Centrum zdieľaných služieb vo Fiľakove otvorili ako druhé v poradí – z celkovo plánovaných viac ako dvoch desiatok v rámci celého Slovenska. Postupne by mali spúšťať ďalšie. Prvé, do ktorého sa zaradilo tridsať obcí z okresov Revúca a Rimavská Sobota, otvorili začiatkom marca v Tornali. Vyčlenili na to časť budovy mestského úradu, pričom náklady na vybavenie a rekonštrukciu predstavovali zhruba 293-tisíc eur. Financované to bolo z Plánu obnovy a odolnosti SR.
Fiľakovo sa teda stalo druhým mestom, kde vznikol takýto úrad – konkrétne ho ľudia nájdu v budove podnikateľského inkubátora. Táto spoločná „úradovňa“ spája devätnásť obcí. „Nakúpili sme vybavenie, služobné vozidlo a zrekonštruovali parkovisko k budove. Minuli sme na to cez 250-tisíc eur z ministerstva vnútra. V ďalších rokoch ideme ešte čerpať rádovo státisíce eur na platy zamestnancov,“ vysvetlil fiľakovský primátor Attila Agócs.
Ozrejmil, že v prvej etape tam zamestnajú dvanásť ľudí, no vidia tam ešte potenciál rastu. „Ani číslo obcí ešte nemusí byť konečné. Už teraz vidíme, že aj z ďalších častí regiónu majú starostovia záujem o spoluprácu. Naším cieľom je, aby ten profesionálny stav rástol do počtu aj hĺbky, čo sa týka odbornosti. Čím viacerí sa zoskupíme, tým menej to zaťaží jednotlivé rozpočty samospráv,“ povedal.
Rýchlejšie a lacnejšie
Fiľakovo však malo podľa primátora spoločný obecný úrad s okolitými osemnástimi dedinami aj doteraz. „Na to sme nadviazali jedným projektom na efektívnu verejnú správu, kde sme si už odskúšali ako vieme pokrývať rôzne kompetencie – od stavebného úradu cez personalistiku či mzdárstvo. Tež mikroregionálny projekt so župou, napríklad starostlivosť o seniorov,“ priblížil Agócs. Pokračoval, že s obcami riešia, v rámci odbornosti, rôzne témy. V novom centre chcú na úvod zastabilizovať to, čo majú.
„Čiže stavebný úrad, personalistiku a mzdárstvo,“ zopakoval. „Spoločne však plánujeme riešiť aj životné prostredie, smart agendu a finančné riadenie. V prvom kroku tiež napríklad robiť kontroling výberu daní a poplatkov v obciach. Takisto spoločný projektový manažment, možno verejné obstarávanie či právne poradenstvo,“ vymenoval, čo všetko si zadefinovali.
„Samozrejme, budeme na to hľadať vhodných adeptov na zamestnancov. Celý projekt je ale stále otvorený, dynamický. To znamená, že raz za čas to môžeme prehodnotiť a posilniť inú oblasť,“ poznamenal. Dodal, že do jedného centra sa môžu združiť desiatky obcí, pričom ich počet nie je nijako limitovaný.
Čítajte aj Kamera v cele, dohľad psychiatra aj pokusy o samovraždu. Útočník z gymnázia je vo väzbe tretí mesiac
Jednou zo združených obcí je Ratka (340 obyvateľov), ktorej starosta Milan Spodniak verí, že „na konci dňa“ to budú hodnotiť ako výrazné zlepšenie. „Očakávame najmä zjednodušené a kvalitnejšie procesy, tiež zlacnenie poskytovania verejných služieb pre občanov. Keď sa na jednu službu skladá dvadsať subjektov, vždy je to výhodnejšie ako keď ju má jeden zaplatiť sám,“ pripomenul. „Keď to budú poskytovať odborníci, bude to nepriestrelné a my budeme spokojní,“ doplnil.
Miroslav Malatinec, starosta obce Buzitka (450 obyvateľov), tiež dúfa, že im to pomôže najmä v súvislosti so stavebným úradom a životným prostredím. „Predtým sme to riešili väčšinou u nás na úrade, no pomáhalo nám tiež mesto. Verím, že teraz to už bude tip-top,“ podotkol. Predpokladá, že všetko pôjde nielen kvalitnejšie a lacnejšie, ale aj rýchlejšie.
Pod jednou strechou
Ešte začiatkom februára sa vo Fiľakove stretol s viac ako päťdesiatimi starostami vtedajší minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas). V súčasnosti už predseda parlamentu zdôraznil, že práve Centrum zdieľaných služieb bolo jednou z ich nosných tém.
„Som rád, že za dva mesiace ho môžeme otvárať, lebo je to projekt, do ktorého vkladáme veľké nádeje,“ uviedol šéf Národnej rady krátko po symbolickom strihaní pásky. Z aktuálneho vedenia dotknutého rezortu sa na tejto oficiálnej udalosti nikto neukázal, no keďže ide o Rašiho „parketu“, nemohol chýbať. „Ide o jedinečný projekt, kde sa spájajú financie z Plánu obnovy, ktoré má na starosti rezort vnútra, a z eurofondov – tie malo na starosti ministerstvo, kde som pôsobil,“ poznamenal.
„Verím, že to prispeje k rozvoju tohto regiónu a mladí ľudia sa sem budú aj vracať, nielen odchádzať,“ hovorí. „Som presvedčený, že keď tento projekt bude úspešný, budeme môcť aj z budúcich eurofondov vyčleňovať peniaze na takéto centrá,“ povedal. Zároveň potvrdil, že dokopy ich má byť na celom Slovensku 21, pričom zatiaľ fungujú dve. „Ďalšie sa otvoria v najbližších týždňoch, so stavbami sa už finišuje. Všetky sa musia spustiť v priebehu tohto roka, no myslím si, že ak k tomu nedôjde do konca leta, tak na jeseň sa určite otvorí posledné,“ predpokladá Raši.
„Je to akýsi návrat toho, čo si mnohí pamätajú, že tu už fungovalo v minulosti – takzvané strediskové obce. Tie mali svoj význam a zmysel. Niečo podobné sme chceli rozbehnúť aj teraz,“ konštatoval šéf rezortu vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas). „Je to síce projekt, ktorý bol z Plánu obnovy rozbehnutý za predošlej vlády, no musíme jasne povedať, že výzvu, do ktorej sa naše samosprávy mali prihlásiť, sme vlani v apríli museli pre obrovský nezáujem zrušiť a vyhlásiť ju nanovo,“ pokračoval. Zdôraznil, že to museli urobiť v spolupráci so samosprávami.
Čítajte viac Huliak: Páči sa mi, že sa vracia hotovosť. Transakčná daň dokazuje, že sme konsolidáciu zvládli
„Po prepracovaní výzvy sa záujem násobne zvýšil. Teším sa, že po dnešnom otvorení tohto centra nás čaká aj ďalšie, ktoré bude v Medzilaborciach,“ spomenul mesto s najbližším termínom otvorenia. Vzápätí objasnil, ako takéto centrá fungujú.
„Obce si zdieľajú svojich úradníkov potrebných na ich chod. Koncentrovaní sú pod jednou strechou, kde môžu jednotliví starostovia nájsť odborníkov v oblastiach školstva, dopravy, životného prostredia, sociálnych služieb, stavebného poriadku či územného plánovania,“ vymenoval. Podčiarkol, že vďaka tomu výrazným spôsobom odľahčia svoje personálne a administratívne náklady.