Výstavba bazéna prebiehala približne rok a cieľom samosprávy bolo stihnúť tohtoročnú letnú sezónu. To sa jej aj podarilo, keď bazén oficiálne sprevádzkovala v sobotu 14. júna. V tento deň bol vstup na kúpalisko zadarmo, čo počas dňa prilákalo niekoľko tisíc ľudí.
Primátor Jozef Šimko pri otvorení pripomenul, že kúpalisko, ktoré v minulosti upadalo a niekoľko sezón bolo úplne zatvorené, samospráva posledných 15 rokov rozvíja a postupne buduje nové atrakcie. „Som veľmi rád, koľko ľudí prišlo na slávnostné otvorenie. Verím, že takéto bude celé leto,“ zdôraznil Šimko.
Foto: Branislav Caban
Na otvorení boli prítomní viacerí primátori a starostovia okolitých miest a dedín, poslanci mestského zastupiteľstva a aj poslanec Európskeho parlamentu Branislav Ondruš. „Toto je niečo úžasné, skutočne perfektné. Niečo, čím sa môžete pochváliť a chcem vás ubezpečiť, že aj z Bruselu sa sem veľmi radi prídeme okúpať,“ podotkol Ondruš s tým, že na Gemeri vzniklo lákadlo, ktorým sa miestni môžu pochváliť pred celým svetom.
Bazén s vlnobitím v Rimavskej Sobote má rozmery 70 × 60 metrov a vie generovať až osem typov vĺn, pričom tie najväčšie majú 1,1 metra. Jeho hĺbka je maximálne 1,8 metra. Bazén s umelými vlnami je v prevádzke 15 minút od začiatku každej hodiny. Strieda sa s prevádzkou trojcestného toboganu, ktorý funguje od každej polhodiny.
Nebolo to lacné
Celkové náklady na výstavbu bazéna boli viac ako dva milióny eur. Tie si mesto vzalo vo forme úveru. Primátor však opakovane uviedol, že splácanie tejto pôžičky nijako nezaťaží rozpočet mesta, pretože na to použije zisk zo vstupného. „Dovolím si povedať, že keď sme vlani mali na kúpalisku príjmy 680 000 eur a 500 000 eur čistý zisk, tak po otvorení bazéna budú ešte vyššie,“ avizoval Šimko.
Foto: Branislav Caban
Nie každý však s obrovskou investíciou do bazéna súhlasí. Najhlasnejším kritikom je poslanec a predseda klubu Spolu sme Sobota Roman Vaľo. Tvrdí, že otváranie bazéna s vlnobitím na Kurinci je výkladnou skriňou neefektívneho a populistického hospodárenia súčasného vedenia mesta. Celkové náklady podľa neho budú ešte vyššie.
„Na projekt, ktorý mal podľa slov primátora prinášať zisk a rozvoj, bude preinvestovaných už takmer 2,5 milióna eur – z veľkej väčšiny na úver a čoskoro možno prekročíme tri milióny. Mesačné splátky dosahujú približne 25 000 eur, čo systematicky vyčerpáva rozpočet mesta a oberá nás o peniaze, ktoré mohli ísť na opravu škôl, škôlok, domu smútku, ciest či základných mestských služieb,“ upozornil Vaľo. Zároveň sa podľa neho natíska jednoduchá otázka. „Ak Kurinec podľa primátora skutočne generuje zisk, prečo mestské zastupiteľstvo opäť žiada o ďalší úver – tentoraz vo výške 500 000 eur na bufety? Niečo tu nesedí. Buď ten zisk existuje len na papieri, alebo nám vedenie mesta nehovorí celú pravdu a vedome klame,“ doplnil poslanec.
Foto: Branislav Caban
Je presvedčený, že Kurinec môže byť príjemným miestom na oddych, ale nie je a nikdy nebude riešením systémových problémov Rimavskej Soboty. „Ak sa celá rozvojová stratégia opiera o bazén mimo mesta, zatiaľ čo mesto chátra, nejde o úspech, ale o zlyhanie. Potrebujeme koncepčné, férové a zodpovedné rozhodovanie – nie ďalšie rozprávky o ‚zlatom vajci‘, ktoré v skutočnosti likviduje mestské financie. Táto megalomanská investícia prináša zisk len vyvoleným – najmä majiteľom penziónov na Kurinci, medzi ktorých patrí čírou náhodou aj samotný primátor Šimko. Je neprijateľné, aby jeho osobné záujmy a posadnutosť Kurincom stáli nad záujmami mesta a našich obyvateľov. Soboťania predsa žijú v meste – nie na Kurinci,“ konštatoval Vaľo.
Plány do budúcnosti
Napriek vysokej investícii sa výstavbou nového bazéna rozvojové zámery samosprávy nekončia. Primátor sa netají tým, že chce na svoj post kandidovať aj v ďalšom volebnom období a vo výstavbe kúpaliska pokračovať. V pláne je výstavba 50-metrového plaveckého bazéna i takzvanej divokej rieky. Mala by dĺžku asi 200 až 250 metrov a šírku okolo 3,5 až 4 metre. „Bude to postupne, podľa tohto, ako nám to ekonomika dovolí,“ zdôraznil Šimko.
Ďalším z cieľov je vybudovať kryté bazény, ktoré by umožnili celoročnú prevádzku rekreačného komplexu. Na to by však bol potrebný nový geotermálny vrt, keďže kúpalisko je v súčasnosti zásobované iba z jedného. Siaha do hĺbky 1022 metrov a teplota jeho vody je po privedení potrubím na kúpalisko okolo 31 až 32 stupňov Celzia. Z nového, hlbšieho vrtu by samospráva chcela vodu s teplotou 70 až 75 stupňov, aby sa ňou kryté priestory kúpaliska dali aj vykurovať.
Od priehrady ku kúpalisku
Rekreačná oblasť Kurinec – Zelená voda bola obľúbeným miestom rekreantov už v časoch socializmu, vtedy sa však dalo kúpať len v tamojšej priehrade. Na prelome tisícročí sa objavili zámery na výstavbu veľkého aquaparku, ale k realizácii týchto plánov nikdy nedošlo. Postavený bol iba jeden malý bazén, športoviská a určitá infraštruktúra vrátane geotermálneho vrtu.
Lokalita postupne upadala a niekoľko rokov nebol v prevádzke ani spomínaný jediný bazén. Zmena nastala až po roku 2010, keď do úradu nastúpil súčasný primátor a Kurinec si určil za jednu zo svojich priorít.
Čítajte viac Najväčší bazén s vlnobitím v strednej Európe postavili na Slovensku. Otvárajú ho o mesiac, prvý deň je vstup zadarmo pre všetkých
Do rekreačnej oblasti bola následne privedená termálna voda z niekoľko kilometrov vzdialeného vrtu a postupne vybudovaný nový dvojbazén, detský bazén a napokon i trojcestný tobogan. Návštevníci zároveň môžu využiť možnosť okúpať sa aj v priehrade, ktorej breh s mólom je súčasťou rekreačnej oblasti a nachádza sa priamo pri kúpalisku.