Orloj v dedinke so zhruba dvesto obyvateľmi, ktorá sa nachádza len pár kilometrov od Banskej Bystrice, približoval jej banícku históriu. V minulosti mala Špania Dolina bohaté náleziská medenej rudy, obsahujúcej aj striebro, čo ju preslávilo po celej Európe. Zlaté časy ťažby zažívala v stredoveku počas fungovania Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti.
Pozoruhodné dielo vzniklo začiatkom milénia na podnet firmy, ktorá v obci opravovala historickú Klopačku. Jej vlastník Milan Vigaš je teda aj majiteľom orloja. Ten Pravde potvrdil, že po dvadsiatich rokoch sa táto vyhľadávaná atrakcia pokazila.
„Orloj je nainštalovaný v historickej šachte Ferdinand, ktorá je priamo na námestí. Od 15. storočia sa tam ťažila meď a následkom banskej činnosti kleslo podložie. Pokrútila sa tiež oceľová konštrukcia, z ktorej je celé dielo vystavané, a vypadli dvere,“ priblížil Vigaš. „Došlo aj k vizuálnemu poškodeniu. Sčasti sme to opravili s pomocou umelcov, no už nie je možná prevádzka. Potrebná je väčšia investícia, najmä do tej konštrukcie,“ vysvetlil.
Foto: Milan Vigaš
Hlinené postavičky
Oprava by podľa odhadu majiteľa stála zhruba 10-tisíc eur. „Peniaze na to zatiaľ nie sú. Žiadal som o dotáciu z ministerstva financií, tiež z Banskobystrického samosprávneho kraja. Nevyhovel som ale požiadavkám, z mojej strany došlo k malej chybe,“ povedal s tým, že išlo o administratívny problém.
„Momentálne je vyhlásená zbierka na portáli Donio, kde sa to zatiaľ vyšplhalo na 700 eur,“ ozrejmil. Prispieť podľa neho môžu aj turisti a obyvatelia obce, keďže atrakcia bola dvadsať rokov bezplatná. Zároveň objasnil, prečo a ako vlastne orloj v tejto malej dedinke vznikol. „Umeleckou formou sme chceli priblížiť prácu baníkov v podzemí – ako to tam vyzeralo a fungovalo. Inštalovali sme ho v roku 2004, keď cestovný ruch len začínal, a tak sme to pomaličky stavali,“ konštatoval.
Dielo je veľké štyri krát štyri metre. „V podstate sa tam otvára skala, ktorá odhaľuje prierez šachty a štôlní. Sú tam hlinené postavičky baníkov v rôznych pozíciách – s kladivkom, fúrikom alebo len sediace. Vyrobil ich keramikár Zdeno Majer zo Šajby (pôvodný názov obce Strelníky, pozn. red.),“ pokračoval Vigaš.
Čítajte aj Takáč o luxusných haciendach z agrodotácií: Preverujeme to, ale penzióny vznikli a nech si každý myslí, čo chce
Spresnil, že vo vnútri je štyridsať figúrok a z vonkajšej strany sú na orloji, v hornej časti, dvaja aušusníci – banskí strážcovia klepkajúci kladivkami, keď sa atrakcia otvára. „Na dverách sa zvlášť, v samostatnom okienku, otvára aj sv. Klement, patrón baníkov,“ poznamenal.
Vizualizáciu orloja a skalu z umelého kameňa, na ktorej je zobrazená dedinka, vytvoril výtvarník Ludvik Pozníček. „Robil to technológiou dostupnou pred dvadsiatimi rokmi,“ podotkol majiteľ diela. „No a celé to podfarbuje hudba od skladateľa Bela Felixa,“ povedal.
Obec pomôcť nemôže
Orloj sa otváral každú hodinu, no ostatné tri roky to už bolo len každé dve hodiny, lebo sa začali prejavovať menšie problémy. „Predsa len, dvadsať rokov fungovania prinášalo opotrebovávanie. Priebežne sme ho síce opravovali, ale teraz je, tým poklesom podložia, potrebná väčšia investícia,“ zhodnotil Vigaš.
Čítajte aj Danko sa pustil do Blanára: Robí si, čo chce. Črtá sa kríza? Politológ: Môže to byť tichá dohoda, že takto budú fungovať do volieb
Pre obec je orloj určite prínosom, no prispieť na jeho rekonštrukciu si dovoliť nemôže. Sama totiž bojuje, pri malom počte obyvateľov, o prežitie. Ide však o turisticky obľúbenú a vyhľadávanú dedinku, ktorá je známa viacerými zaujímavosťami. Okrem tradičnej architektúry s typickými baníckymi domčekmi či ranogotického kostola z roku 1254, ku ktorému vedie 162 skrytých schodov, sa môže pochváliť napríklad aj Historickou školou profesora Jozefa Mistríka.
Foto: Milan Vigaš
Toto živé múzeum, v ktorom si na vlastnej koži môžu ľudia vyskúšať, ako fungoval školský systém v dávnejších dobách, sa nachádza v budove takzvaného Lavondória z roku 1650. Kedysi sa tam nachádzala manufaktúra na zrýchlenú výrobu zelenej farby. Barokoví maliari, medzi nimi aj Sandro Botticelli, ju používali pri tvorbe svojich diel. Išlo o veľmi kvalitnú a drahú farbu pochádzajúcu práve z medených špaňodolinských baní. Vznikala prirodzeným usadzovaním cementovej vody vytekajúcej zo starej štôlne v neďalekej osade Piesky.
V okolí obce sa nachádzajú rôzne štôlne a šachty, pričom náučným chodníkom sa turisti dostanú na haldu Maximilián. Z nej je nádherný panoramatický výhľad na tamojšiu prírodu aj samotnú dedinku. Spomínaná halda je pozostatkom banskej činnosti a patrí k jednému z najväčších umelých, človekom vytvorených, vrchov v Európe. Ide vlastne o masívnu kopu vyťaženej horniny na svahoch siahajúcich do výšky 852 metrov nad morom.
