Bustu z levočského múzea odviezol generálny tajomník služobného úradu Ministerstva kultúry Lukáš Machala v sprievode policajtov. Dôvodom je podľa rezortu kultúry údajné zabezpečenie vyššej ochrany umeleckého diela, akú vraj v Spišskom múzeu v Levoči nemá.
Tieto slová a samotný presun busty prekvapili okrem iných aj Dášu Uharčekovú Pavúkovú, ktorá bola roky zástupkyňou riaditeľky Spišského múzea. Vlani počas ôsmich mesiacov inštitúciu viedla ako riaditeľka, až kým ju na jeseň nevystriedal súčasný riaditeľ.
„Je to naozaj neštandardný postup pri akomkoľvek zapožičiavaní, alebo premiestňovaní zbierkových predmetov. Za svoju dlhú prax som sa s takým niečím vôbec nestretla,“ uviedla pre Pravdu Uharčeková Pavúková.
Foto: Branislav Caban
Ako pokračovala, pri veľmi vzácnych predmetoch sa dá počítať so zvýšenou ochranou pri transportoch. „Nad tým by som sa možno ani tak veľmi nepozastavovala. Len neviem, či bola uzavretá zmluva, aký bol účel a jeho presné určenie. Či to bola výpožička, alebo niečo úplne iné,“ poznamenala bývalá riaditeľka, ktorá je oficiálne stále zamestnankyňou inštitúcie, ale koncom mája podala výpoveď a z múzea odchádza.
Majú aj iné cenné exponáty
Reagovala tiež na vyjadrenie ministerstva kultúry, podľa ktorého Spišské múzeum v Levoči nedisponuje dostatočnými materiálno-technickými a bezpečnostnými prvkami na ochranu zbierkového predmetu mimoriadnej spoločenskej hodnoty. Podľa bývalej riaditeľky vzniká otázka, prečo k presunu busty došlo práve teraz a čo s ostatnými exponátmi.
„Nemyslím si, že je to úplne najvýznamnejší exponát, hoci je to „áčkový“ predmet talianskej renesancie. Máme množstvo zaujímavých a významných predmetov gotického umenia. Nerada by som kategorizovala predmety, že tento je vhodný na to, aby ho ministerstvo zvláštne chránilo a ostatné nie. Z umeleckohistorického, výtvarného a estetického hľadiska je stále polemika, o čom sa dá povedať, že je to najvýznamnejšie“ zdôraznila Uharčeková Pavúková, podľa ktorej sa so spomínanou bustou dajú porovnať napríklad gotické plastiky.
Foto: Branislav Caban
Zároveň položila otázku, prečo rezort kultúry k problému nepristúpil opačne, teda, že by poskytol peniaze múzeu, aby bustu a iné predmety vo svojich priestoroch mohlo viac chrániť. „Aby z toho mala prospech aj Levoča,“ doplnila exriaditeľka. Je presvedčená, že Spišské múzeum na tom nie je z hľadiska bezpečnosti tak zle, aby sa stav dal považovať za nevyhovujúci.
Zdôraznila, že všetko sa pripravovalo na to, aby bola busta v Levoči sprístupnená verejnosti. „Táto busta patrí k Spišu a dúfam, že sa sem vráti, že ako ľudia neoslepneme, neohluchneme a hlavne nezabudneme,“ apelovala.
Situáciu mohli riešiť inak
Rovnaký názor ako bývalá riaditeľka má i predseda Spišského dejepisného spolku Vladimír Olejník. „Čo sa týka prenesenia busty so zdôvodnením, že Slovenské národné múzeum (SNM) – Spišské múzeum v Levoči nedisponuje dostatočne bezpečnými prostriedkami na jej uloženie a trvalé uchovávanie, ide o výraz diletantstva ministerstva kultúry,“ podčiarkol Olejník.
Situácia sa podľa neho dala riešiť úplne ináč. „Práve podporou, nielen inštitúcie, v ktorej bola busta uložená, ale celého mesta, regiónu a kraja. Pretože ide o vec, ktorá by mohla pomôcť rozvoju tejto oblasti a turistickému ruchu, ktorému sa Levoča venuje,“ dodal.
