„S poctivosťou najďalej zájdeš,“ hovorieval Ján Vagač, zakladateľ prvej bryndziarne, ktorej vznik sa datuje v roku 1787. Rodák zo Starej Turej bol obchodníkom s dobytkom, maslom a syrom. Keďže Detva bola v tej dobe jedným z ovčiarskych centier regiónu, rozhodol sa založiť tam prvú manufaktúru na výrobu bryndze. Celý život konal čestne a svedomito – v jeho šľapajach rovnako pokračovali aj jeho potomkovia.
Rodinný podnik dosiahol najväčší rozkvet v období, keď stál na jeho čele Alexander Vagač. Práve on sa rozhodol, v roku 1908, presťahovať do Detvy natrvalo. Dovtedy tam celý „klan“ prichádzal len v období salašnej sezóny. Alexander si tam postavil prízemný dom, ku ktorému pribudla, v roku 1931, nadstavba. S manželkou Antóniou tam vychovávali štyri deti – Štefana, Karola, Júliusa a Máriu.
Nešťastný koniec
Po smrti Alexandra, v roku 1934, prevzal vedenie bryndziarne najstarší syn Štefan. Práve jeho slovami je v novovzniknutej expozícii vo Vagačovom dome vyrozprávaný príbeh histórie celej rodiny – od prastarého otca, cez jeho súrodencov až po vlastný „pád“. Nebolo mu dopriate viesť podnik do konca života tak, ako jeho predkom.
Znárodňovanie po roku 1948 totiž znamenalo likvidáciu rodinnej bryndziarne a v roku 1951 v nej bola výroba zrušená. Vagačovci museli o dva roky nato opustiť nielen podnik, ale aj rodný dom. Nástup komunistického režimu spôsobil koniec výroby aj násilné vysťahovanie tejto rodiny z Detvy.
Štefan sa potom presídlil do Banskej Bystrice. Zamestnal sa vo vodárňach, kde robil výkopové práce a zakladal potrubia. Po vážnom úraze, s doživotnými následkami, musel zmeniť pracovisko a až do dôchodku robil skladníka. Umrel v marci 1991 ako nešťastný a zlomený človek. Známe sú jeho slová z listu, ktorý napísal v apríli 1968. „Bolí ma len to, že s nami neľudsky zachádzali, že sme chceli pracovať a nesmeli sme. Ba ani žiť poriadne,“ posťažoval sa vtedy.
Čítajte aj Študenti a pendleri sa tešia. Desaťročia museli chodiť ľudia cez hranice pešo, teraz sa konečne odvezú autobusmi
Videoprojekcia, ktorá prezentuje momenty zo života Vagačovcov, približuje ich vplyv na spoločenský a kultúrny život v Detve. Cieľom sprístupnenia priestoru je poskytnúť návštevníkom mesta náhľad do ich histórie pútavým spôsobom.
Roztrúsení po Slovensku
Novinka vo Vagačovom dome bola realizovaná s finančnou podporou Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, cez členský príspevok v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Turistický Novohrad a Podpoľanie, sumou 15-tisíc eur.
„Som presvedčený, že pritiahne množstvo ľudí, ktorí navštívia Detvu. Je dôležité pripomenúť si, ako vznikla prvá bryndziareň a čím všetkým si musela rodina, ktorá ju viedla, prejsť,“ povedal podpredseda BBSK pre regionálny rozvoj Ján Beljak.
Odborné texty k tomu vypracovalo Podpolianske múzeum. Jeho riaditeľka Renáta Babicová uviedla, že výskumu rodiny Vagačovcov sa venujú dlhodobo. „S ich potomkami máme veľmi dobré a úzke kontakty. Fotografické či listinné pramene sme od nich radi posunuli aj sem, do tohto domu. Teší nás, že sme pomohli vzniku tejto komornej expozície,“ povedala.
Čítajte aj Zúfalstvo v Malatinej pokračuje. Kauza zbabraná bytovka sa vlečie roky, obec zbytočne „vyhadzuje“ peniaze
Potomkovia tohto rodu sú podľa Babicovej roztrúsení po celom Slovensku. Aktuálne ich je zhruba 25. „Prvé stretnutie sme s nimi mali niekedy v roku 2017, kedy sa ešte ani oni, medzi sebou, poriadne nepoznali. Sme teda radi, že sa zišli – či už prišli z Bratislavy alebo Brezna,“ hovorí riaditeľka. Živé kontakty vraj udržujú najmä s dcérou posledného majiteľa, ktorá býva v metropole Horehronia. „Samozrejme, z času na čas sa snažíme stretnúť aj so všetkými ostatnými,“ doplnila.
Primátor Detvy Branislav Baran očakáva, že nová expozícia pritiahne do mesta ešte viac turistov. „Okrem krásnej okolitej prírody tu objavujú aj tunajšie múzeum a zrekonštruovaný Vagačov dom. Toto je teda určite ďalšia atrakcia, ktorá ich priláka nielen sem, ale celkovo na Podpoľanie,“ mieni. Upozornil, že Vagačovci nie sú známi len v Detve, ale na celom Slovensku.
„Tým, že vybudovali prvú bryndziareň nielen u nás, ale celkovo na svete. Takže budeme mať ďalšie lákadlo,“ zopakoval.
So slzou v oku
Súčasný majiteľ Vagačovho domu Martin Doskočil (kúpil ho v roku 2017) vraví, že svojím spôsobom takto rozširujú to, čo sa momentálne nachádza v Podpolianskom múzeu – konkrétne expozíciu venovanú bryndziarstvu. Zdôraznil, že nadväzujú na to osudmi rodiny, ktorá stála za vznikom významného klenotu. „Ak sú ľudia emocionálne dostatočne nastavení, budú odtiaľto odchádzať so slzou v oku,“ mieni.
Čítajte aj Koaličná kríza je na bode mrazu, rokovania sa zasekli. Budú predčasné voľby? Politológ: Vsadil by som na rok 2026
Doskočil mal pravdu – zábery na jednotlivých členov rodiny, v kombinácii s komentárom, sú dojímavé. Postupne odhaľujú vznik unikátnej výrobne a celý rodokmeň jej zakladateľov. Pôsobivé sú svadobné fotografie či iné, ktoré zachytávajú rôzne významné udalosti tohto rodu.
Konkrétny termín pre sprístupnenie expozície širokej verejnosti zatiaľ nemajú. „Predtým, ako k tomu dôjde, ju chceme predstaviť členom rodiny. Termín oficiálneho otvorenia včas zverejníme,“ podotkol Doskočil. Ten po kúpe celého objektu postupne zrekonštruoval dve budovy.
„Na prízemí hlavnej sa nachádza turisticko-informačná kancelária mesta, kaviareň a na prvom poschodí muzeálna časť. V podkroví sú ubytovacie kapacity. Tam, kde sa v minulosti produkovali tavené syry a bryndza, je momentálne výroba remeselného piva. Zároveň aj menšia krčmička,“ objasnil súčasný majiteľ.