Letná kúpeľná sezóna na Slovensku odštartovala trochu nezvyčajne. Zástupcovia viacerých zariadení pôsobiacich v tejto oblasti sa v rámci jej otvorenia prvýkrát stretli na jednom mieste – konkrétne na Sliači. Okrem bohatého kultúrneho programu v areáli tamojších kúpeľov sa to celé nieslo aj v duchu tém venovaných zdraviu a debatám o zlepšeniach v tomto segmente.
Pozvanie prijalo dvanásť kúpeľných zariadení – medzi nimi napríklad Dudince, Ružbachy, Bardejov, Trenčianske Teplice, Lučivná, Brusno, Smrdáky či Lúčky. „Je to nultý ročník prinášajúci príležitosť, ktorú sme vytvorili pre lepšie spojenie sa kúpeľných podnikov na Slovensku. Možno symbolicky je to práve v Sliači, ktorý dlho bojuje o to, aby boli kúpele rozvíjané. Plne si uvedomujeme, že potrebujeme rozvoj celého tohto segmentu,“ povedal generálny riaditeľ Kúpeľov Sliač Martin Beňuch.
„Vieme, o aké veľké hodnoty sa staráme a akú dobrú službu poskytujeme v rámci Slovenska. Tiež to, že pred nami je ešte veľa náročnej cesty,“ pokračoval. Zdôraznil, že kúpeľníctvo je jedným z najväčších pokladov našej krajiny. „Ak hovoríme o Pláne obnovy a rôznych programoch, prioritne by sa malo stavať na prírodnom bohatstve, ktoré sa u nás nachádza,“ mieni.
Konkurencia a spolupráca
Riaditeľ pripomenul, že okrem ozdravných pobytov a liečebných procedúr poskytujú tiež pracovné miesta, čo vytvára ďalšiu pridanú hodnotu. Zároveň priťahujú nielen domácich, ale aj zahraničných klientov.
„Slovenské kúpeľníctvo prezentuje jednu z najkrajších a najhodnotnejších častí našej krajiny. Som vďačný všetkým, že prišli, lebo najvyššia forma konkurencie je spolupráca,“ tvrdí. Vzápätí upozornil, že potrebujú širokú podporu. „Najmä verejnosti, ktorá sa zaujíma o slovenské kúpeľníctvo a je im v takýchto územiach dobre, ale aj tých, ktorí môžu k tomuto rozvoju veľmi aktívne prispieť“ zhodnotil. Verí, že tak nadviažu na bohatú a úspešnú históriu v tejto oblasti u nás.
Mnohí často nevedia, ako sa do kúpeľov dostať – považujú ich za uzatvorené zariadenia, akoby nejaké sanatóriá. „To ale nie je pravda. Verejnosť by mala vedieť, že dostať sa k nám je jednoduché. Neraz sa však stretávame s tým, že aj lekár niekedy zaváha, či má alebo nemá so svojim pacientom preberať tému kúpeľnej starostlivosti,“ vraví Beňuch.
„Príležitosť pre našich občanov je pritom tak obrovská, že by to mala byť jedna z prvých oblastí, keď sa hovorí o tom, ako sa starať o svoje zdravie,“ prízvukuje. Niekto podľa neho nájde kúpele najskôr v podobe prechádzky v ich areáli. Potom si vyskúša víkendový pobyt, následne dlhší. „A nakoniec bude šťastný, že keď príde čas a bude mať nárok na príspevok zo zdravotnej poisťovne na kúpeľnú liečbu, využije to,“ poznamenal.
Čítajte viac Rozkol vo vláde: Šaško a Hlas sa postavili proti Ficovi. Premiér: Nervozita u partnerov je pomerne vysoká
Momentálne sú štátne Kúpele Sliač, ktorých vlastníkom je ministerstvo hospodárstva, v prípravnej fáze rekonštrukcie. V ich areáli začali s archeologickým prieskumom pramennej komory, ktorý súvisí s prípravou žiadosti o stavebné povolenie pre prvú etapu rekonštrukcie. Jedno právoplatné povolenie už majú, a to na liečebný dom Poľana, ktorý by mali opraviť ako prvý.
Na obnovu celého areálu bolo schválených 200 miliónov eur, pričom úvodná etapa viaže investície vo výške 60 miliónov. Snahou je rekonštruovať kúpele postupne, za plnej prevádzky. „Okrem samotnej obnovy budov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami, je pre nás dôležité aj navýšenie lôžkových kapacít. Je to nevyhnutným faktickým predpokladom pre zlepšenie ekonomických ukazovateľov a celkového hospodárenia kúpeľov,“ hovorí riaditeľ. Pri súčasnej kapacite 350 lôžok podľa neho nie je možné byť ekonomicky prosperujúcim subjektom. Po rekonštrukcii sa má kapacita zvýšiť na 1 200.