Foto: SNM - Spišské múzeum v Levoči
Spomenul tiež, že procesnú stránku premiestnenia busty ešte treba zhodnotiť a bude hlavne na ministerstve, ako to vysvetlí. „Pretože každé múzeum a jeho depozitáre majú veľmi prísne režimy. Procesné záležitosti, ktoré treba riešiť pri prevoze akéhokoľvek exponátu, nie sú také jednoduché, ako to vyzeralo vtedy vo štvrtok,“ skonštatoval predseda.
S otázkou, prečo neboli namiesto premiestnenia busty na bezpečnejšie miesto radšej poskytnuté múzeu peniaze na zvýšenie bezpečnosti celej expozície a depozitárov, sme sa obrátili aj na generálneho tajomníka služobného úradu rezortu kultúry. Na otázku však neodpovedal.
„Denník Pravda už dávno nie je seriózne médium a ja s ním vôbec komunikovať nebudem. S vami môžem komunikovať maximálne na súde v rámci ochrany osobnosti. To, čo ste zverejnili včera, tiež nebolo korektné,“ uviedol Machala namiesto odpovede bez konkretizovania toho, čo mu prekážalo. Následne telefón položil.
Viac povedať nechcel ani riaditeľ Spišského múzea Ján Pavlov. „Nebudem sa k tomu vyjadrovať. Rešpektujte môj názor,“ odkázal. Na otázku, ako on osobne vníma celú situáciu a či je s presunom busty z Levoče stotožnený, odpovedal, že to je subjektívna vec a nerád by to komentoval.
Čítajte viac Machala v sprievode kukláčov prišiel do múzea v Levoči a zobral bustu Donatella. Previezli ju na prísne chránené miesto
Mesto je za návrat busty
Zástupca primátora Levoče Pavol Papcun pre Pravdu uviedol, že mesto nebolo vopred upozornené na prevoz tohto diela. „Zistili sme to až z medializovaných informácií. Je treba povedať, že busta nie je v majetku mesta, čiže k nej nemáme žiadny právny vzťah. Nevieme s ňou nakladať, ani ovplyvniť nakladanie. V každom prípade má pre Levoču veľkú hodnotu,“ podotkol Papcun.
Dodal, že ak dôvodom premiestnenia busty bola bezpečnosť, pevne veria, že i vzhľadom na vyjadrenia SNM sa busta po realizovaní bezpečnostných opatrení vráti do Levoče a bude tam vystavená. „Z nášho pohľadu je to veľká atrakcia turistického ruchu. Považujeme ju za dielo svetového významu na úrovni oltára majstra Pavla z Levoče,“ vyzdvihol viceprimátor.
Doplnil, že situáciu budú ďalej sledovať a budú v kontakte s príslušnými orgánmi. „Budeme súčinní aj v prípade zabezpečenia priestorov pre túto bustu, pretože je naším záujmom, aby sa sem vrátila a bola tu vystavená,“ uistil Papcun.
Sklamaný je i fotograf
Autorom takmer všetkých fotografií busty, ktoré sa objavili v médiách, je fotograf Peter Župník. Vzácne dielo nasnímal v roku 2021 a svoje fotografie následne poskytol na zverejnenie zadarmo. Z presunu busty a spôsobu, akým k tomu došlo, je sklamaný.
„Bolo to absolútne nekultúrne. Vnímam to ako veľmi nešťastnú a v podstate amorálnu udalosť. Je to akoby Levočanom niečo zobrali spopod nosa, z čoho mohli ťažiť v turizme. Doslova ma to šokovalo,“ povedal Župník.
Dodal, že ako výtvarný fotograf sníma umelecké diela často. „Socha pre mňa nie je neznámy objekt Vyfotografovať ju je však veľmi ťažké,“ podotkol s tým, že bustu Donatella fotil na dvore múzea a využil iba prirodzené denné svetlo.
