Napriek tomu, že Slovensko nepatrí k lídrom v obnove pamiatok, či historických budov všeobecne, stále viac sa posledné roky darí mestám žiadať o dotácie a zachraňovať architektonické dedičstvo naprieč krajinou jednotlivo. Patrí medzi ne aj Emmerova vila, ktorá na svoj čas čaká už rok – a aj sa dočkala.
V úvode júna tohto roka oznámilo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI), že na jej premenu pôjde z eurofondov 2,8 milióna eur. Zámerom je priniesť Trnave kultúrne centrum otvorené komunitnému dianiu. Lákať bude nielen historickými priestormi, ale aj kaviarňou, ktorá v nej má vzniknúť. Súčasťou tiež bude zabezpečenie bezbariérového pohybu.
Mesto Trnava má za cieľ dokončiť rekonštrukciu do jari 2026. Vila sa stala staveniskom, na ktorom prebieha niekoľko prác súčasne. Ako informovalo mesto, stavebníci v exteriéri vykopali prípojky vody a elektriny, zároveň sa odborníci sústredili aj na vnútro historickej stavby.
„V interiéri budovy vykonávajú odborníci reštaurátorský výskum. Do konca roka sú plánované búracie práce v interiéri a v prípade priaznivých poveternostných podmienok bude odstránená strešná krytina a zrekonštruuje sa krov na západnej časti vily“, priblížili na webe pri spustení prác.
Nálezy potvrdili, že ide o vzácnu stavbu. Odovzdanie takejto vily do kultúrneho užívania verejnosti je preto raritný počin a obyvatelia tým získajú nielen priestor s pridanou architektonickou hodnotou, ale aj flexibilne využiteľný dom, ktorý vznikol za jedinečných okolností. Pôjde o najfotogenickejší bod na mape Trnavy, keďže jeho benefitom je odkrytá výzdoba, čo vile dáva hlbší význam.
Peter Hudák, člen reštaurátorského tímu, zdôrazňuje dôležitosť procesov, ktorými vila prechádza. „Najprv prebieha výskum, potom projekčná činnosť. A tu prebehol skutočne jedinečný výskum, Emmerova vila je jedna z najkvalitnejších pamiatkových obnov, ktorá bola za posledné roky pripravená. Preto si môžem dovoliť tvrdiť, že rešpektujeme architektonické hodnoty vily,” prízvukuje.
Foto: Mesto Trnava
Vo vlastníctve Trnavy dom Emmerovcov roky fungoval ako Centrum voľného času, so zameraním na kalokagatiu. Bývalý Pioniersky dom, ako sa vila zvykla volať, má po novom priniesť nielen kultúrny bod na mape Trnavy, ale aj hlbšie využitie. Vytvoria tu priestor využiteľný pre čo najviac rôznorodé aktivity, prevažne kultúrne. Pred dvoma rokmi Trnava zrevitalizovala park pri vile, vrátane blízkeho námestia SNP. Po rekonštrukcii pamiatky tak vznikne ucelený verejný priestor vysokej kvality, ktorými je Trnava známa.
Vila má priniesť okrem kaviarne, ktorá bude nepochybne priťahovať návštevníkov, aj priestor pre všetkých. Obnova Emmerovej vily nadväzuje na nedávno zrekonštruované verejné priestory. „Rozširujeme tým možnosti organizovania podujatí v tejto lokalite aj v interiéri a vďaka tomu, že je budova koncipovaná flexibilne, bude môcť byť využívaná na rôzne účely a pre všetky vekové kategórie,” priblížila Majtánová.
Čo odhalili výskumy?
Vila bola nevyužívaná od roku 2020, kedy mesto ju uzatvorilo pre zlý technický stav. „V roku 2022 sa mesto rozhodlo začať s procesom obnovy tejto národnej kultúrnej pamiatky. Odborníci uskutočnili doplnkový architektonicko-historický výskum, reštaurátorský prieskum a zameranie objektu, ktoré sa stali východiskom pre projekt rekonštrukcie stavby,“ priblížila samospráva verejnosti. Na obnovu tak našťastie nemusela čakať tak dlho, ako iné pamiatky na Slovensku.
Výskum historickej architektúry vily vedie architekt Peter Hudák, a spolu s tímom odborníkov priniesli po trištvrte roku skúmania zaujímavé nálezy nástenných fresiek, o ktorých sa predtým nevedelo. Reštaurátorské práce má na starosti nitrianska firma Pamarch, ktorá sa dlhodobo venuje obnove historických stavieb.
Môžeme hovoriť o dvoch významných interiéroch vily, oba z jej zlatého veku. „Juhozápadný salón má celoplošnú výzdobu s motívom tienidla, v tvare tienidla zaveseného na štruktúre lán, ktoré sa radiálne zbiehajú do stredu. Ide o jedinečný motív na Slovensko, špecifický pre empír a biedermeier, no skôr sa nachádzal v podmienkach strednej a východnej Európy. Používal sa od polovice 19.storočia, ale zachovala sa ho len veľmi málo,” dodáva Hudák s tým, že teraz tento vzor žije prevažne vďaka zachovaniu cez maľby či dobové fotografie.
