V súčasnosti sa vodiči po autostrádach dostanú bez prerušenia z Bratislavy až do Zvolena po diaľnici D1 a rýchlostnej ceste R1. Zvolen s Košicami by mala v budúcnosti prepojiť ďalšia rýchlostná cesta R2, respektíve jej východná vetva. Dokončené sú však len niektoré časti a aj tie iba v polovičnom profile.
Zvolen je problém
Prvý neuralgický bod tejto trasy je hneď pri Zvolene. Ide o obchvat tohto stredoslovenského mesta, ktorý je už roky predmetom diskusií bez výraznejšieho posunu. Existovali totiž tri základné možnosti trasovania R2 v tejto lokalite: južne od Zvolena, cez mesto s možným využitím tunela popod súčasnú Lučeneckú cestu, alebo severne popri Sliači.
Zatiaľ posledným krokom je vlaňajšie rozhodnutie vlády viesť tento úsek R2 severnou trasou a jeho súčasné vyhlásenie za strategickú investíciu. Úsek R2 Zvolen, západ – Zvolen, východ by mal merať 10,73 kilometra a konečne by odklonil tranzitnú dopravu z toho mesta.
Spomínaný variant však prekáža samospráve susedného Sliača, ktorá sa okrem iného obáva ohrozenia minerálnych prameňov. V súčasnosti tak stále nie je jasné, kedy by sa tento problematický úsek mohol začať stavať.
Foto: Branislav Caban
Naopak, ďalej od Zvolena cez Podpoľanie, Novohrad až po Lučenec je situácia oveľa priaznivejšia. Tri úseky R2 medzi týmito mestami sú už dokončené a využívané, posledný od Kriváňa po Mýtnu by mal byť dobudovaný v tomto roku. Jeho súčasťou je i obrovská päťkilometrová estakáda, ktorá v najvyššom bode meria 45 metrov. Stavba je vo vysokom štádiu rozostavania a zdá sa, že termín odovzdania v tomto roku je úplne reálny.
Pre Pravdu to potvrdil aj minister dopravy Jozef Ráž mladší. „Spomínaný úsek by naozaj mal byť tento rok ukončený. Estakáda je už hotová a robia sa ostatné časti,“ ozrejmil minister.
Od Lučenca v nedohľadne
Ďalšie pokračovanie R2 od metropoly Novohradu až po Košice je však nejasné. V súčasnosti sú na zhruba 160-kilometrovej trase hotové len tri úseky a aj to iba v polovičnom profile. Ide o obchvat Oždian, Figy a mesta Tornaľa. Vo výstavbe je iba jediný úsek Šaca – Košické Oľšany (1. časť), ktorý tvorí obchvat Košíc. Dokončený by mal byť na jeseň 2025. Na druhú časť tohto úseku chce štát vypísať verejné obstarávanie na zhotoviteľa v tomto roku.
Spomenúť ešte možno úsek Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorého súčasťou má byť päťkilometrový tunel Soroška. Naň koncom roka 2019 vyhlásila Národná diaľničná spoločnosť (NDS) tender, ale o rok neskôr ho zrušila bez toho, aby dodávateľa vybrala. Ako dôvody uviedla zlú pripravenosť projektu a chýbajúce stavebné povolenie. Odvtedy je projekt doslova zamrznutý a nijako nepostupuje.
Foto: Branislav Caban
V prípade ostatných úsekov tejto časti R2 sa dá stručne zhrnúť, že termíny začiatkov ich výstavby sa v minulosti opakovane posúvali. V roku 2015 napríklad zarezonovali slová vtedajšieho ministra dopravy Jána Počiatka, ktorý pre nedostatok financií avizoval posunutie ich výstavby o celé desaťročia. V tom čase hovoril o rokoch 2027 až 2040, ako informovali napríklad Tvnoviny.sk.
Ani po desiatich rokoch sa toho veľa nezmenilo a v súčasnosti vôbec nie je jasné, kedy by sa mohli začať stavať. Istou výnimkou sú len dva úseky od Rimavskej Soboty smerom na Tornaľu: Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa. O nich vlani ministerstvo dopravy trochu prekvapujúco informovalo, že prvý z nich by sa mal začať stavať v treťom kvartáli 2025 a druhý o necelý rok neskôr. Obidva by boli postavené v polovičnom profile.
Priority sú inde
Minister dopravy Jozef Ráž mladší pre Pravdu zopakoval svoje vyjadrenia z nedávnej minulosti v zmysle, že štát sa aktuálne zameriava na iné úseky autostrád. „Programové vyhlásenie vlády povedalo, že ťažisko dávame na D3, D4 a rozbehnutie posledného úseku D1 medzi Bratislavou a Košicami,“ konkretizoval minister s tým, že zdroje sú smerované prioritne na tieto tri diaľnice.
Foto: Branislav Caban
Dodal však, že na ľahkú váhu neberú ani investície v regióne Gemera či Košíc. „Tam, kde je cesta, sa robí obchod a v regiónoch tam zostávajú žiť ľudia. Ja som zástanca toho, že treba dobudovať všetko, ale vždy to naráža na limity verejných výdavkov – teda toho, koľko máme peňazí,“ poznamenal Ráž. V stave najväčšej rozpracovanosti sú podľa neho časti R2 v okolí Rimavskej Soboty. Ide konkrétne o už spomínané úseky R2 Zacharovce – Bátka a Bátka – Figa. Podľa mnohých názorov ide (možno s výnimkou horského priechodu Soroška) o najhoršiu časť celej južnej trasy.
Otázny začiatok výstavby
Ministerstva dopravy aj NDS sme sa v tejto súvislosti pýtali, či stále platí, že prvý úsek by sa mal začať stavať v tomto roku a druhý v budúcom. Priamu odpoveď sme však nedostali.
„Celému ťahu R2 v súčasnosti najviac dominuje úsek R2 Kriváň – Mýtna, vďaka ktorému pribudne do diaľničnej infraštruktúry takmer 10 kilometrov modernej štvorprúdovky. Tento úsek plánujeme motoristom odovzdať už v dohľadnej dobe. Pri úseku R2 Zacharovce – Bátka už máme právoplatné územné rozhodnutie a prebieha stavebné konanie. Na úsek R2 Bátka – Figa máme územné rozhodnutie a takisto aj právoplatné stavebné povolenie,“ uviedol pre Pravdu hovorca NDS Tomáš Ferenčák.
Z kontextu teda jasne vyplýva, že spustenie výstavby prvého úseku už o pár mesiacov nie je reálne. Starosta obce Bátka Peter Hencz to vidí podobne. „Kontaktoval som NDS, podľa ktorej je už vydané stavebné povolenie na úsek Bátka – Figa. V prípade toho druhého úseku dokončovali výkupy pôdy a vraj by už tiež malo byť stavebné povolenie. Údajne ale zatiaľ chýbajú peniaze na začatie prác,“ vysvetlil starosta pre Pravdu.
Pripomenul, že pred zhruba desiatimi rokmi v Bátke organizovali protesty za urýchlenie výstavby rýchlostnej cesty v regióne. Doplnil, že celú záležitosť sa budú snažiť urgovať aj teraz. O príprave či výstavbe ďalších úsekov R2 od Lučenca na Rimavskú Sobotu či od Sorošky na Košice sa aktuálne ani nehovorí. Aj na základe doterajšieho vývoja a pomalého postupu príprav je preto viac než pravdepodobné, že vodiči si budú musieť na dokončenie celej východnej R2 počkať ešte desaťročia.