„Myslím si, že je to vhodné doplnenie už existujúcich turistických ponúk v meste a okolí. Môže to však byť zaujímavá trasa aj pre Jelšavčanov, keďže niekedy to bol jeden z cieľov, kam chodievali na vychádzky a tráviť voľný čas,“ povedal pre Pravdu primátor Milan Kolesár.
Plošina je umiestnená mimo hradného areálu, takže do jeho telesa nijako nezasiahla. Na plošine sa nachádza lavička, panoráma okolitej krajiny s názvami jednotlivých vrchov, ako aj kovový smerovník so šípkami smerujúcimi k hradom, ktoré vlastnil palatín Leustach z Jelšavy. Šlo o významného príslušníka rodu Ratoldovcov a jedného z najvýznamnejších mužov konca 12. storočia v Uhorsku. Jeho funkcia palatína znamenala, že bol vlastne zástupcom kráľa.

Projekt vybudovania plošiny mesto financovalo z dotácie vo výške zhruba 100 000 eur od verejno-súkromného partnerstva (VSP) Stredný Gemer. Okrem samotnej plošiny bol zlepšený aj prístup do hradu, pribudli pred ním drevené schody, mostíky a v najneschodnejšej časti aj niekoľko kovových stúpadiel.
Vznikne aj náučný chodník
Druhým, súvisiacim projektom je Leustachov náučný chodník, ktorý bude viesť od Jelšavy až na hrad. Už v súčasnosti je táto zhruba trojkilometrová trasa vyznačená modrou značkou, ale po novom na nej pribudnú informačné tabule a ďalšie príslušenstvo. Cieľom je prezentovať históriu mesta, prírodné zaujímavosti, ako aj osobnosť už spomínaného významného šľachtica Leustacha.
V tomto prípade samospráva Jelšavy získala dotáciu 76 000 eur v rámci podpory najmenej rozvinutých okresov. „Chodník by sme mali dokončiť do konca tohto roka,“ avizoval jelšavský primátor. Jeho trasa sčasti povedie aj po starej úvozovej ceste, ktorá bola pôvodnou historickou prístupovou komunikáciou na hrad.

Starý jelšavský hrad je jedným z dvoch hradov, ktoré sa nachádzajú v katastri mesta (druhý stál na kopci s veľavravným názvom Hradovisko priamo nad Jelšavou). Hoci má prívlastok „starý“, v skutočnosti je z tejto dvojice novším a vznikol niekedy v 30. rokoch 14. storočia.
Hrad mal v stredoveku dôležitú úlohu, bol centrom celého jelšavského panstva a sídlom už spomínaného významného šľachtica. Potom však začal dosť rýchlo strácať význam a jeho úlohu centra regiónu prevzal Muránsky zámok. Nie je jasné, kedy Starý jelšavský hrad zanikol, ale najneskôr to bolo v roku 1566, keď Jelšavu vyplienili Turci. To znamená, že takmer pol tisícročia je v ruinách.
Samotný hradný areál je aj po stovkách rokov rozpoznateľný, tvorí ho obdĺžnik so stranami dlhými zhruba 57 a 20 metrov. Do dnešných čias sa však zachovali len zvyšky architektúry, hlavne mohutnej hranolovej veže, opevnenia a zopár ďalších objektov.
Dôraz na turizmus
Rozvoj cestovného ruchu je jednou z priorít samosprávy Jelšavy, ktorá v tomto smere využíva svoje historické pamiatky a prírodné krásy okolitého regiónu Gemer. V uplynulých rokoch napríklad prevádzkovala zjazd horskými kolobežkami zo sedla Hrádok či splavovanie rieky Muráň. Neďaleko Jelšavy sa nachádza unikátna Ochtinská aragonitová jaskyňa.
Novinkou predvlaňajšej sezóny bolo otvorenie vyhliadkovej plošiny na vrchu Skalka, odkiaľ turisti vidia široké okolie od Muránskej planiny až po Slovenský kras, vrátane časti územia týchto dvoch národných parkov.
Samostatnou kapitolou je coburgovský kaštieľ v Jelšave, ktorý mesto posledných desať rokov obnovuje, príležitostne sprístupňuje a vďaka kompletne zrekonštruovanej zadnej časti doň v rámci rôznych podujatí vracia život. Zaujímavosťou je možnosť prenocovať v špeciálnych bunkách, ktoré v nezrekonštruovanej časti kaštieľa osadilo združenie Čierne diery.