Investorská spoločnosť je podľa Peschla ochotná ľuďom poskytnúť všetky potrebné informácie, aby si svoj názor na ekocentrum vytvárali na základe faktov a dát. V rozhovore tiež pripomína, že na základe nariadenia z Bruselu nebude možné ďalej odpad skládkovať. Takéto riešenie preto bude pre región investíciou do budúcnosti, tvrdí.
V rozhovore sa dozviete:
- v akom štádiu je projekt ekocentra na Záhorí
- aký vplyv bude mať na životné prostredie a zdravie ľudí
- ako je to so spaľovaním odpadu v iných európskych krajinách
- aký odpad budú na Záhorí spaľovať
- či je spaľovanie lepšie ako skládkovanie
Časť obyvateľov Skalice aj susednej českej obce Sudoměřice vyjadruje obavy z negatívneho vplyvu Centra ekologického hospodárstva (CEH) na životné prostredie a zdravie. Vnímate to?
Chápeme, že časť obyvateľstva môže mať obavy. Našou snahou je aktívne počúvať, odpovedať na otázky a zároveň korektne a jasne vysvetľovať náš zámer. Mali sme prezentáciu pre obyvateľov Skalice v miestnom kine ešte predtým, ako sme náš zámer podali na posúdenie vplyvov na životné prostredie na Ministerstvo životného prostredia (MŽP). A presne tak vnímame našu úlohu. Chceme poskytovať ľuďom informácie, diskutovať, ale aj vyvracať dezinformácie.
Povedzte viac podrobností o projekte: Je jeho výstavba už definitívne schválená? Bola vypracovaná environmentálna záťažová štúdia? Aké environmentálne alebo urbanistické riziká sú spojené s jeho umiestnením?
Treba povedať, že sme ešte len na začiatku. V januári sme podali náš zámer na posúdenie vplyvov na životné prostredie MŽP. V rámci posudzovania dopadov na životné prostredie musíme spracovať podrobnú správu o hodnotení, ktorá zohľadní pripomienky ministerstva, rôznych úradov, mesta Skalica aj jej obyvateľov.
Potom nás čaká jej verejné prerokovanie, kde budeme trpezlivo odpovedať na otázky obyvateľov, aby mali o našom projekte čo najviac informácií. Lokalitu sme vyberali mimoriadne precízne, starostlivo a projekt je situovaný mimo zastavaného územia mesta Skalica, s možnosťou napojenia na železnicu.
Obyvatelia Skalice uvádzajú slabé informovanie o projekte zo strany mesta. Preto by sme chceli vedieť aká bude kapacita CEH? Aké množstvo odpadu sa plánuje spaľovať ročne?
Kapacita zariadenia na energetické využitie odpadov (ZEVO) je 135-tisíc ton ročne. Z tohto odpadu vyrobíme elektrickú energiu a teplo a dodáme ho občanom do Skalice a do miestneho priemyselného parku. Celý zámer CEH-u je od januára zverejnený na stránkach MŽP. Zároveň sme pre občanov pripravili poctivú informačnú kampaň tak, aby pred verejným prerokovaním mohli mať o projekte čo najviac informácií.
Aký druh odpadu sa bude v zariadení spaľovať? S akými variantmi energetického zhodnocovania odpadu projekt počíta?
V ZEVO plánujeme spaľovať komunálny a priemyselný odpad, ktorý sa už nebude dať recyklovať. Nebudeme spaľovať žiaden nebezpečný odpad.
Ako bude vyzerať technologický proces? Aké zariadenia, okrem samotnej spaľovne, budú vybudované v areáli CEH?
V Centre ekologického hospodárstva plánujeme okrem školiaceho strediska vybudovať centrá opätovného použitia (re-use centrá), dotrieďovaciu optickú linku a realizovať aj energetické zhodnotenie nerecyklovateľného odpadu.
