Spomínaným mužom je avarský bojovník, ktorého hrob bol nájdený v roku 2017 v Maďarsku. Na základe kostrových pozostatkov, ktoré boli podrobené antropologickému výskumu a ďalším skúmaniam, vznikla jeho mimoriadne realistická figurína, vrátane komplexnej výbavy. Zhotovilo ju štúdio Filmefex, ktoré vytvára masky pre hollywoodske filmy. Podieľalo sa napríklad na snímkach Dune 2, Blade Runner 2049 či Votrelec: Romulus.
Spomínanú výstavu si návštevníci mohli pozrieť najprv v roku 2019 v maďarskom Debrecíne, potom v Stoličnom Belehrade a časť nálezov bola vystavená aj v Rakúsku a Nemecku. Teraz máme príležitosť oboznámiť sa s ňou aj u nás, keďže do 31. augusta 2025 je sprístupnená v Gemersko-malohontskom múzeu (GMM) v Rimavskej Sobote.
Foto: Branislav Caban
„Výstava má viacej výnimočností. V prvom rade je to samotný archeologický nález, ktorý sa podaril kolegom z Déri múzea v Debrecíne. Počas archeologického výskumu pod diaľnicou M35 v katastri obce Derecske objavili avarské pohrebisko, kde bolo preskúmaných 380 hrobov. V rámci pohrebiska bol odkrytý aj tento mimoriadny archeologický nález,“ priblížil pre Pravdu archeológ GMM Alexander Botoš.
Pochovaný aj s koňom a výstrojom
Ide vlastne o jazdecký hrob, do ktorého bol uložený bojovník aj so svojím koňom. Takéto hroby sú osobité a pochovaní v nich bývali len významní ľudia svojej doby. Spomínaný bojovník zrejme patril k najužšej družine vtedajšieho vládcu, nazývaného kagan. „Titul kagan je zaznamenaný v historických prameňoch, ale pojem kaganát je súčasný, nevieme ako Avari označovali svoju ríšu. Výstava je pomenovaná Kaganov jazdec, keďže sa predpokladá, že patril k elite vtedajšej avarskej spoločnosti. Bol súčasťou malej zložky ťažkého jazdectva avarského vojska,“ konkretizoval Botoš.
Foto: Branislav Caban
Najcennejšou vecou, ktorú zosnulému uložili do hrobu, je lamelový pancier. „V čase objavenia pred siedmimi rokmi to bol jediný kompletne zachovaný lamelový pancier, ktorý bol vyzdvihnutý priamo zo svojho pôvodného miesta uloženia metódami archeologického výskumu,“ podotkol archeológ.
Okrem toho mal bojovník v hrobe aj svoj luk, kopiju aj meč so stopami po výzdobe, ktorá pozostávala zo striebrenia a zlatenia. „Mal na sebe tiež honosný opasok, ktorý je typický pre týchto avarských jazdcov,“ doplnil Botoš.
Neuveriteľná realita
Na výstave majú návštevníci možnosť vidieť nielen kostrové pozostatky bojovníka, ale aj jeho podobizeň. Autorský tím ho totiž „oživil“ prostredníctvom hyperrealistickej rekonštrukcie – figuríny jazdca v životnej veľkosti, sediaceho na cválajúcom koni. Súčasťou sú aj rekonštrukcie zbraní odkrytých v hrobe a tiež lamelový pancier.
Figurína je taká hyperrealistická, že keď pri nej stojíte osamote v prázdnej miestnosti, mimovoľne sa vám natíska iracionálny, ale zároveň nutkavý nepríjemný pocit, že divo vyzerajúci bojovník s európskymi a mongoloidnými črtami tváre k vám zrazu obráti hlavu a kopijou zaútočí.
Foto: Branislav Caban
Vzhľad tohto bojovníka teda poznáme, ale jeho skutočné meno pre nás zostane navždy tajomstvom. Avari nemali náhrobné kamene s menami, ako to poznáme dnes a ani nepoužívali písmo. Všetky pramene, ktoré nám o nich niečo prezrádzajú, sú cudzie. „Napríklad franské, alebo byzantské,“ konkretizoval archeológ.
Tím, ktorý pracoval na rekonštrukcii, však bojovníka pomenoval. Dostal meno Kerény, čo je staré maďarské krstné meno. Narodil sa okolo roku 600 nášho letopočtu, zomrel vo veku zhruba 30 až 35 rokov a príčinu jeho smrti nepoznáme, keďže z kostrových pozostatkov sa nedala zistiť.
Záujem návštevníkov
Výstava Kaganov jazdec bola sprístupnená počas nedávneho podujatia Noc múzeí a galérií a tešila sa veľkému záujmu návštevníkov. Rovnako vysoký záujem sme zaregistrovali aj počas prípravy článku, keď múzeum navštívili dve školské výpravy a žiakov najviac zaujala práve figurína.
Zrejme toto je najvhodnejší spôsob, ako u najmladšej generácie prístupným a príťažlivým spôsobom budovať záujem o históriu. Tradičné exponáty vo vitrínach ju totiž asi príliš nezaujmú, dotykové panely v moderných interaktívnych expozíciách nie sú v dobe smartfónov a tabletov nič výnimočné, ale takáto figurína je niečo, čo nevidia každý deň.
Gemersko-malohontské múzeum čaká v blízkej budúcnosti veľká zmena. Na obnovu svojej stálej expozície, ktorá bola vytvorená už v roku 1979, získalo dotáciu zhruba 1,8 milióna eur. Aktuálnu výstavu to však nijako neovplyvní.
„Vyzerá to tak, že práce by sa mali začať koncom septembra, alebo v októbri. Počas leta teda budeme fungovať v normálnom režime,“ uviedla pre Pravdu riaditeľka GMM Éva Kerényi.