. Jedným dychom však dodal, že na túto obnovu bude musieť žiadať od vlády dodatočné finančné prostriedky, pretože tie pôvodne vyčlenené pre ich nevyčerpanie prepadli.
Doplnil, že zatiaľ je v rámci celej etapy obnovy hotových 65 percent prác. Z tohto v podhradí na parkovisku je všetko hotové na 85 percent. Dolný a stredný hrad je podľa Bittnera dokončený na 53 percent.
Foto: Branislav Caban
Generálny riaditeľ tvrdí, že pre meškajúce práve sa nestihli vyčerpať peniaze, ktoré na opravu Krásnej Hôrky vyčlenil štát. „SNM v roku 2019 horko-ťažko dostalo dostalo peniaze na rekonštrukciu. Vzhľadom na to, že nebola pripravená projektová dokumentácia, práce sa začali až v roku 2022 a finančné limity štátneho rozpočtu nepustia. Minulý rok sme museli vrátiť 5,1 milióna eur. Treba povedať, že za posledné tri mesiace roka sa objavili fiktívne faktúry, uznania dlhu, zápočty a všelijaké vyrovnania. Chcelo sa odo mňa, aby som ich zaplatil, lebo peniaze sú,“ povedal Bittner s tým, že on to odmietol.
„Za 5,5 mesiaca som nepodpísal nereálne fiktívne bludy a faktúry. Nespĺňali podmienky a boli v rozpore s platnými zmluvami. Ušetril som tomuto štátu 3,5 milióna eur,“ argumentoval riaditeľ s tým, že počas nasledujúcich šiestich mesiacov bude prebiehať audit obnovy Krásnej Hôrky a potom možno budú nasledovať trestné oznámenia.
Výpoveď pre bývalú projektovú manažérku
Obnovu hradu mala posledné roky na starosti už spomínaná Erika Šmelková z Múzea Betliar, ktorá bola projektovou manažérkou obnovy. Koncom novembra 2024 však o toto poverenie prišla a nahradila ju nová zastupujúca riaditeľka Andrea Predajňová.
Bittner Šmelkovú na tlačovom brífingu obvinil z toho, že ako vedúca oddelenia prevádzky a technickej činnosti Múzea Betliar neriešila nefunkčnosť elektronických zariadení na včasnú signalizáciu požiaru v betliarskom kaštieli. „Z 87 signalizačných zariadení bolo vlani nefunkčných 16. Dnes ich je nefunkčných 57,“ konkretizoval Bittner. Priamo počas svojej návštevy Krásnej Hôrky a Múzea Betliar jej dal okamžitú výpoveď pre údajné hrubé porušenie pracovnej disciplíny.
Zároveň uviedol, že popri práci v múzeu vykonávala aj iné aktivity. „Dávam do pozornosti skutočnosť, že pani Šmelková ako ‚superžena‘ od 8.00 do 16.00 každý deň pracovala v Múzeu Betliar. Bola zástupkyňa riaditeľky, bola projektová manažérka na obnovu hradu, bola vedúca. Je v zamestnaneckom pomere v našom múzeu. Zároveň v tom istom čase od 8.00 do 16.00 viedla spoločný stavebný úrad Betliar, kde riešila stavebné konania v 16 obciach tohto regiónu. Zároveň v tom istom čase od 8.00 do 16.00 bola zamestnankyňou mestského úradu, odboru výstavby, územného plánovania a životného prostredia a súčasne v tom istom čase viedla developerské projekty v Rožňave,“ vymenoval riaditeľ SNM.
Tvrdí, že stavebníci zo 16 obcí za ňou chodievali v jej pracovnej dobe do Múzea Betliar a riešili svoje stavebné konania. „Za štátne peniaze, v štátnej inštitúcii realizovala svoje ďalšie pracovné aktivity,“ doplnil Bittner.
Foto: Branislav Caban
Šmelková reagovala, že šlo len o čiastočný pracovný úväzok. „Nerozumiem takémuto obvineniu. Nie je tu žiadny konflikt záujmov. Nemajú žiadne kompetencie kontrolovať, posudzovať a ani akokoľvek komentovať činnosť stavebného úradu a tým ani moju prácu na stavebnom úrade, ktorá nikdy nemala vplyv na činnosti a povinnosti v mojom hlavnom zamestnaní. Skôr opak je pravdou, že prácu z múzea Betliar som si nosila domov a po večeroch a víkendoch som sa venovala obnove hradu Krásna Hôrka,“ zdôraznila bývalá projektová manažérka.
