„Toto centrum, ku ktorému sa pripojilo 30 obcí s približne 20 000 obyvateľmi z okresov Revúca a Rimavská Sobota, predstavuje pre náš región dôležitý krok vpred. Dnešný deň je dôkazom, že spolupráca a solidarita medzi obcami dokážu priniesť reálne zlepšenia,“ uviedla pri otvorení centra primátorka Tornale Erika Győrfiová.
Doplnila, že čoskoro by sa mala pripojiť aj 31. obec. V centre bude pracovať dokopy šesť zamestnancov. „Momentálne máme obsadených päť pozícií. Opakujeme ešte výberové konanie na pracovníka pre oblasť školstva,“ ozrejmila Győrfiová.
Foto: Branislav Caban
Výhodou pre mesto je podľa nej skutočnosť, že mohla zrekonštruovať časť budovy mestského úradu na Mierovej ulici, v ktorej centrum sídli. Na prízemí zrekonštruovanej časti objektu sú pracoviská pre styk s verejnosťou, zatiaľ čo kancelárie na poschodí slúžia ako administratívne zázemie. Celkové náklady boli asi 293 000 eur vrátane nákupu vybavenia a jedného osobného auta.
„Tento priestor bol prázdny a nevyužívaný. Bol v dezolátnom stave a určite by sme ho nikdy neboli z vlastných prostriedkov takto zrekonštruovali. Avšak z Plánu obnovy a odolnosti SR to bolo financované na 100 percent,“ zdôraznila primátorka.
Pomoc pre malé samosprávy
Starosta neďalekej dediny Lenka s približne 200 obyvateľmi a predseda Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu Marian Habovčík pripomenul, že centrum bude poskytovať služby v oblastiach stavebnej agendy, sociálnych služieb, životného prostredia, školstva a cestnej dopravy. Neskôr by sa ponuka služieb mohla ešte rozšíriť.
„Ja osobne od centra očakávam skvalitnenie služieb, ich lepšiu dostupnosť a podporu hlavne tých najmenších samospráv. Nemenej podstatné je i to, že máme jedno prirodzené regionálne centrum, kde sa tieto obce budú viazať,“ povedal Habovčík.
Foto: Branislav Caban
Je presvedčený, že v maličkých dedinách je prakticky nemožné v požadovanej kvalite splniť všetky povinnosti, ktoré im zo zákona vyplývajú. „Snažíme sa o to, ale takmer vždy potom využívame rôzne externé firmy, ktoré nám robia rôznu agendu – napríklad požiarnu či civilnú ochranu,“ podotkol Habovčík s tým, že vďaka CZS môžu obce ušetriť financie.
Podobný názor má aj Jozef Hibler, starosta Ruminiec s približne 350 obyvateľmi. „Sľubujeme si od tohto lepšiu dostupnosť služieb pre nás, malé obce. Nemáme kapacity na to, aby sme ich všetky vedeli poskytovať priamo u nás,“ poznamenal starosta. Za najdôležitejšiu agendu CZS považuje stavebný úrad a hneď za ním školstvo.
Štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Michal Kaliňák je presvedčený, že práve zdieľanie odborníkov, ktorí budú robiť odborné činnosti pre viacero samospráv, je správna cesta. „Centrum zdieľaných služieb predstavuje investíciu do budúcnosti, ktorá priláka odborníkov a zvýši efektivitu. To znamená ušetrené peniaze samosprávam, odbremenenie miestnych úradov a, samozrejme, rýchlejšie a lepšie služby pre občanov. A inak tomu nebude ani v Tornali,“ podčiarkol Kaliňák.
Niektoré samosprávy to vzdali
Celkovo má na Slovensku vzniknúť 21 takýchto centier. Samosprávy ich mali zriadiť do 25. februára s možnosťou predĺženia do apríla. Cieľom centier je prostredníctvom spolupráce medzi obcami zvýšiť rozsah a kvalitu poskytovaných služieb obyvateľom aj v malých dedinách.
V regióne na juhu stredného Slovenska vznikne CZS ešte vo Fiľakove v Lučeneckom okrese. Slúžiť bude pre 19 samospráv. Centrum zdieľaných služieb malo byť pôvodne zriadené aj v Hnúšti v susednom Rimavskosobotskom okrese. Jeho vytvorenie však mestskí poslanci koncom vlaňajška napokon odmietli.
„Na základe posúdenia podmienok a rokovaní s územnými partnermi boli zistené negatívne faktory, ktoré by ovplyvnili budúce zriadenie CZS. Medzi hlavné problémy patrili nedohoda samospráv, časová tieseň, nedostatočné metodické usmernenie zo strany štátu, chýbajúce odborné kapacity a nevhodné priestorové podmienky,“ informovala na webe mesta prednostka Mestského úradu Hnúšťa Michaela Hroncová.