Nástenné maľby aj zdobenie v Emmerovej vile je tak výnimočné, že podľa neho na Slovensku nemajú obdobu. Druhý vzácny nález domu je vo vstupnej hale. Ide o plastické ozdobné prvky. „Našla sa tu štuková výzdoba, neskoro rokoková. Identifikovali sme ju na základe odtlačkov a robíme všetko preto, aby ju bolo možné zrekonštruovať aj tvarovo,” dodáva reštaurátor.
Rekonštrukcia Emmerovej vily bude rešpektovať pôvodnú architektúru tak, aby zachovala čo najviac autentickosti stavby. „Cieľom je zachovať historickú hodnotu objektu vrátane autentických architektonických prvkov, fasády aj dispozície priestorov. Pracujeme dokonca aj na zachovaní fresiek, ktoré boli objavené len nedávno,” uvádza Veronika Majtánová, hovorkyňa Trnavy. „Už samotný projekt bol na vysokej úrovni porozumenia problematike a firma, ktorá bola na tieto práce vysúťažená, je predpokladom dobrého výsledku,” očakáva hovorkyňa pozitívny výsledok.
V priestore hlavnej haly sa našla rokoková štuková výzdoba z obdobia vybudovania vily, približne z roku 1770. Ostatné fotografie dokumentujú odkrývanie maľovanej nástennej výzdoby z prvej polovice 19. storočia, ktorá je pozoruhodná svojim námetom – na strope je namaľované tienidlo inšpirované zatienením rímskych stavieb. Tento motív nemá na Slovensku obdobu a v európskom kontexte mu najbližšie zodpovedá výzdoba stropu salónu v kráľovskom paláci v Berlíne.
Spomalí nález fresiek obnovu?
Podľa výskumov historičky umenia Márie Smolákovej, realizujúcej výskum, sa určili zóny, v ktorých možno očakávať nálezy. Reštaurátorské práce však odhalili oveľa viac aj na miestach, kde sa to nečakalo. Emmerova vila tak ukrýva na slovenské pomery unikátnu nástennú výzdobu. Podľa reštaurátora je nevídané, že majiteľ investoval do tak náročného a ojedinelého umenia v priestore.
Práce limituje čas aj rozpočet. „Nemôžeme si dovoliť niekoľko tímov reštaurátorov, pretože by to bolo finančne neúnosné. Celoplošný odkryv realizuje jeden tím. V prípade interiérov v Emmerovej vile ide o mimoriadne precíznu prácu – pracuje sa so skalpelom a jednotlivé vrstvy sa odkrývajú doslova po centimetroch štvorcových,” opisuje člen tímu Hudák.
Reštaurátori stíhajú napĺňať to, čo bolo dohodnuté s mestom. Niektoré práce však môžu prebiehať s časovým oneskorením – najmä tie, ktoré sú v štádiu odkryvu alebo retuše, budú realizované aj v neskorších etapách.
Foto: Mesto Trnava
Ako sa z domu stala vila starostu Emmera
Na históriu vlastníctva Emmerovej vily sa prišlo až vďaka nedávnemu začatiu rekonštrukcie. Bola postavená ako letné sídlo pre rodinu Kamenárovcov, v rokoch 1767 až 1784. K Emmerovcom sa dostala, ako bývalo zvykom, svadbou. Ignác Emmer, budúci starosta Trnavy, si vzal v 60. rokoch 19. storočia za ženu Máriu Kamenárovú. Tým sa stal majiteľom letohrádku, aj terajšieho Ružového parku. Neskôr zdedil rozľahlé panstvo ich syn, Kornel, ktorý ju chcel odkázať Trnave a jej obyvateľom s prianím, aby sa po ich rodine nazvala niektorá z ulíc mesta a aby slúžila umeleckým aktivitám. Názov si ulica smerom od evanjelického kostola k nemocnici zachovala aj počas prvorepublikového obdobia, čo je pomerne ojedinelé. Pomenovania ulíc sa v tom čase menili z maďarských na slovenské, túto to však obišlo.
Kornel Emmer však zomrel skôr, ako stihol svoj zámer s vilou doriešiť a majiteľkou sa stala jeho manželka, do roku 1944. Počas II. sv. vojny sa na jeho myšlienku zabudlo. Po jej skončení Trnava využívala priestory aj s pozemkami bez toho, aby vedela o ich histórii. Tesne po vojne tu vznikol domov pre seniorov, o desaťročie neskôr bola časť záhrady otvorená verejnosti – vysadením množstva ruží vznikol aj jej názov. Mesto sa o existencii závetu dozvedelo až na podnet staršieho právnika, tesne pred jej zabavením, čím stihlo vilu právoplatne získať.