„Toto centrum, ku ktorému sa pripojilo 30 obcí s približne 20 000 obyvateľmi z okresov Revúca a Rimavská Sobota, predstavuje pre náš región dôležitý krok vpred. Dnešný deň je dôkazom, že spolupráca a solidarita medzi obcami dokážu priniesť reálne zlepšenia,“ uviedla pri otvorení centra primátorka Tornale Erika Győrfiová.
Doplnila, že čoskoro by sa mala pripojiť aj 31. obec. V centre bude pracovať dokopy šesť zamestnancov. „Momentálne máme obsadených päť pozícií. Opakujeme ešte výberové konanie na pracovníka pre oblasť školstva,“ ozrejmila Győrfiová.

Výhodou pre mesto je podľa nej skutočnosť, že mohla zrekonštruovať časť budovy mestského úradu na Mierovej ulici, v ktorej centrum sídli. Na prízemí zrekonštruovanej časti objektu sú pracoviská pre styk s verejnosťou, zatiaľ čo kancelárie na poschodí slúžia ako administratívne zázemie. Celkové náklady boli asi 293 000 eur vrátane nákupu vybavenia a jedného osobného auta.
„Tento priestor bol prázdny a nevyužívaný. Bol v dezolátnom stave a určite by sme ho nikdy neboli z vlastných prostriedkov takto zrekonštruovali. Avšak z Plánu obnovy a odolnosti SR to bolo financované na 100 percent,“ zdôraznila primátorka.
Pomoc pre malé samosprávy
Starosta neďalekej dediny Lenka s približne 200 obyvateľmi a predseda Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu Marian Habovčík pripomenul, že centrum bude poskytovať služby v oblastiach stavebnej agendy, sociálnych služieb, životného prostredia, školstva a cestnej dopravy. Neskôr by sa ponuka služieb mohla ešte rozšíriť.
„Ja osobne od centra očakávam skvalitnenie služieb, ich lepšiu dostupnosť a podporu hlavne tých najmenších samospráv. Nemenej podstatné je i to, že máme jedno prirodzené regionálne centrum, kde sa tieto obce budú viazať,“ povedal Habovčík.

Je presvedčený, že v maličkých dedinách je prakticky nemožné v požadovanej kvalite splniť všetky povinnosti, ktoré im zo zákona vyplývajú. „Snažíme sa o to, ale takmer vždy potom využívame rôzne externé firmy, ktoré nám robia rôznu agendu – napríklad požiarnu či civilnú ochranu,“ podotkol Habovčík s tým, že vďaka CZS môžu obce ušetriť financie.
Podobný názor má aj Jozef Hibler, starosta Ruminiec s približne 350 obyvateľmi. „Sľubujeme si od tohto lepšiu dostupnosť služieb pre nás, malé obce. Nemáme kapacity na to, aby sme ich všetky vedeli poskytovať priamo u nás,“ poznamenal starosta. Za najdôležitejšiu agendu CZS považuje stavebný úrad a hneď za ním školstvo.
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Michal Kaliňák je presvedčený, že práve zdieľanie odborníkov, ktorí budú robiť odborné činnosti pre viacero samospráv, je správna cesta. „Centrum zdieľaných služieb predstavuje investíciu do budúcnosti, ktorá priláka odborníkov a zvýši efektivitu. To znamená ušetrené peniaze samosprávam, odbremenenie miestnych úradov a, samozrejme, rýchlejšie a lepšie služby pre občanov. A inak tomu nebude ani v Tornali,“ podčiarkol Kaliňák.
Niektoré samosprávy to vzdali
Celkovo má na Slovensku vzniknúť 21 takýchto centier. Samosprávy ich mali zriadiť do 25. februára s možnosťou predĺženia do apríla. Cieľom centier je prostredníctvom spolupráce medzi obcami zvýšiť rozsah a kvalitu poskytovaných služieb obyvateľom aj v malých dedinách.
V regióne na juhu stredného Slovenska vznikne CZS ešte vo Fiľakove v Lučeneckom okrese. Slúžiť bude pre 19 samospráv. Centrum zdieľaných služieb malo byť pôvodne zriadené aj v Hnúšti v susednom Rimavskosobotskom okrese. Jeho vytvorenie však mestskí poslanci koncom vlaňajška napokon odmietli.
„Na základe posúdenia podmienok a rokovaní s územnými partnermi boli zistené negatívne faktory, ktoré by ovplyvnili budúce zriadenie CZS. Medzi hlavné problémy patrili nedohoda samospráv, časová tieseň, nedostatočné metodické usmernenie zo strany štátu, chýbajúce odborné kapacity a nevhodné priestorové podmienky,“ informovala na webe mesta prednostka Mestského úradu Hnúšťa Michaela Hroncová.