Na oživenie Coburgovského parku sa čakalo dlhé desaťročia. Teraz odštartovali jeho rekonštrukciu vďaka nenávratnému finančnému príspevku z Plánu obnovy a odolnosti SR, získanému cez ministerstvo životného prostredia, v sume 845 387 eur. Ide o unikátnu lokalitu s veľkým historickým a kultúrnym významom, ktorá sa nachádza v centre Pohorelskej Maše (časť obce Pohorelá).
V minulosti bola táto obec srdcom Pohorelského železiarskeho podniku – jedného z najvýznamnejších priemyselných komplexov v Uhorsku, v majetku rodu Coburgovcov. Teraz chcú ich parku prinavrátiť „šmrnc“ a urobiť z neho centrum – tentoraz kultúrnej trasy Coburgovská železná cesta. Tá je dôležitým historickým, ale tiež súčasným, míľnikom a spojovníkom Národných parkov Muránska planina a Nízke Tatry. Hranicu obidvoch totiž tvorí rieka Hron – práve ten rozdeľuje na dve časti aj samotný park.
Pribudne most aj pavilón
Jarmila Oceľová z Rozvojovej agentúry BBSK Jarmila Oceľová, ktorá je koordinátorkou rozvoja Coburgovského parku uviedla, že revitalizovať sa bude jeho polovica. „Pôvodná rozloha bola šesť hektárov, z nich ideme obnovovať zhruba tri,“ spresnila. Zdôraznila, že ide o rozsiahlu rekonštrukciu, ktorá sa netýka len výsadby stromov, kríkov a kvetín.
„Pribudnú tu aj mnohé stavebné objekty. Jedným z najväčších bude chýbajúci most cez rieku Hron a obnovíme aj niekdajšiu železničnú zastávku aristokracie. Vyrastie tu tiež záhradný pavilón pre kultúrne podujatia a, samozrejme, doplní sa mobiliár,“ zhodnotila s tým, že takto vytvoria jeden pekný celok. Tvrdí, že dokončené by to malo byť do Vianoc, no oficiálne by sa malo finišovať na budúcu jar.
„Pre región je to impulzom. Prinesie to možno aj zabudnutú hrdosť miestnych obyvateľov na železiarsku históriu, ktorá je tu stále, ale dlhé roky bola v úzadí. Popri tej krásnej prírode to môže byť novou ponukou pre návštevníkov,“ povedala Oceľová. Verí, že ľudia prichádzajúci pod Kráľovu hoľu si v budúcnosti vyhradia jeden deň aj na toto miesto, no aj iné lokality Horehronia. „Aby videli, ako sa tento región kreoval a ako vznikali tunajšie krásne obce,“ poznamenala.
Čítajte aj Problém s nedostatkom opatrovateliek „látajú“ študentmi. Pre seniorov sú mladé posily spestrením
História samotného parku siaha do prvej polovice 19. storočia, kedy vznikol ako doplnok ku Coburgovskému kaštieľu. „Ten si aristokracia postavila zhruba v roku 1834. Vedľa neho neskôr, v roku 1903, vyrástol Kostol svätého Filipa. Priamo v parku je aj budova niekdajšieho správcu či riaditeľa železiarní, teda celého komplexu,“ pokračovala Oceľová s tým, že park vlastne vznikol ako okrasa územia.
„Lebo parky nikdy nestáli solitérne – šľachta si ich vytvárala práve preto, aby skultúrnila svoje okolie a mala priestor na prechádzky. V tom období to bol veľmi netypický park a prvý svojho druhu na Horehroní. Aj pre miestnych obyvateľov vtedajšej doby bol určite prekvapením,“ mieni. Ostatné desaťročia však chátral, preto je podľa Oceľovej najvyšší čas ho opäť oživiť a sprístupniť širokej verejnosti. Upozornila, že k unikátom tam patria pôvodné druhy stromov, ktoré vytvárajú aleje.
„V minulosti tadiaľ viedli aj chodníky. Prevažujú tu lipy, no sú tu tiež červenolisté buky, ktoré sa bežne v horehronskej prírode nevyskytujú. Práve tie netradičné sem prinášala šľachta, ktorá si ich tu vysádzala. Zachovalo sa ich tu asi päť kusov,“ podotkla.
Foto: Eva Štenclová, Pravda
Pre mladé generácie
Generálny projektant a krajinný architekt Attila Tóth potvrdil, že najhodnotnejšie a najdominantnejšie sú v Coburgovskom parku práve historické dreviny. „To sme sa snažili plne zachovať a zakomponovať aj v našom návrhu rekonštrukcie, aby sme to mohli ponechať budúcim generáciám,“ hovorí. „Doplníme tiež funkčné statické prvky a nový systém komunikácií chodníkov. Pribudne most cez Hron a osadia sa prvky mobiliáru ako lavičky, altánok a zrekonštruuje sa neďaleká zaniknutá železničná stanička Coburgovcov,“ zopakoval.
Pripomenul, že park je rozdelený na prednú a zadnú časť, ktoré sú rozdelené riekou. „Už tu prebehli prvé nevyhnutné zásahy, napríklad arboristické ošetrenie drevín či výruby. Aktuálne tu vidíme prvú fázu stavebných prác – konkrétne demolácie, ktorými sa odstraňujú staré betónové prvky. To sú pozostatky bývalých oplotení či hracích plôch,“ priblížil architekt.
V ďalšej etape začnú pribúdať novinky v podobe lávky pre peších aj cyklistov cez rieku či chodník k železničnej staničke. „Úplne na záver príde revitalizácia plôch zelene a doplnenie nových výsadieb,“ dodal Tóth.
Čítajte aj Nový zásahový tím pre medvede bude pokrývať dva národné parky a štyri okresy. Kuffa dúfa, že v budúcnosti tímy pre medvede nebudeme potrebovať
Starostka Pohorelej Jana Tkáčiková vraví, že obec tento projekt veľmi víta. „Nejde len o navrátenie historických hodnôt a krásy tomuto parku, no určite to prispeje aj k rozvoju cestovného ruchu celého Horehronia,“ povedala. Doteraz to tam podľa nej bolo iba v udržiavacom režime.
„Kosí sa a na jeseň hrabe lístie, ale vyzerá to už veľmi ošumelo. Zaslúži si to tento projekt,“ podčiarkla. „Coburgovská história a celá tá železná cesta sú dôležité – netreba na to zabúdať, ale pripomínať mladým generáciám,“ uzavrela.