Vlani Banskobystrický samosprávny kraj poukázal na kritický nedostatok pneumologických ambulancií a vyzval štát, aby urýchlene prijal opatrenia. Teraz sa „ľady pohli“, pričom rezort zdravotníctva spúšťa pilotný projekt nového katalógu ambulantných výkonov. V Banskej Bystrici to potvrdil minister Kamil Šaško (Hlas).
„Teším sa, že práve z tohto miesta, v srdci Slovenska, môžeme predstaviť spustenie zoznamu zdravotných výkonov. Je to veľmi praktický krok pre zvyšovanie dostupnosti v rámci regionálnych ambulancií,“ uviedol Šaško. Pokračoval, že kľúčové je znižovanie čakacích lehôt pre pacientov tak, aby zdravotná starostlivosť bola lepšie dostupná pre všetkých ľudí v regiónoch. Vysvetlil, že rezort, v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a ambulantnými poskytovateľmi, spustí od prvého júlového dňa pilotnú prevádzku zoznamu zdravotných výkonov pre prvých päť odborností.
„Sú to neurológia, vnútorné lekárstvo, geriatria, pneumológia a dermatovenerológia. Ministerstvo na to vyčlení pomerne zaujímavú finančnú čiastku,“ povedal. Spresnil, že na týchto prvých päť odborností pôjde dokopy o 5 miliónov eur.

„Cieľom je vyhodnotiť skutočnú náročnosť zdravotných výkonov – napríklad trvanie, zložitosť a kým je tento samotný výkon robený. Výber ambulantných poskytovateľov bude v kompetencii zdravotných poisťovní,“ objasnil šéf rezortu. „Tento pilot bude trvať šesť mesiacov, počas ktorých budú zapojené ambulancie vykazovať určité nové kódy výkonov,“ poznamenal. Zdôraznil, že po uplynutí tejto lehoty získajú na ministerstve reálny obraz za jednotlivé odbornosti.
„Tri mesiace potom bude prebiehať analytická fáza. Máme od toho naozaj veľké očakávania z pohľadu zefektívnenia systému. Považujem to za významný posun v poskytovaní ambulantnej zdravotnej starostlivosti,“ zopakoval minister. „Takto postupne zavádzame nové pravidlá a väčší poriadok,“ doplnil.

Férové ohodnotenie
„Kraj víta akýkoľvek posun smerom k férovému a realistickému financovaniu ambulancií. Je to predpoklad k tomu, aby sa lekári vrátili do regiónov a aby mal kto liečiť pacientov,“ reagoval banskobystrický župan Ondrej Lunter. „Dnes mám určitý pocit zadosťučinenia. Som veľmi rád, že pán minister ohlásil spustenie tohto projektu. Všetci veríme, že na konci procesu bude pre spomínaných päť špecializácií zverejnený férový a realisticky ohodnotený katalóg výkonov, ktorý by mal platiť od apríla budúceho roka,“ povedal. Verí, že šéf rezortu zabezpečí aj potrebné financovanie.
Za obzvlášť naliehavé to župan považuje v prípade pneumológie. Pripomenul, že kraj zriadil jednu pľúcnu ambulanciu v Detve a vidí, ako je extrémne podfinancovaná. Napriek tomu, že vlani lekárka v tejto ordinácii urobila viac ako 4-tisíc vyšetrení a postarala sa o 3 600 pacientov, ambulancia vykázala stratu viac ako 38-tisíc eur.
Župan zdôraznil, že aj v dôsledku nedostatočného ohodnotenia pľúcnych lekárov čelí Banskobystrický kraj ich vážnemu nedostatku – len za minulý rok tam prestali ordinovať traja pneumológovia. Pacientov však z roka na rok pribúda, preto každá ambulancia, ktorá skončí, predstavuje veľký problém. Potvrdil to aj riaditeľ odboru zdravotníctva BBSK Martin Caudt.

„Súčasné platby za výkony sú nízke a nastavené zle. Pneumológov to nemotivuje otvárať si vlastné ambulancie. Tí, ktorí ich už prevádzkujú, sa často bez zavedenia rôznych poplatkov, ktoré bývajú na hranici zákona, nedokážu uživiť. Zmenu financovania nevyhnutne potrebujeme,“ podčiarkol Caudt.
Ďalší návrhy na zlepšenie
Lunter spomenul aj fakt, že nemocnice sa v ostatnom období stali pre lekárov platovo atraktívne. „Čím sme ale urobili v ostatných troch rokoch atraktívny ambulantný sektor?“ pýta sa. „My chceme byť nápomocní a som rád, že pán minister našu podanú ruku prijíma. Aj naša ambulancia pneumológie môže byť súčasťou pilotného projektu, ponúkame sa do služby,“ poznamenal predseda kraja. Zároveň predstavil ďalšie tri návrhy, ktoré župa prináša na stôl s cieľom pohnúť sa o ďalší krok k tomu, aby sa stav v tomto sektore zlepšil.
„Po prvé sú to projekty telemedicíny – konkrétne monitorovanie zdravotného stavu pacientov na diaľku. Pacient by mal doma monitorovacie zariadenie, z ktorého dáta sú odosielané k lekárovi. Ten tak vidí, či sa pacientovi stav zlepšuje, zhoršuje, alebo je stabilizovaný,“ priblížil. Je presvedčený, že by sa tak zvýšila bezpečnosť pacienta a zároveň sa uvoľnia kapacity špecialistov pre akútnejšie prípady. „Takýto systém už funguje v krajinách ako Chorvátsko a Slovinsko,“ podotkol.

Druhý návrh, ktorý župa predložila ministrovi, sa týka presunutia stabilizovaných pacientov od špecialistov k všeobecným lekárom. Aj v tomto prípade by sa tak uvoľnila ich kapacita a mohli by sa venovať súrnejším stavom.
Tretím bodom, o ktorom rokovali, je odbremenenie ambulancií od zbytočnej byrokracie. „Tu chcem vyzdvihnúť, že už v máji by mal parlament schvaľovať legislatívu týkajúcu sa takzvaného eZdravia. Používaním elektronického systému a databázy by sa znížila administratívna záťaž v ambulanciách až o 70 percent, takže uvidíme, ako to dopadne,“ dodal Lunter.