Najnovšími prírastkami do skupiny mostných konštrukcií s dopravnými obmedzeniami sú mosty v Rimavskej Bani (okres Rimavská Sobota) a vo Veľkých Dravciach (okres Lučenec). Na obidvoch je plastovými zábranami zúžená vozovka a obmedzená najvyššia povolená rýchlosť i hmotnosť prechádzajúcich vozidiel.
Obmedzenia pre firmy
Podľa starostky Rimavskej Bane Eleny Polóniovej je obmedzenie na moste v jej obci od konca mája. Ide pritom o jediný most, ktorý prepája dve časti dediny. „Tieto bezpečnostné opatrenia veľmi znepríjemňujú život v jednotlivých obciach a aj u nás. Na druhej strane rieky Rimava sú dve drevospracujúce firmy, ktoré potrebujú vyššiu tonáž automobilov a musia používať iné trasy. Ide o cesty tretej triedy, ktoré sú tým zaťaženejšie,“ vysvetlila starostka.
Mosty s podobnými obmedzeniami pritom nie sú v širšom regióne ničím výnimočným. Stačí ísť dole po toku Rimavy smerom na okresné mesto a podobné zábrany nájdeme na mostoch vo Vrbovciach, Veľkých Teriakovciach či Čerenčanoch. Ďalšie sú v Poltárskom okrese, priamo v Lučenci, alebo v už spomínaných Veľkých Dravciach.
Foto: Branislav Caban
„Je to veľmi frekventovaný most, pretože ním prechádzali nákladné autá z dvoch kameňolomov. Jazdili cez našu dedinu, aby sa dostali na hlavnú cestu. Nebudú spokojní, ale musia sa prispôsobiť situácii,“ uviedla pre Pravdu starostka Viera Rubintová.
Dodala, že na moste síce Banskobystrická regionálna správa ciest (BBRSC) vykonala určité opravy, ale tie slúžia len na to, aby mohol byť ďalej používaný aspoň v obmedzenom režime. „Takto to má byť až do pridelenia finančných prostriedkov na celkovú opravu,“ dodala Rubintová.
Podľa Martiny Strakovej, manažérky pre komunikáciu BBRSC, sú dôvodom obmedzenia mostov v Rimavskej Bani a Veľkých Dravciach závery diagnostických prieskumov. „Na ich základe boli vykonané nevyhnutné opatrenia z dôvodu zaťažiteľnosti mostov,“ vysvetlila Straková.
Foto: Branislav Caban
Kraj žiada o pomoc
Správcom spomínaných mostov, ktoré sa nachádzajú na cestách II. a III. triedy, je Banskobystrický samosprávny kraj (BBSK). Jeho predseda Ondrej Lunter na kritický stav veľkej časti mostov upozornil ešte začiatkom tohto roka na brífingu v Hnúšti. Mesto nebolo vybrané náhodne, v tom čase malo v zlom stave až päť mostov, pričom dva boli úplne mimo prevádzky.
Najhoršia situácia s mostami je podľa Luntera v Košickom a Banskobystrickom kraji, ale ideálne to nie je nikde v SR. „Ak sa vláda nezačne prioritne venovať tomuto problému, tak bez preháňania hrozí kolaps dopravnej infraštruktúry na celom Slovensku, pretože pre zásahy do našich rozpočtov nie je v našich silách, aby sme tento problém odstránili,“ uviedol predseda BBSK začiatkom roka.
Samosprávne kraje sa preto podľa neho na štát obrátili s dvoma zásadnými požiadavkami. Prvou bolo financovanie samospráv vo výške dvoch percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo vyšším územným celkom podľa Luntera umožní vytvárať 10 až 15-percentnú rezervu na investície do mostov, ciest a budov.
Foto: Branislav Caban
Druhou požiadavkou bolo urýchlené odvrátenie aktuálnej kritickej situácie tým, že vláda nájde schému financovania obnovy mostov, ktorá pôjde mimo rozpočtu samospráv – napríklad prostredníctvom PPP projektov alebo štátneho fondu.
Ani po polroku ale nie je jasné, ako bude kritická situácia riešená. Hovorkyňa BBSK Jana Čunderlíková pre Pravdu zopakovala, že riešením by mohol byť PPP projekt (verejno-súkromné partnerstvo), do ktorého by sa zapojili štát a samosprávy.
„Spolu s ostatnými krajmi vytvárame jeden veľký balík najkritickejších mostov, ktoré chceme opraviť cez PPP projekt. V tomto momente je to pre nás jediný spôsob, ako zabrániť ich uzáverám a kolapsu dopravnej infraštruktúry. Keďže riešime investičný dlh, ktorý sme zdedili od štátu, považujeme za nevyhnutné, aby štát niesol polovicu nákladov,“ zdôraznila Čunderlíková s tým, že predseda BBSK bude o tejto veci ďalej rokovať s príslušnými ministrami.
Viac ako tisíc mostov
Banskobystrický samosprávny kraj spravuje dovedna 1032 mostov na miestnych komunikáciách a cestách II. a III. triedy. Podľa údajov BBRSC je v najhoršom, havarijnom siedmom stupni stavebno-technického stavu 12 z nich. V šiestom, veľmi zlom stave je 106 mostov a v piatom, zlom stave 195 mostov.
VÚC dostal všetky tieto mosty do správy od štátu v roku 2004. „Už vtedy boli v nevyhovujúcom stave. Zdedili sme tak investičný dlh, ktorý sa prehlbuje. BBSK sa snaží tento stav riešiť, ale zďaleka na to sám nestačí,“ podotkla hovorkyňa banskobystrického VÚC.
Čítajte viac Pre kritický stav mostov hrozí na Slovensku kolaps cestnej siete, upozorňujú samosprávy. Žiadajú pomoc štátu
Dodala, že vlani kraj začal rekonštrukciu 16 mostov v celkovej hodnote 4,31 milióna eur, pričom práce na 12 mostoch už boli ukončené. „Ešte tento rok sa začne rekonštrukcia ďalších 14 mostov za 4,66 milióna eur,“ dodala Čunderlíková s tým, že obnova bude financovaná z úveru.
„Avšak investičný dlh na mostoch, ktoré sú v kategórii zlé, veľmi zlé a havarijné, predstavuje až 240 miliónov eur. Kraj takéto finančné prostriedky nemá,“ zakončila hovorkyňa BBSK.