Samospráva spomínanej obce, ktorá Muránsky hrad vlastní, aj v tomto roku pracuje na jeho postupnej obnove. „Na hrade pokračujeme v projekte Ľudia a hrady. Naplánovaný je do konca jesene. Pokračujeme s prácami, ktoré sme mali dohodnuté s krajským pamiatkovým úradom v projektovej dokumentácii. Už sa zlepšuje počasie, takže si myslím, že práce budú intenzívnejšie, aby sa veci pohli ďalej a návštevníci, ktorí prídu, boli spokojní,“ uviedol pre Pravdu starosta Muráňa Roman Goldschmidt.
Druhý objekt pod strechou
Muránsky hrad sa zachoval len ako zrúcanina a celé desaťročia bola jeho jedinou zastrešenou budovou vstupná brána. Zmenilo sa to až v roku 2023, keď sa samospráve podarilo vďaka dotácii z Plánu obnovy a odolnosti postaviť strechu na ďalšom objekte, ktorý sa nazýva Dom veliteľa.
Táto historická stavba, nazývaná aj Veliteľský či strážny dom, bola v 19. storočí romanticky prestavaná a zo všetkých hradných budov bola využívaná zrejme najdlhšie. Strecha, ktorú Dom veliteľa dostal v 19. storočí, však niekedy v 20. storočí schátrala a objekt zostal v ruinách.
Foto: Branislav Caban
Po nedávnom zastrešení samospráva ďalej pokračuje v jeho obnove. „Cez zimu sa robilo schodisko v Dome veliteľa. Chlapi tiež natierali šindle, ktoré chceme použiť na vstupnej bráne, kde je potrebná ich výmena,“ objasnil starosta.
Ďalším objektom na hrade, ktorý samospráva opravuje posledné roky a chce v tom pokračovať aj túto sezónu, sú Bašove dvere. Ide o výpadovú bránku v hradbách hradu, ktorou podľa legendy ušiel lúpežný rytier Matej Bašo pri obliehaní zámku cisárskymi vojskami. Príliš ďaleko sa však nedostal, v Telgárte ho chytili a nakoniec na jeho vlastnom hrade popravili.
„Ak nám zostanú financie a čas, chceme sa zamerať aj na Cigánsku vežu. Sú to totiž objekty, ktoré sú naozaj v dosť dezolátnom stave. Plánujeme ich zakonzervovať, aby sa nám to všetko nerozpadlo,“ uviedol Goldschmidt.
Problémom pri oprave hradu je jeho ťažko dostupná poloha. Priamo na hrad nevedie žiadna cesta, ktorá by sa dala prejsť autom, posledných niekoľko sto metrov je preto nutné vynášať materiál ručne. V uplynulých rokoch s tým pomáhali aj turisti, ktorí do hradného areálu vynášali vrecia s vápnom.
Zanikol pomerne skoro
Muránsky hrad sa vypína nad rovnomennou dedinou, na 935 metrov vysokom vrchu Cigánka. Vďaka tomu je tretím najvyššie položeným hradom na Slovensku.
Zámok vznikol v 13. storočí a v nasledujúcich obdobiach neraz zmenil majiteľov. Istý čas patril Jánovi Jiskrovi z Brandýsa a bratríkom, neskôr ho vlastnili rody Széchyovcov či Koháryovcov. Jednou z najznámejších vlastníčok bola Mária Széchyová, prezývaná aj Muránska Venuša.
Foto: Branislav Caban
Význam Muránskeho hradu pomerne rýchlo upadol a v 18. storočí k jeho zániku veľmi prispeli dva požiare. V tom čase už na zámku sídlila len vojenská posádka a aj tá sa v roku 1776 z hradu odsťahovala.
„V roku 1820 navštívil zrúcaninu hradu ešte ako malý chlapec spisovateľ Samuel Tomášik. Ako neskôr spomína, na hrade vtedy býval už len penzionovaný koháryovský lesník ešte v dosť dobre zachovanom dome,“ uvádza v zborníku Najnovšie poznatky z výskumu stredovekých pamiatok na Gotickej ceste II trojica autorov Tomáš Janura, Monika Tihányiová a Michal Šimkovic. Spomínaný dosť dobre zachovaný dom bol s najväčšou pravdepodobnosťou práve Dom veliteľa.
Postupná obnova
Samospráva systematicky obnovuje Muránsky hrad zhruba posledných 12 rokov. Ešte predtým, v roku 2006, musela zachraňovať vstupnú bránu, ktorá sa začala rozpadávať. Brána bola vtedy jedinou časťou hradu, ktorú obec Muráň vlastnila. Zvyšok rozľahlého hradného areálu nemal oficiálneho majiteľa. „Postupne sme objekty získavali do nášho vlastníctva a tie najhoršie časti sa snažíme sanovať,“ zaspomínal si starosta.
Za poslednú dekádu sa tak Muránsky hrad podstatne zmenil k lepšiemu, čo oceňujú aj turisti. „Ľudia, ktorí prídu na hrad po určitom čase, sú nadšení, koľko práce sa tam urobilo,“ podotkol Goldschmidt, podľa ktorého pri oprave starých múrov postupujú podľa pôvodných technológií. To znamená okrem iného používanie haseného vápna, čo si však žiada svoj čas.
Na Muránsky hrad vedie z Muráňa náučný chodník, ktorý sa dá prejsť za zhruba hodinu. Priamo v obci je možné požičať si elektrobicykel a asfaltovou cestou vedúcou na Veľkú lúku sa dá vyviezť až pod zámok. Druhou možnosťou je prístup zo sedla Javorinka, odkiaľ tiež vedie asfaltová cesta, ktorú môžu využívať cyklisti.