„Cieľom projektu bolo zatraktívniť tento priestor pre občanov a návštevníkov mesta, zároveň rozšíriť plochu zelene a priniesť do centra mesta prírodu s ohľadom na biodiverzitu. Dôraz sme kládli okrem iného aj na prírodnú pestrosť a rozmanitosť, aby bol priestor vďaka kvitnúcim rastlinám pekný a prínosný aj pre drobné živočíchy od jari až do jesene,“ uviedla na margo obnovy primátorka Alexandra Pivková.
Vynovené námestie má však podľa nej aj ďalší význam. „Vykonané opatrenia zlepšia mikroklímu priestoru, nadväzujeme na znižovanie tepelných ostrovov v meste. Reagujeme tým na zmenu klímy, ktorú pociťujeme každým rokom viac. Bez pobytovo príjemnejších lokalít by bol život v meste, najmä v lete, časom nepredstaviteľný,“ vysvetlila primátorka.
Hovorkyňa Lučenca Michaela Baboľová dodala, že vďaka rekonštrukcii mesto pretvorilo donedávna asfaltové námestie na oddychovú zónu plnú zelene. „Pozitívny vplyv na mikroklímu má okrem vysadených rastlín najmä zlepšenie schopnosti priestoru vsakovať a akumulovať dažďovú vodu bez potreby odvádzať ju do kanalizácie,“ vysvetlila Baboľová.
Foto: Branislav Caban
Dodala, že pôvodnú asfaltovú plochu nahradili priepustné a čiastočne priepustné plochy. Využitý bol pôvodný lokálny kameň – „mačacie hlavy“, teda kamenná dlažba, ktorá bola odstránená z rôznych častí mesta počas iných rekonštrukcií. Samospráva zároveň zachovala jestvujúci vodný prvok v podobe fontánky, ako aj sochu Ochranca Novohradu. „Mesto bude priestor dopĺňať o ďalšie prvky, ktoré vyplynú z potrieb občanov, ktorí ho budú využívať,“ doplnila hovorkyňa.
Stavebné práce na Kubínyiho námestí trvali asi tri mesiace. Mesto na ne získalo finančnú podporu od Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vo výške bezmála 94 000 eur.
Postupná obnova budov
Kubínyiho námestie je jednou z najstarších častí mesta Lučenec a patrí do jeho historického jadra i pamiatkovej zóny. V minulosti bolo čulým trhoviskom a centrom mesta, z ktorého sa postupne budovali ďalšie ulice, najmä Masarykova, ktorá je v súčasnosti rušnou dopravnou tepnou. Na námestí sa nachádzajú aj najstaršie zachované stavebné objekty Lučenca.
Foto: Branislav Caban
Hlavnými dominantami sú barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol z roku 1783 a neogotický kalvínsky kostol z roku 1853. Kubínyiho námestie lemuje viacero zaujímavých a historicky hodnotných budov. Jednou z nich je trojpodlažná budova Reduta na južnej strane námestia.
Túto časť Lučenca nepoznačilo ani intenzívne búranie historických budov v časoch socializmu. „Námestie a jeho blízke okolie predstavujú jedinú ucelenú časť mesta, ktorá si zachovala bez väčších zmien pôvodnú tvár, získanú v rokoch 1905 – 1908,“ píše v knihe Lučenec v premenách času dvojica autorov Mária Adamová a Jozef Puntigán.
Budovy okolo námestia sú postupne obnovované. V roku 2016 samospráva obnovila mestskú radnicu, v ktorej vzniklo múzeum a budova je využívaná aj na rôzne akcie a podujatia. O tri roky neskôr bola obnovená i ďalšia historická stavba, ktorú miestni nazývajú „Banka“. V tomto roku by mal byť čiastočne zrekonštruovaný objekt, v ktorom sídli Novohradské múzeum a galéria.
Dvaja bratia
Námestie je pomenované po dvoch bratoch Kubínyiovcoch, Augustínovi (1799 – 1873) a Františkovi (1796 – 1874). Boli to významní vedci, venovali sa hlavne geológii, paleontológii, mineralógii či botanike. Do okruhu ich záujmov však patrila aj archeológia, numizmatika a filozofia.
Boli členmi viacerých dobových vedeckých spolkov a spoločností. Augustín Kubínyi bol dokonca od roku 1843 riaditeľom Maďarského národného múzea v Budapešti. František bol zase poslancom uhorského snemu za mesto Lučenec.