Do zámeru na posúdenie vplyvov na životné prostredie sme zakomponovali aj kompostáreň s následným energetickým zhodnotením biologicky rozložiteľného odpadu, alternatívne aj bioplynovú stanicu. Realizácia tejto časti by významne prispela aj k zvýšeniu miery recyklácie, ale v súčasnosti je táto investícia z čisto vlastných zdrojov problematická.
Chceli sme však, aby sme v rámci EIA z hľadiska vplyvov na životné prostredie mali posúdenú aj túto časť projektu. Sme presvedčení, že do budúcna by táto cesta nakladania s biologicky rozložiteľným odpadom bola tou ekologicky najvhodnejšou.
Je dym zo spaľovania bezpečný pre ľudí? Ako bude zabezpečená jeho neškodnosť pre životné prostredie?
ZEVO nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre zdravie ľudí. V Európe je ZEVO štandardom, nachádza sa napríklad v centre Viedne alebo Kodane len niekoľko metrov od ľudských obydlí. Celkovo v súčasnosti existuje v Európe viac ako 500 takýchto zariadení. ZEVO sú vybavené sofistikovanými filtračnými systémami, ktoré spĺňajú najprísnejšie emisné limity EÚ. Každý gram emisií je priebežne meraný, kontrolovaný a zverejňovaný.
Foto: GGES
Ako vnímate odpor časti obyvateľov Skalice voči projektu?
Ako som uviedol hneď na úvod, rozumieme mu a vnímame ho s rešpektom. Je absolútne prirodzené, že niektorí ľudia môžu byť zneistení, ak nemajú o projekte dostatok informácií. Verím, že s množstvom pribúdajúcich informácií a diskusií s občanmi, ako aj celou informačnou kampaňou sa nám u časti obyvateľov podarí ich obavy rozptýliť. Ale je prirodzené, že sa nájdu ľudia, ktorí budú proti. Zároveň prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie na MŽP, s ktorého výsledkami budú obyvatelia a mesto nielen verejne oboznámení, ale ku ktorému budú môcť dávať aj svoje pripomienky.
Koľko bude stáť výstavba CEH? Ide o súkromnú investíciu, alebo budú využité aj prostriedky zo štátneho rozpočtu, prípadne eurofondy?
Rozdeľme si CEH na také dve základné časti. Školiace centrum, centrum opätovného použitia, dotrieďovaciu linku a ZEVO sme pripravení realizovať z vlastných zdrojov a úveru. Investícia do tejto časti je viac ako 160 miliónov eur.
Foto: GGES
Keďže návratnosť investície do kompostárne s následným energetickým zhodnotením biologicky rozložiteľného odpadu, alternatívne bioplynky, je v súčasnosti problematická, realizácia tejto časti bude závisieť od viacerých faktorov. Okrem eurofondov je to napríklad aj dohoda s mestom a spoločnosťou Vepos Skalica, ktorá v súčasnosti jednu kompostáreň prevádzkuje. Problémom je, že kompost sa v súčasnosti poľnohospodárom nepredáva, lebo nie je oň záujem.
Prinesie projekt CEH pozitívne dopady pre región Skalice? Aké konkrétne prínosy možno očakávať?
Obyvatelia Skalice by mohli profitovať z nižších poplatkov za odvoz a zneškodňovanie odpadu, znížených nákladov na vykurovanie, ako aj z vytvorenia a udržania nových pracovných miest. Po vybudovaní teplovodov sme pripravení dodávať energiu vyrobenú v ZEVO aj pre objekty slúžiace verejnosti, ako napr. zimný štadión, školu alebo nemocnicu.
Zároveň to predstavuje riešenie pre región, keďže sa už na základe nariadenia Bruselu odpad nebude môcť ďalej skládkovať.
V Bratislave sa rozbiehajú projekty dvoch ďalších spaľovní, pričom časť odborníkov upozorňuje, že v hlavnom meste a priľahlých obciach sa neprodukuje také veľké množstvo odpadu, ktoré by tieto kapacity opodstatňovalo. Druhú spaľovňu preto považujú za zbytočnú. Hoci Skalica patrí do iného regiónu, geograficky je Bratislave relatívne blízko. Je naozaj tretia spaľovňa na západnom Slovensku potrebná?
