Na jednom z nedávnych zasadnutí mestského zastupiteľstva o tom informovala vedúca odboru rozvoja mesta Mestského úradu Rimavská Sobota Eva Muráriková. „Dostali sme už pripravenú projektovú dokumentáciu na inžinierske siete. Je tam odhadovaný náklad okolo 4,8 milióna eur, čo sa týka kanalizácie, elektriny, plynu, komunikácií aj chodníkov,“ priblížila Muráriková.
Mesto na to nemá
Nejde však o konečnú sumu, keďže plánovaná nová štvrť v mestskej časti Sobôtka ešte potrebuje pripojenie na hlavnú cestu, ktorá vedie z Rimavskej Soboty do susedného Lučenca. Primátor Jozef Šimko celkové náklady aj s vybudovaním tejto prípojky odhaduje na asi 5,5 milióna eur. Pre mesto s ročným rozpočtom necelých 28 miliónov eur ide o príliš vysokú čiastku.
Primátor preto avizoval, že by tieto financie chcel získať od vlády. V prípade neúspechu je alternatívou postupný predaj jednotlivých stavebných pozemkov, z čoho chce financovať prípravu infraštruktúry. „Môžeme ich predávať napríklad po 80 eur za meter štvorcový. Záleží od nás, ako sa dohodneme,“ povedal Šimko mestským poslancom.
Možností na nové bývanie je málo
Rimavská Sobota so zhruba 21 000 obyvateľmi patrí medzi mestá, kde je dostupnosť nového bývania horšia. Vedenie mesta sa síce posledných viac ako sedem rokov snaží pretlačiť zámer prestavby starého internátu na Školskej ulici na 132 bytov, ale tento plán poslanci opakovane nepodporili. Úplne nová bytovka s 34 nájomnými bytmi mala byť postavená na Hostinského ulici, lenže príslušný projekt sa nikdy nerealizoval a už je zrejme definitívne minulosťou.
Podobná situácia je i v oblasti výstavby rodinných domov, pre ktoré je v meste málo pozemkov. Záujemcovia o tento typ bývania preto odchádzajú do okolitých obcí Ožďany, Čerenčany či Rimavské Janovce, ktoré v minulosti vytvorili nové parcely pre výstavbu domov.
Na tento problém upozornil ešte v roku 2022 viceprimátor Jozef Tóth na jednom zo zasadnutí mestského zastupiteľstva. „Od Rožňavy až po Zvolen sa skoro v každej dedine, ktorá je aspoň trošku rozvojová, opravujú staré bytovky. Takto tu mladých neudržíme. Ešte aj tí, ktorí sú tu, nám ujdú do Lučenca, alebo do Detvy, lebo budú mať bývanie, kde sa nebudú musieť zadĺžiť na 30 rokov,“ zdôraznil Tóth.
V okolí je situácia iná
Viaceré mestá v okolitom regióne sú na tom s prípravou bytov skutočne lepšie. Príkladom môže byť Jelšava v susednom Revúckom okrese, ktorá má iba okolo 3200 obyvateľov, ale počas posledných zhruba desiatich rokov sa jej podarilo vytvoriť nové byty rekonštrukciou viacerých starších nevyužívaných objektov.
Aktuálne je takto obnovovaná bytovka na Armádnej ulici. Od roku 2006 bola prázdna, keďže ju využívali príslušníci vojenského útvaru, ktorý bol v tom roku v meste zrušený. Na jej obnovu mesto získalo z mimorozpočtových zdrojov takmer 3,5 milióna eur.

Vďaka novým nájomným bytom stúpol počet obyvateľov v druhom najmenšom slovenskom meste, Modrom Kameni v okrese Veľký Krtíš. Ako pre Pravdu uviedla primátorka Mária Bednárová, za posledné desaťročie sa im podarilo rozvojom bytovej výstavby mesto pozdvihnúť.
„Z 1350 obyvateľov sme stúpli na súčasných 1640, čo ma veľmi teší,“ konkretizovala primátorka s tým, že 73 novopostavených bytov prilákalo do Modrého Kameňa i mladé rodiny.