Zdravotný turizmus
Predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov Janka Zálešáková spoločné stretnutie viacerých zariadení v Sliači víta a zároveň verí, že o miesto budúceho takéhoto podujatia bude „bitka“. Je totiž presvedčená, že sa z toho stane tradícia. „Už teraz teda pozývame, budúci rok, do iných kúpeľov,“ podotkla s úsmevom. Vzápätí upriamila pozornosť na prírodné liečivé zdroje a klimatické podmienky na Slovensku, ktoré tvoria základ liečebného kúpeľníctva.
Foto: Kúpele Sliač
„Sú naozaj vzácne, v niektorých oblastiach aj výnimočné. Sme malá krajina, no na našom území máme všetky typy liečivých vôd, okrem radónových, ktoré balneológia v Európe pozná a uznáva,“ povedala. Pripomenula, že existujú krajiny, kde sa vyskytuje len jeden druh takýchto prameňov. Poukázala tiež na dlhodobú históriu nášho kúpeľníctva. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikol v Československu, v roku 1920, almanach kúpeľných miest spoločnej republiky, pričom najviac takýchto oblastí zaznamenali na Slovensku. Čechov a Moravanov sme teda „tromfli“.
„V ďalšom almanachu, z roku 1949, sa uvádza, že sme tu mali 58 kúpeľných miest. V súčasnosti ich máme len 25. Takže je tu fenomén, že nám ubúdajú. To, čo nám zostalo, si musíme vážiť a chrániť, lebo máme čo ponúknuť,“ tvrdí. Zo stretnutí so zahraničnými kúpeľníkmi vie, že sa k nám chodia inšpirovať.
„Stále patríme medzi najvyspelejšie kúpeľnícke krajiny v Európe. Máme ale pred sebou nového úlohy,“ konštatovala Zálešáková. „Potrebujeme vytvoriť vedeckú bázu, aby sme mali viac dát, ktoré sú uznané. Musíme preto spolupracovať s výskumnými ústavmi v Nemecku. Majú ich už aj v Českej republike či vo Francúzsku. Čakajú na nás a pýtajú sa, ako je možné, že my ich ešte nemáme,“ priblížila.
Čítajte aj Najväčší bazén s vlnobitím v strednej Európe postavili na Slovensku. Otvárajú ho o mesiac, prvý deň je vstup zadarmo pre všetkých
Aby sme v tejto sfére išli dopredu, pre ministerstvo zdravotníctva pripravila asociácia nové programy. „Nielen liečebnej, ale aj preventívnej medicíny. Náš životný štýl sa mení a prichádzajú rizikové faktory, ktoré vieme ovplyvniť. Teraz sa rokuje o tom, akým spôsobom by to mohlo byť financované tak, aby zdravotníctvo o dvadsať rokov mohlo ušetriť nejaké peniaze,“ hovorí Zálešáková.
„Keď rizikové faktory povedú k závažným ochoreniam – onkologickým, kardiovaskulárnym či neurologickým, tak to bude taká záťaž, že to táto krajina neunesie. Robme preto prevenciu už teraz,“ podotkla. Pripravený majú aj program pre psychosomatické problémy.
„Mnohí nedokážu zvládať stresové situácie modernej doby. Syndróm vyhorenia sa stáva realitou, pričom v nemeckom či francúzskom indikačnom zozname už táto diagnóza je. My sme za ostatné tri roky preškolili našich pracovníkov tiež pre tento program,“ vysvetlila s tým, že už v budúcom roku to chcú dostať aj na náš indikačný zoznam. Vzápätí prešla k zdravotnému turizmu.
Foto: Kúpele Sliač
„Máme nové ministerstvo cestovného ruchu, ktoré ho vo svojej stratégii vníma ako významný. Zahraniční klienti k nám totiž neprichádzajú len na trojdňový wellness, ale za liečbou. Priemerná doba ich zotrvania v slovenských kúpeľoch je na úrovni štrnásť dní,“ ozrejmila. Spresnila, že pred covidom k nám ročne chodievalo 35-tisíc cudzincov.
„Žiadny iný segment turizmu u nás nemá takýto vysoký počet prenocovaní. Po pandémii sme boli na úrovni 4-tisíc, v roku 2023 to išlo na 24-tisíc. Čiže ľudia sa pomaličky vracajú,“ poznamenala Zálešáková. Od dotknutého rezortu čakajú reálnu podporu ich návrhov a projektov tak, aby dokázali zlepšiť aj infraštruktúru kúpeľných miest. „Lebo náš klient využíva tiež gastronómiu regiónu, navštevuje jeho atrakcie a kultúrne pamiatky,“ dodala šéfka asociácie.