My vychádzame z tvrdých dát. Máme presné informácie, koľko sa za posledných 10 rokov vyprodukovalo v jednotlivých okresoch odpadu vhodného na energetické zhodnotenie, ktorý momentálne končí na skládkach. Skalica je od Bratislavy vzdialená približne 100 kilometrov. Sme presvedčení, že v našej spádovej oblasti, ktorou je prioritne Záhorie a Trnavský samosprávny kraj, existuje dostatočné množstvo komunálnych odpadov.
Hlavným argumentom proti spaľovniam je ich negatívny vplyv na mieru recyklácie. Môže byť spaľovňa brzdou rozvoja recyklácie odpadu?
To je častý argument časti verejnosti. Fakty a realita však hovoria niečo iné. Stačí sa pozrieť do susedného Rakúska, ktoré je v Európe považované za „prototyp“ ekologického prístupu k riešeniu problematiky odpadov. V Rakúsku sa napriek miere recyklácie až 62 % energeticky zhodnocuje až 2,8 milióna ton ročne, čo predstavuje 35 % odpadu. Vďaka tomu sa v súčasnosti v Rakúsku skládkuje menej ako 2 % komunálneho odpadu. 35 % mieru energetického zhodnotenia odpadu plánuje dosiahnuť aj Česká republika a Poľsko.
Môj pohľad je, že aj po dosiahnutí podobnej miery recyklácie, akú majú vyspelé krajiny v Európe, bude stále časť nerecyklovateľného odpadu, ktorý je potom najekologickejšie energeticky zhodnocovať – tak, ako sa to bežne vo vyspelých krajinách robí. Naopak, tvrdenie, že zo súčasnej miery recyklácie sa dostaneme na takú úroveň, že nebudeme po skončení skládkovania potrebovať ZEVO, je podľa môjho názoru veľmi nezodpovedné.
Recykláciu, tak ako aj energetické zhodnocovanie, považujem za vzájomne sa dopĺňajúce prvky hierarchie odpadového hospodárstva. Robme všetko preto, aby sme čo najviac recyklovali a aby nerecyklovateľný odpad, ktorý v súčasnosti končí na skládkach, sa využíval na výrobu elektrickej energie a tepla, čím môžeme z časti nahradiť ich výrobu z fosílnych, menej ekologických palív.
Plánuje sa dovoz odpadu zo zahraničia?
S výnimkou obce Sudoměřice, ktorá sa nachádza približne jeden kilometer od plánovaného zariadenia a ktorá o to požiadala v rámci cezhraničného posudzovania v procese EIA, neplánujeme dovážať žiadny odpad zo zahraničia.
Ako bude organizovaný jeho dovoz a aký vplyv to bude mať na obyvateľov Skalice? Budú vozidlá prechádzať cez mesto? Budú uzavreté, aby z nich neunikali nebezpečné látky či zápach?
Dovoz odpadu plánujeme po železničnej trati, ako aj nákladnými automobilmi. Pozemok je situovaný mimo zastavaného územia obce a v nami preferovanom variante nebudú vozidlá prechádzať cez obývané časti mesta. To, že budú vozidlá, ako aj vagóny uzatvorené, je samozrejmosť.
Podľa medializovaných informácií sa aktuálne uvažuje o dvoch variantoch umiestnenia ZEVO – buď v bezprostrednej blízkosti hraníc s Českom, alebo v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva blízko Skalice. Len nedávno sa v regióne riešila situácia so spaľovaním kadáverov hospodárskych zvierat, ktoré bolo potrebné prevážať stovky kilometrov do najbližšej kafilérie. Mohla by sa spaľovňa v budúcnosti využívať aj ako kafiléria?
Nie, to kategoricky vylučujem. Na takúto možnosť nedimenzujeme našu prevádzku ani technologicky.