Problém zaregistrovali vo februári 2022 miestni rybári, ktorí si všimli, že voda v rieke sa sfarbila dočervena. Rýchlo sa zistilo, že dôvodom bola vytekajúca voda zo štôlne Gabriela v dobývacom priestore bývalých železorudných baní podniku Siderit Nižná Slaná, v časti Nižnoslanská Baňa.
Nešlo len o vizuálny nedostatok. Rozbory vytekajúcej vody preukázali, že obsahuje mangán, nikel, sírany, železo či dokonca prudko jedovatý arzén. V rieke postupne hynuli ryby, raky a ďalšie vodné živočíchy. Podľa znaleckého posudky bol ich úhyn spôsobený vypúšťaním kyslej banskej vody, ktorá obsahovala vysoké hodnoty kovov.
Nasledovalo podanie viacerých trestných oznámení nielen zo strany rybárov a fyzických osôb, ale aj vtedajšieho ministra životného prostredia Jána Budaja (v tom čase OĽaNO). V máji 2022 začala polícia trestné stíhanie pre ohrozenie a poškodenie životného prostredia.
Foto: Branislav Caban
Vyšetrovanie, ktoré prebiehalo posledné tri roky, je však v súčasnosti už zastavené. Ekologická škoda spôsobená vytekaním znečistených banských vôd do toku Slanej bola v rámci neho vyčíslená na takmer 358 miliónov eur. Podľa polície však absentuje zavinené konanie páchateľa a nedošlo k naplneniu objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia a poškodenia životného prostredia.
„Vyšetrovateľ je toho názoru, že v predmetnej veci došlo k systémovému zlyhaniu výkonu verejnej moci/štátneho aparátu ako celku, presahujúcemu rámec izolovaných pochybení jednotlivých inštitúcií alebo jednotlivcov. Každý zo zainteresovaných subjektov vedel, že banská voda vyrazí na povrch a nikto sa nezaoberal možným následkom,“ píše sa v policajnom uznesení.
Šesť kíl arzénu denne
Aktivista a lekár Tibor Varga, ktorý na stav rieky dlhodobo poukazuje, je z rozhodnutia sklamaný. „Myslel som si, že sa vyvodí nejaká zodpovednosť, aspoň pre určité inštitúcie, ktoré najviac pochybili. Potom by možno bolo možné aj nárokovať si škody. Lenže keď sa to uzavrelo takto, že nikto nie je vinný a nejde o trestný čin, tak asi to nebude možné,“ uviedol Varga.
Ako dodal, podľa jeho informácií môže mať celá kauza aj medzinárodnú dohru, keďže predseda rybárskeho zväzu na severe Maďarska plánuje podať trestné oznámenie na Slovenskú republiku. „V Maďarsku je vydané odporúčanie nekonzumovať ryby z rieky Slaná. Na celom maďarskom úseku Slanej, čo je nejakých 120 kilometrov, sa tohto roku ani nebude zarybňovať,“ vysvetlil aktivista.
Tvrdí, že vo vode, ktorá z bane vyteká do rieky, je aj arzén, ktorý je vysoko toxickou látkou. „Podľa posledných údajov, ktoré mám zo začiatku roka, je to šesť kilogramov arzénu denne. To je veľmi vysoká hodnota. Arzén sa usadzuje v sedimentoch rieky a v celom jej ekosystéme bude ešte dlho,“ upozornil Varga.
Foto: Branislav Caban
Tajomník rožňavskej miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Štefan Bilik doplnil, že výška škôd na uhynutých rybách bola podľa znalca vo výške asi 667 000 eur. Ide vyslovene len o ryby, keďže ostatné vodné živočíchy neboli zahrnuté do znaleckého posudku.
„Je to škoda, ktorá je vo výške desaťnásobku ročného rozpočtu našej organizácie. Neviem, ako dlho bude trvať, kým to dáme do pôvodného stavu,“ podotkol Bilik s tým, že na základe rozhodnutia polície nemajú ani možnosť nárokovať si od niekoho náhradu škody. Napriek tomu sa podľa jeho slov snažia už teraz zarybňovať rybársky revír Slanej do tej miery, ako im to dovolia finančné možnosti.
Baňu zatopilo skôr
Ťažba v Siderite Nižná Slaná sa skončila v roku 2008, ale ešte do roku 2011 bola voda z banských priestorov odčerpávaná. V tom istom roku bol vypracovaný odborný posudok, ktorý predpokladal, že samovoľné zatápanie vyťažených banských priestorov bude trvať 20 rokov. V skutočnosti sa tak stalo o deväť rokov skôr, teda začiatkom roka 2022.
