„Išlo o štandardný archeologický výskum v súvislosti so sanáciou vlhkosti kostola. Celá budova bola obkopaná a v rámci toho bol krajským pamiatkovým ústavom nariadený archeologický výskum – sledovanie výkopových prác,“ uviedol pre Pravdu archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš.
Počas výskumu sa podarilo na dvoch miestach odkryť pôvodný hradobný múr kostola zo 17. storočia. Ten je viditeľný na fotografiách ešte počas 30. rokov 20. storočia, ale už v pomerne zlom stave. Neskôr zanikol a dnes sú v teréne viditeľné už len jeho pozostatky.
„Zistili sme aj ďalšie nálezy pravdepodobne staršej architektúry. Tie momentálne nedokážem interpretovať pre malý rozsah jej odkrytia. Bola totiž zachytená v šírke 50 centimetrov, ako je široká aj výkopová ryha, a to sú veľmi obmedzené možnosti na interpretáciu,“ vysvetlil Botoš.
Foto: Branislav Caban
Doplnil, že počas výskumu sa nepodarilo nájsť žiadne výnimočné nálezy. „Ide o keramické fragmenty z vrcholného stredoveku, teda 13. až 14. storočie, až po novovek, čo je 18. a 19. storočie. Za zmienku stojí torzo, ktoré je pravdepodobne z tyla železnej sekery,“ konkretizoval archeológ.
Výskum sa v týchto dňoch končí. Nasledovať bude zaizolovanie kostola a vybudovanie drenáže, ktorá bude vodu od sakrálnej budovy odvádzať preč. Vlhkosť totiž poškodzuje múry a ovplyvňuje statiku chrámu.
Archeologický výskum sa v ňom uskutočnil aj v minulosti. „Bol realizovaný v interiéri pri výmene podlahy. Podarilo sa počas neho odkryť pôvodné gotické polygonálne presbytérium,“ načrtol Botoš. Ide vlastne o pôvodné zakončenie kostola, ktorý bol kedysi menší. Počas jeho rozširovania bolo presbytérium zbúrané a ku gotickej lodi kostola pristavaná nová časť.
Ukrýva tajomstvá
Napriek archeologickým výskumom nenápadný kostolík ešte určite ukrýva tajomstvá. Týka sa to najmä jeho stien, pod ktorými sa s najväčšou pravdepodobnosťou ukrývajú stredoveké nástenné maľby. Hoci už spomínané presbytérium, ktoré býva bohaté na takéto fresky, bolo pri rozširovaní kostola zbúrané, severná a južná stena gotickej lode sa v plnej miere zachovali. Je tak naozaj veľká šanca, že pod omietkou sú staré maľby.
Tie boli totiž pôvodne v stredoveku bežnou súčasťou katolíckych kostolov. V regióne Gemer sa však v nasledujúcich storočiach postupne dostávali do rúk evanjelikom a tí ich počas reformácie zatierali vápnom, keďže ich učenie takéto vizuálne zobrazenia svätcov odmietalo.
Fresky tak zostali na stáročia skryté pred zrakmi ľudí. Paradoxne, toto zatretie ich v mnohých prípadoch zachránilo a zakonzervovalo tak, že sa zachovali až do dnešných dní. Vo viacerých gemerských kostoloch už boli takéto nástenné maľby odkryté – napríklad v neďalekej Rimavskej Bani, Rimavskom Brezove či Kraskove. Fresky v Malých Teriakovciach však na svoje odhalenie ešte len čakajú.
História stará 600 rokov
Kostol v Malých Teriakovciach bol postavený v prvej polovici 15. storočia. Koncom 16. storočia sa stal evanjelickým chrámom a v tomto období došlo i zatreniu fresiek. Pôvodne bol tento svätostánok oveľa menší, k jeho rozšíreniu o novú renesančnú loď došlo začiatkom 17. storočia. Vtedy bol zároveň oltár presunutý z východnej do západnej časti kostola, čo je netradičné riešenie.
Koncom 18. storočia bol chrám barokovo upravený a pribudli doň drevené empory, teda vyvýšené miesto s lavicami, ktoré zvyšovalo kapacitu sakrálnej stavby. V roku 1924 bol kostol rekonštruovaný a v tom čase boli k veži pristavané mohutné betónové piliere, ktoré ju mali stabilizovať.
Fasády chrámu boli obnovené aj v rokoch 1977 až 1980 a doteraz posledná obnova sa realizovala v rokoch 2006 až 2008. V súčasnosti je kostol turistom prístupný po predchádzajúcom nahlásení sa.
