„Hoci sme veľkosťou druhým najmenším mestom na Slovensku, sme zároveň mestom s hlbokou históriu. Prvá písomná zmienka o Modrom Kameni je z roku 1290 a svedčí o tom, že tu máme veľký hrad. Skoro celé obdobie patril Balassovcom, ktorí písali históriu Modrého Kameňa,“ uviedla na nedávnom výjazdovom zasadnutí Zastupiteľstva Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) primátorka Mária Bednárová.
Pripomenula, že Modrý Kameň bol v rokoch 1923 až 1960 dokonca okresným mestom. Ďalších osem rokov patril do okresu Lučenec, ale v roku 1969 sa stal súčasťou novovytvoreného okresu Veľký Krtíš, ktorý bol v tom čase jedným z centier baníctva.
„Od roku 1960 mesto dosť upadalo, až do roku 2000. Avšak musím povedať, že za posledné posledné desaťročie sa nám podarilo rozvojom bytovej výstavby mesto pozdvihnúť. Z 1350 obyvateľov sme stúpli na súčasných 1640, čo ma veľmi teší,“ konštatovala primátorka.
Foto: Branislav Caban
Nové byty
Pre Pravdu konkretizovala, že v meste pribudlo 73 nových nájomných bytov. „Stále máme záujemcov o byty, keďže sú postavené s podporou Štátneho fondu rozvoja bývania a nie je tam vysoký nájom,“ vysvetlila primátorka, podľa ktorej je to výhodné napríklad pre mladé rodiny, ktoré ešte nemajú vysoké príjmy.
Niekoľko ďalších bytov by mohlo vzniknúť v budove bývalého hotela Hrad. Ten v minulosti vlastnilo mesto Veľký Krtíš, ale napokon ho predalo samospráve Modrého Kameňa za jedno euro. Budova však medzitým schátrala a malé mestečko nemá financie na jeho obnovu.
„Máme však záujemcu, ktorý by budovu chcel prestavať na veľkometrážne byty, teda trochu luxusnejšie. Verím, že sa so zastupiteľstvom dostaneme k tomu, aby sa to podarilo a hotel bol prerobený,“ avizovala Bednárová. V súčasnosti samospráva nové byty nestavia, keďže zastavala všetky pozemky, ktoré na tento účel vyčlenila.
V minulosti podľa primátorky Modrý Kameň nepriaznivo ovplyvnila stavebná uzávera, vydaná v súvislosti s hnedouhoľnou baňou Dolina. „V hornej časti mesta bola zakázaná akákoľvek výstavba, keďže v hlboko v podzemí boli ložiská hnedého uhlia. Ľudia nemohli stavať domy, nemali sme ani byty a mladí ľudia odchádzali,“ zaspomínala si.
Foto: Branislav Caban
Samospráve sa v roku 2024 podarilo uzáveru zrušiť a chystá sa prepracovať územný plán mesta s cieľom umožniť rozvoj ďalšej výstavby. „Pôjde však skôr už o individuálnu bytovú výstavbu. Teda nie bytovky, ale rodinné domy,“ avizovala primátorka.
Zdá sa teda, že Modrý Kameň sa na pozíciu najmenšieho mesta na Slovensku už neprepadne. Tým sú, mimochodom, Dudince so zhruba 1380 obyvateľmi. Zaujímavosťou je, že sa nachádzajú neďaleko Modrého Kameňa, v susednom Krupinskom okrese.
Dve mestá pri sebe
Špecifikom Modrého Kameňa je jeho bezprostredná blízkosť pri okresnom meste. Centrá obidvoch sídiel sú vzdialené vzdušnou čiarou len 3,5 kilometra a ich intravilány na seba nadväzujú. Na ceste, ktorá ich spája, je na rovnakom stĺpe označenie konca Veľkého Krtíša a zároveň začiatok Modrého Kameňa.
Podľa primátorky má takáto blízkosť výhody aj nevýhody, s okresným mestom však majú dobré vzťahy a snažia sa spolupracovať.
„Nedá sa povedať, že by sme nejako ťažili z toho, že oni aj my sme mestá. Výhoda je však v tom, že jeden z najväčších zamestnávateľov, priemyselný park v Malom Krtíši, je v podstate hneď vedľa Veľkého Krtíša. Pre našich občanov je to miesto, kde sa zamestnalo najviac z nich,“ ozrejmila Bednárová. Hoci je Modrý Kameň len mestečkom, sídlia v ňom hneď dve školy. Okrem základnej školy s materskou je to Spojená škola Modrý Kameň.
Ťažiskom je turizmus
Na rozdiel od Veľkého Krtíša, ktorý sa intenzívne rozvíjal hlavne v druhej polovici 20. storočia v súvislosti s hnedouhoľným baníctvom, bol Modrý Kameň už v minulosti významným mestečkom. Na slávnej histórii sa podľa primátorky snažia rozvíjať cestovný ruch.
Najväčším lákadlom je hrad Modrý Kameň, kalvária nad ním a barokový kaštieľ. Ten vznikol prestavbou dolnej časti hradu, ktorý bol značne poškodený koncom 17. storočia počas stavovských povstaní. Kaštieľ, v ktorom sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, je od roku 2013 postupne rekonštruovaný. Opravená bola baroková budova aj most vedúci do hradného areálu.
Foto: Branislav Caban
Aktuálne sú práce zamerané na hradnú zrúcaninu, ktorá by po ich ukončení mala byť sprístupnená verejnosti. V súčasnosti sa totiž turisti dostanú len do jej menšej časti, odkiaľ je však pekný výhľad na mesto i široké okolie.
„Trochu som však nahnevaná, že podnikatelia sa nejako nechytajú možností budovať ubytovacie kapacity a reštauračné zariadenia. V tom máme zatiaľ veľký deficit, ale dúfam, že v budúcnosti sa to zlepší,“ vyjadrila sa primátorka.
Problémom sú cesty
Za ďalšiu prioritu považuje zlepšenie príjazdovej cesty od Zvolena. „Je v strašnom stave a hendikepuje nás jednak pri investoroch, ale napríklad aj pri preprave žiakov do škôl. Okrem toho sa snažíme už niekoľko rokov dotlačiť BBSK k riešeniu cesty, ktorá vedie mestom ku hradu. Rokmi, ako pri opravách dvíhali asfalt, sa tak zúžila, že tam máme problémy pri stretnutí dvoch vozidiel,“ vysvetlila Bednárová.
Na zlý stav tejto významnej cesty v meste sa podľa nej sťažujú nielen obyvatelia, ale aj turisti. Doplnila, že za posledný šesť rokov sa im vďaka eurofondom podarilo opraviť aspoň tri iné miestne komunikácie.