Ľudia zvedaví na stretnutie, kde pôvodne pozvali len obyvateľov z dotknutých oblastí s trvalým pobytom v Látkach, sa začali schádzať už hodinu pred začiatkom plánovanej debaty. Keďže bolo avizované, že do sály s obmedzenou kapacitou nepustia všetkých, začali sa ozývať protestné hlasy.
„O nás bez nás! Väčšina priamo dotknutých vlastníkov nehnuteľností nie je pozvaná na infokampaň Vodohospodárskej výstavby. Príďte s nami vyjadriť nesúhlas s jednaním vodohospodárov,“ vyzývalo na účasť v proteste pred Kultúrnym domom v Látkach združenie Čechánky. Jeho predseda Tomáš Endrödy netajil rozčarovanie.
„Tri mesiace si zháňame všetky možné odborné argumenty a keď sa konečne dočkáme toho, že má byť nejaká infokampaň, tak pre nás vlastne nie. To je taký pľuvanec do tváre, že neviem, čo k tomu viac povedať,“ krútil hlavou Endrödy.
Pripomenul, že v ich združení je 60 dotknutých vlastníkov, ktorí výstavbu elektrárne nechcú, no momentálne už majú viac ako sto členov. Medzi nimi sú aj mnohí chatári. Protest sa však nakoniec nekonal a do sály pustili všetkých. „Zhruba hodinu pred začiatkom som zrazu dostal informáciu, že stretnutie bude verejné,“ doplnil šéf združenia.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Bez ministra
Pôvodne nepozvali ani vlastníka domu, ktorý by mal byť kvôli výstavbe zatopený. „Pozvánky rozposlali len siedmim ľuďom s tým, že zúčastniť sa môžu aj všetci tí, ktorí majú v Látkach trvalý pobyt. Verejne to ale nikde nevyhlásili. Len deň predtým to dala obec na svoju webovú stránku,“ povedal René Zobola.
„Cielené to bolo len na extrémne malú skupinu ľudí. Už sa môžeme len domnievať, kvôli čomu to tak spravili. Ja som si informačnú kampaň predstavoval tak, že sa stretne širšia verejnosť a prípadne príde aj pán minister, ako to on stále prezentoval. Namiesto toho tu dnes máme Vodohospodársky podnik. Uvidíme, čo nám budú vysvetľovať,“ podotkol.
Sála sa začala napĺňať a keď sa už ľudia do nej nezmestili, mnohí postávali aj na úzkej chodbe a pred budovou kultúrneho domu. Tesne pred začiatkom stretnutia generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby Peter Molda uviedol, že starostovia obcí Málinec a Látky ich na stretnutí koncom marca poprosili, aby v prvom rade informovali ľudí, ktorých by sa potenciálne výstavba týkala – čiže sú v zátopovej oblasti.
Čítajte viac Zbytočne rozpútané vášne? Budúcnosť megaprojektu v Málinci je neistá, proti ľuďom štát ani samospráva ísť nechcú
„Sme presvedčení, že tento projekt má obrovský prínos pre Slovensko z pohľadu výroby elektrickej energie, stabilizácie elektrizačnej sústavy ako aj pre samotný región z pohľadu vytvorenia pracovných miest,“ zdôraznil Molda. „Tiež vo väzbe na ďalšie vyvolané investície, ktoré budú s týmto projektom súvisieť,“ poznamenal. Na stretnutí podľa neho nezaznejú žiadne tajné informácie.
„Sú tu aj zamestnanci Vodohospodárskej výstavby, ktorí majú so sebou katastrálne mapy a podrobné informácie pre potenciálne dotknutých vlastníkov,“ vysvetlil. Mnohí sa však obávajú znehodnotenia pitnej vody na technickú, ktorú by plánovaná elektrovýroba mohla spôsobiť. Čo on na to?
„Z pohľadu ochrany zdroja pitnej vody sme podpísali spoluprácu so Stredoslovenskou vodárenskou spoločnosťou, ktorá tento projekt, už len vo väzbe na vyvolané investície z titulu vybudovania kanalizácie a vodovodov, podporuje,“ reagoval Molda. „Aj samotná prezentácia poukáže na projekty, ktoré sú už v rámci sveta realizované. V súčasnosti je trend nebudovať jednoúčelové, ale multifunkčné vodárenské zariadenia,“ podotkol.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Objasnil, že ide o celkovú investíciu v sume 1,8 miliardy eur. „Je tu energetický potenciál od 600 do 2 400 megawatt. Ak berieme do úvahy aj inflačný faktor, ktorý tu v priebehu desiatich rokov môže byť, tak túto sumu by to nemalo presiahnuť,“ ozrejmil. Predpokladal, že debata v Látkach bude vecná.