Ako sa píše v policajnom uznesení, jedným z dôvodov bolo prepadnutie betónového žľabu (banskej stoky) v štôlni Manó na šiestom obzore bane, ktorým predtým tiekla voda z podzemia von bez toho, aby sa znečistila. Pod žľabom vznikol akýsi komín, ktorým voda padala do nižších obzorov bane, kde sa už znečistila mineralizáciou a až potom vytekala z banských priestorov.
Foto: Branislav Caban
„Okrem skoršieho zatopenia bane prepad žľabu spôsobil aj samotnú mimoriadnu udalosť na vodnom toku rieky Slaná. Logicky totiž došlo aj k podstatnému zvýšeniu objemu vypúšťaných znečistených vôd cez odvodňovaciu prípojku,“ dodáva sa v uznesení.
Spomínané prepadnutie žľabu v uzavretej bani považuje policajný vyšetrovateľ za vyššiu moc, teda nepredvídateľnú udalosť. Ak by k nej nedošlo, tak by podľa neho s vysokou mierou pravdepodobnosti nevznikla ani environmentálna ujma.
Vďaka provizórnemu riešeniu, ktorým sa čistá voda z prepadnutého žľabu presmerovala do starého potrubia, došlo k zníženiu vytekania kontaminovanej vody do Slanej z objemu asi 22 až 25 litrov za sekundu na zhruba desatinu spomínaného objemu. Nejde však o trvalé vyriešenie problému.
Vody vyteká menej
Tlačový odbor Ministerstva hospodárstva SR v vyjadrení pre Pravdu uviedol, že vláda sa situáciou v Nižnej Slanej intenzívne zaoberá. Pripomenul, že v roku 2024 bolo prijaté vládne uznesenie, ktoré stanovuje rozdelenie kompetencií medzi rezort hospodárstva a ministerstvo vnútra, vrátane financovania dvoch etáp prác v banských priestoroch. „Vláda zároveň rozhodla o vyčlenení 1,5 milióna eur na riešenie tohto problému,“ konkretizoval tlačový odbor.
Zopakoval, že hlavným cieľom oboch etáp v podzemí je predovšetkým zníženie objemu banských vôd natekajúcich do hlbokých obzorov bane a zároveň zabránenie ich mineralizovaniu a výstupu na povrch. „To sa preukázateľne darí. Objem mineralizovaných vôd, ktoré z banského diela vytekajú, klesol zo 4,7 litra za sekundu nameraných v apríli 2024 na 2,5 litra za sekundu v marci roku 2025,“ uvádza sa v stanovisku rezortu hospodárstva s tým, že vytekanie vôd z bane má celkovo klesajúci charakter.
Aj Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v stanovisku pre Pravdu upozornilo na peniaze, ktoré vláda vlani vyčlenila na riešenie problému. „Stalo sa tak práve vďaka iniciatíve súčasného vedenia MŽP SR pod Tomášom Tarabom. Predovšetkým ide o realizáciu banskej časti projektu, ale tiež o akútne záchranné práce realizované hlavnou banskou záchrannou službou,“ uvádza sa vo vyjadrení ministerstva.
Štátny podnik Rudné bane, ktorý areál bývalého Sideritu spravuje, poskytol Pravde z veľkej časti totožné vyjadrenie ako rezort hospodárstva. Jeho riaditeľ Karol Weis však reagoval na vyjadrenia aktivistu Vargu ohľadom vytekania vody s vysokým obsahom arzénu do Slanej.
„Toto sa dá povedať o všetkých banských a odpadových vodách, ktoré vtekajú do recipientu (rieky), a rovnako aj o ostatných esenciálnych chemických prvkoch, ktoré vo veľkej koncentrácii môžu pôsobiť nežiaduco. Za korektné považujeme také interpretácie, ktoré hodnotia chemický stav povrchovej vody v rieke ako takej, teda po zmiešaní so znečisťujúcimi látkami, hodnotené samozrejme v zmysle súvisiacich predpisov a stanovených limitov,“ povedal Weis.
Pripustil, že obsah železa a arzénu síce momentálne prevyšuje normu v rieke takmer dvojnásobne. „To je ale výrazné zlepšenie nielen voči situácii spred troch rokov, ale aj voči stavu na mnohých iných tokoch v banských lokalitách,“ zakončil riaditeľ Rudných baní.