Tému otvorila poslankyňa Ľubica Blaškovičová, ktorá sa vedenia mesta pýtala, aké sú možnosti, aby boli z pamätníka čím skôr odstránené komunistické symboly. „Myslím si, že naozaj vyvolávajú vášne a emócie. A nech sa na mňa nikto nehnevá, myslím si, že aj hanbu 35 rokov po Nežnej revolúcii. Som presvedčená, že sa nás tu nájde viacero, ktorí majú záujem zbaviť sa našej viditeľnej nešťastnej minulosti,“ apelovala poslankyňa, ktorá sa tejto téme podľa vlastných slov venuje 35 rokov.
Primátor Košíc Jaroslav Polaček s ňou súhlasil. „Poďme sa pozrieť na možnosti, ktoré mesto Košice má a či môžeme jednoznačne povedať, akým spôsobom vieme symboly, ktoré si nepraje obrovská skupina ľudí, buď odstrániť, premiestniť, alebo nájsť také riešenie, ktoré bude nielen spoločensky možné, ale hlavne zákonné,“ skonštatoval.
Foto: Branislav Caban
Rovnako sa vyjadril aj poslanec a starosta mestskej časti Sídlisko KVP Ladislav Lörinc. „Pri všetkej úcte k obetiam, pretože tam neboli len obete z Ruskej federácie, treba tam zachovať všetko dekórum. Lenže tie symboly nemajú čo hľadať na námestí. Bola tu aj petícia za premenovanie námestia, ktorú sme uhrali do outu, čo je podľa mňa tiež veľká hanba,“ uviedol Lörinc.
Opravovali ho pred výročím
Rozruch vlani vzbudila obnova pamätníka tesne pred 17. novembrom. Primátor v tejto súvislosti spomenul, že táto oprava bola vysúťažená s nešťastným termínom plnenia 15. novembra 2024. Podľa neho nebolo takéto načasovanie v poriadku a ospravedlnil sa zaň. Pripomenul však, že zmluvu na obnovu nepodpisoval on, pretože aj keď pamätník patrí mestu Košice, spravuje ho organizácia Správa mestskej zelene.
Polaček ozrejmil, že oprave sa nedalo vyhnúť pre legislatívne predpisy. „Tento pomník, alebo pamätník má štatút vojnového hrobu. Riadi sa podľa zákona č. 130/2005 o vojnových hroboch, konkrétne o potrebách opravy národnej kultúrnej pamiatky z dôvodu odstránenia následkov vandalstva na vojnovom hrobe, ale aj ženevským dohovorom o ochrane obetí vojnových konfliktov z roku 1949,“ konkretizoval.
Foto: Branislav Caban
Rovnako sa ospravedlnil poslanec Igor Petrovčik, ktorý je zároveň starosta mestskej časti Staré mesto, kde sa pamätník nachádza. „So mnou nikto tento postup a inštaláciu kosákov a kladív nekonzultoval. Udivuje ma, že Správa mestskej zelene takto promptne a časovo veľmi zle načasovala opravu a rekonštrukciu,“ podotkol Petrovčik.
Opakované poškodenia
Pamätník sa v posledných rokoch často stával cieľom poškodenia. Podľa Polačeka boli škodové udalosti v roku 2022 v súvislosti s touto pamiatkou na polícii hlásené dokopy päťkrát. Najväčšie poškodenie však bolo v máji 2023.
„Ministerstvo vnútra SR nás 22. 8. 2023 vyzvalo, aby sme poškodenie odstránili. Zároveň nám Veľvyslanectvo Ruskej federácie dalo verbálnu nótu, týkajúcu sa tohto úmyselného poškodenia,“ podotkol košický primátor. Napriek tomu boli aj v marci niektoré symboly na pamätníku stále poškodené, respektíve niektoré časti z nich chýbali.
Petíciu mesto odložilo
Koncom januára 2025 bola samospráve doručená petícia požadujúca „odstránenie symbolov zločinného komunistického režimu“ z Námestia osloboditeľov. O vybavení petície informovalo mesto v marci na svojej internetovej stránke s tým, že pod jej text na portáli Mojapeticia.sk sa podpísalo vyše 3000 občanov bez uvedenia adresy pobytu.
Foto: Branislav Caban
Samospráva však zdôraznila, že na spomínanom portáli je dostupných viacero formátov podpisových akcií – petícia, hromadná pripomienka a verejná výzva. „Mesto konštatuje, že ste ako organizátor podpisovej akcie zbieral podpisy pod iný typ podpisovej akcie, konkrétne pre typ ‚verejná výzva‘, a nie pre typ ‚petícia‘, pri ktorej sa zbierajú aj údaje vrátane adresy pobytu. Z toho vyplýva, že vaše podanie nespĺňa náležitosti petície v zmysle zákona o petičnom práve,“ reaguje mesto v oznámení o výsledku vybavenia petície.
Zároveň však dodáva, že samospráva sa podaním zaoberala a aj naďalej zaoberá a preveruje možnosti premiestnenia pamätníka z námestia. „Budú oslovené ďalšie odborné a štátne inštitúcie pre získanie odborných stanovísk. Následne sa bude táto téma prerokovávať na Mestskom zastupiteľstve v Košiciach,“ píše sa v závere oznámenia.
Bolo by to drahé
Námestník primátora Marcel Gibóda na zasadnutí MsZ uviedol príklad zámeru premiestnenia menšieho pomníka v partnerskom poľskom meste Rzeszów. „Odhadované náklady na premiestnenie toho pamätníka sú tri milióny zlotých, čo je 687 000 eur,“ porovnal. V prípade, ak by padlo rozhodnutie o premiestnení pamätníka v Košiciach, mesto by podľa neho muselo nájsť financie na tento úkon aj v rozpočte mestských častí.
Poslankyňa Blaškovičová mu odpovedala, že prvoradé má byť odstránenie komunistických symbolov, čo by stálo len zlomok nákladov. „O premiestnení môžeme uvažovať potom. Možno, keby to bol pamätník totalitných režimov, tak by tam mohol ďalej stáť, lebo takých obetí sme mali mnoho,“ upozornila. Súhlasil s ňou aj starosta Starého mesta Petrovčik.
Pamätník, ktorý samospráva eviduje pod oficiálnym názvom „Pomník padlým II. svetovej vojny – sovietski vojaci,“ začali stavať už v polovici apríla 1945 a slávnostne bol odhalený 1. júla toho istého roka. Na mieste, kde stojí, boli po vstupe sovietskej armády do mesta pochovaní 14 padlí vojaci. Ich telá boli neskôr exhumované a premiestnené na verejný cintorín.