„Už v prvých štyroch mesiacoch sme zaznamenali zhruba päťdesiat najčastejších otázok, ktoré ľudia k tomu dávali. Počas samotnej prezentácie sa dnes budeme snažiť na väčšinu z nich zodpovedať a verím, že podporu v regióne získame,“ povedal s tým, že všetky dotknuté objekty majú identifikované. „Tak ako Výskumný ústav vodného hospodárstva vytypoval túto lokalitu ako najvhodnejšiu na Slovensku pre vybudovanie tejto prečerpávacej elektrárne, tak verím, že to tak naozaj je,“ uzavrel.
Čítajte viac Vyvlastňovanie nebude, ide o päť chát alebo miliardový biznis, odkázal Taraba. Lašák reagoval príkladmi o Strečne a Červenej čiapočke
Vedúca právneho odboru Vodohospodárskej výstavby Jana Ježíková tvrdí, že identifikovali všetky dotknuté nehnuteľnosti. „Je ich tam 41, vlastníci by tu mali byť prítomní. Poskytneme im komplexnú informáciu. To, že niektoré objekty neboli zapísané do katastra, za to Vodohospodárska výstavba nemôže zodpovedať. Postupne ale budeme rokovať so všetkými vlastníkmi,“ dodala.
Zabitý čas?
Hneď od začiatku stretnutia bolo v sále rušno. Pripravenú prezentáciu ľudia hlasno prerušovali svojimi výkrikmi. „Klamete. Zase nehovoríte pravdu. Sú to len medové motúzy popod fúzy,“ zaznievalo v dave. Kritika smerovala aj na starostu obce. „Žiaľ, so svojimi poslancami výstavbu schválil. Chcem sa opýtať, prečo? Na to nemal právo, je to podvod,“ nechala sa počuť jedna z obyvateliek. Väčšina prítomných na jej slová reagovala búrlivým potleskom a pískaním.
„Obec Látky nič neschválila, takže to je nejaká mylná informácia. Dnešné stretnutie zvolala Vodohospodárska výstavba, ktorá si od nás prenajala kultúrny dom tak, ako môže urobiť každý,“ odvetil starosta Mário Kubiš. Ten už pred dvomi mesiacmi pre Pravdu povedal, že ak si obyvatelia takúto stavbu neželajú, určite proti nim nepôjde. „Postoj sme zatiaľ nezmenili. Sme na tom istom, ako na začiatku,“ povedal nám aj krátko pred stretnutím s verejnosťou.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Podobnú reakciu mal tiež šéf envirorezortu, na čo upozornil jeden z „divákov“ v sále. „Minister Taraba verejne vyhlásil, že ak to obyvatelia nebudú chcieť, tak sa to robiť nebude. No a my to tu nechceme. Načo ste teda toto celé pripravovali?“ pýtal sa. „Choďte domov, choďte domov,“ začala v tom skandovať väčšina ľudí v sále. Nahlas pritom tlieskali a pískali – jedna zo žien si pomáhala aj píšťalkou.
Viacerí konštatovali, že odpoveď na otázku, ako sa ochráni pitná voda v Málinci, nezaznela. Slová o tom, že riešenie sa musí nájsť, im nestačili. „Vravíte, že v tejto sále sú všetci, ktorých sa to týka. To ale nie nie pravda, lebo nádrž Málinec zásobuje pitnou vodou okresy Lučenec, Veľký Krtíš a Poltár – takže sa to týka až 60-tisíc ľudí,“ podčiarkol muž z Lučenca, ktorý si tiež nenechal ujsť príležitosť vypočuť si kompetentných. Ich prezentácia však ľudí nepresvedčila. „Je to pre nás zabitý čas, nedozvedeli sme sa nič nové,“ zhodnotila väčšina z nich na konci stretnutia.
Plánovanú vodnú prečerpávaciu stanicu v Málinci označil minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) za najväčšiu ekologickú a ekonomickú príležitosť pre stredné Slovensko. Z Podpoľania by podľa neho urobila jeden z najbohatších kútov v našej krajine. Po „prevalení“ správy o projekte, ktorý má prepojiť novú nádrž s existujúcou, sa však na rezort spustila vlna kritiky.