„V roku 2023 sme mali na našich piatich zberných dvoroch takmer 60 000 návštev. V roku 2024 to bolo už bezmála 80 000 návštev,” porovnal Polaček s tým, že ide o 3000 ton odovzdaného odpadu navyše.
Pripomenul, že tento zberný dvor pred viac ako rokom pôvodne otvárali pre podnikateľov, tí ho však napokon využívali len veľmi málo. „Zároveň sme v tom čase videli, že návštevnosť našich ostatných piatich zberných dvorov prudko narastá. Preto sme rokovali so spoločnosťou Kosit a dohodli sme sa, že tento zberný dvor bude od apríla slúžiť výhradne pre verejnosť, teda fyzické osoby,” povedal Polaček, podľa ktorého by nový dvor mohol pomôcť skrátiť doby čakania v ostatných zberných dvoroch.
Môže vzniknúť ďalší dvor
Od 1. apríla sa zároveň zmenili aj otváracie hodiny v týchto prevádzkach. „Od pondelka do soboty v čase od 7.00 do 18.00 hodiny budú otvorené všetky zberné dvory,” avizoval Polaček s tým, že na máj zvažujú otvorenie aj počas nedelí.
Samospráva by rada otvorila i ďalší zberný dvor, na ktorý by mohla získať peniaze z eurofondov. „V tejto chvíli hľadáme lokalitu. Máme ich vytypovaných niekoľko, ale nie sú v majetku mesta. Je preto pred nami proces majetko-právneho vyrovnania,” doplnil primátor. Konkretizoval, že prevádzka jedného zberného dvora, vrátane likvidácie odpadu, stojí mesto ročne 200 000 až 250 000 eur.
Foto: Branislav Caban
V zberných dvoroch môžu obyvatelia odovzdať napríklad biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, plasty, sklo, kartóny, textil, jedlé oleje či elektroodpad. „Do tohto posledne otvoreného dvora zatiaľ nie je možné doniesť nebezpečné odpady. Sú v procese povoľovania a niekedy v polovici mája by to už malo byť možné,” avizoval Branislav Šprinc, riaditeľ divízie služieb spoločnosti Kosit.
Zároveň vyzval obyvateľov, aby v čo najväčšej miere využívali všetkým šesť zberných dvorov. „Tým prispejú k čistote v meste a zároveň k udržateľnému nakladaniu s odpadom v Košiciach,“ uviedol Šprinc. Odpad zhromaždený v zberných dvoroch je ďalej recyklovaný. „Plasty, papier a stavebný odpad idú na materiálové zhodnotenie, máme na to odberateľov. Biologický odpad ide na do mestskej kompostárne. Ostatné materiály, ktoré sú materiálovo využiteľné, idú k recyklátorom,“ objasnil riaditeľ divízie služieb.
Miera separácie stúpa
V súvislosti s recykláciou je dôležité separovanie odpadu, aby znovu využiteľné materiály nekončili na skládkach či v spaľovni. Miera separácie v Košiciach bola v roku 2024 podľa údajov spoločnosti Kosit viac ako 34 percent, čo je menej, ako majú niektoré iné mestá.
Foto: Branislav Caban
„Trend miery separácie v Košiciach však rastie každým rokom. Aj tento rok sme poskočili asi o 1,5 percenta a patríme medzi troch najväčších ‚skokanov’ v rámci Slovenska. Veríme, že tento rast bude pokračovať aj nasledujúce roky,” podotkol Daniel Magula, ktorý pracuje pre mesto Košice v oblasti odpadového hospodárstva.
Pripomenul tiež, že v Košiciach sa žiaden odpad neskládkuje, ale materiálovo a energeticky ho zhodnocujú. Mesto je totiž v tomto smere výnimočné tým, že je tam spaľovňa odpadu. Na Slovensku sú len dve, druhá je v Bratislava. „Sme teda vyššie ako skládkovanie,” doplnil Magula.
Aj nové kontajnery
V rámci odpadového hospodárstva sa mesto Košice zameriava tiež na postupné budovanie polopodzemných kontajnerov. „V súčasnosti v rámci prebiehajúceho projektu ich je postavených 30. Ďalších desať budeme osadzovať v priebehu najbližších dní. Spolu so starostami mestských častí a spoločnosťou Kosit hľadáme ďalšie možnosti, kde by sme ich mohli osadiť,” uviedol primátor.
Doplnil, že posledný rok bola v mestskom zastupiteľstve pomerne horúca diskusia o možnom znižovaní frekvencie vývozu odpadu, čo by mestu pomohlo ušetriť financie. Polaček tvrdí, že v tomto smere sa zmenil prístup poslancov k téme a okrem racionalizácie v niektorých lokalitách sa znižovanie frekvencie vývozov už neplánuje.