Dôrazne odmietla obvinenia ohľadom údajných fiktívnych faktúr či iných nezrovnalostí. „Neviem, o čom pán Bittner rozpráva. Každá faktúra prešla nejakým schvaľovaním, dokazovali sme každý cent. Ja sa nebránim kontrole. Môžu možno nájsť nedostatky nejakého dokladu, že niečo chýba, ale určite nie nejaké prelievanie peňazí,“ konštatovala Šmelková.
Čo sa týka nefunkčných požiarnych hlásičov, v múzeu to podľa nej riešili postupne, podľa toho, koľko bolo k dispozícii finančných prostriedkov. „Mali sme to v pláne hlavných úloh, vedeli sme, že toto vybavenie je zastaralé a je potrebná jeho obnova,“ konštatovala.
Otvorenie v nedohľadne
Spomínané problémy so strechami, oneskorenie rekonštrukcie dolného a stredného hradu, ako aj neistota pri pri obnove horného hradu znamenajú, že v najbližšom období Krásna Hôrka určite nebude sprístupnená verejnosti. V tomto a budúcom roku je to absolútne vylúčené, ďalšie roky sú otázne. Vzhľadom na problémy, ktoré sprevádzajú celú rekonštrukciu, nebude hrad možno otvorený až do roku 2030.
Kompetentní sa priamej odpovedi na túto otázku vyhýbali. Bittner zdôraznil, že si nevie predstaviť čiastočné sprístupnenie hradu počas prebiehajúcej obnovy horného hradu. „To každý návštevník dostane vestu a prilbu? Kto si to vezme na svoju zodpovednosť?“ pýtal sa.
Problémom, ktorý podľa neho bude brániť sprístupneniu hradu, je chýbajúci plán expozícií. „Neexistuje plán, ako budú umiestnené exponáty. Rekonštrukcia beží od roku 2022 a dodnes nie je dokončený výstavný plán,“ zopakoval.
Foto: Branislav Caban
Bývalý riaditeľ Múzea Betliar Július Barczi to však odmietol. „Tvrdenia o nekvalitnej či nedodanej projektovej dokumentácii, alebo o neexistujúcich návrhoch expozícií sú nepravdivé. K budúcej expozícii v takzvanom hornom hrade existuje dokonca múzeom schválená projektová dokumentácia, v ktorej je presne definovaná poloha každého exponátu i spôsob jeho prezentácie,“ uviedol Barczi.
Starosta Krásnohorského Podhradia Štefan Kún konštatoval, že obec v súvislosti s rekonštrukciou hradu splnila všetko, čo mala. „Teraz je na nich, aby hrad čím skôr dokončili. Preto sem prišli – nie preto, aby to zase ešte ďalej predlžovali. Už nás to prestáva baviť, že sa to stále posúva,“ podčiarkol. Zastupujúca riaditeľka Múzea Betliar Andrea Predajňová na mediálnom dni nebola prítomná. Podľa Bittnera nemohla prísť, pretože v ten deň došli do inštitúcie kontrolóri inšpektorátu práce, ktorí si vyžiadal jej účasť. Predajňovej sme sa pokúšali dovolať s cieľom získať jej stanovisko, ale telefón nám nezodvihla, ani nezavolala naspäť.
Dlhé dejiny hradu
Hrad Krásna Hôrka má viac ako 700-ročnú históriu a počas svojej existencie bol viackrát prestavovaný a rozširovaný. Vlastnili ho postupne tri šľachtické rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci. Posledný menovaný rod sa ho po roku 1850 rozhodol zmeniť na rodové múzeu a pietne miesto, kde mal uložené rodinné pamiatky a členovia rodu tam boli aj pochovávaní.
Akoby zázrakom sa hrad vyhol drancovaniu, ktoré po roku 1945 poznačilo takmer všetky hrady a kaštiele na Slovensku. Je tak jediným hradom u nás, na ktorom sa zachovalo pôvodné zariadenie a zbierky. Od 10. marca 2012, keď ho zasiahol ničivý požiar, pri ktorom úplne zhoreli šindľové strechy, je verejnosti neprístupný.