Bratislava získa v najbližších rokoch parkovacie domy, majú byť riešením na nedostatočné kapacity v častiach mesta, v ktorých je parkovanie potrebné najviac, ale zároveň majú hlavné mesto pripraviť na zmeny parkovacej politiky. Výhodou parkovacích domov je najmä výrazné navýšenie kapacít, keďže sa vyťahujú na viacero podlažiach, preto neraz vznikajú na tom istom mieste, kde už bolo parkovisko.
Výstavba parkovacích objektov je jedným z bodov, ako nalákať ľudí na verejnú dopravu a odbremeniť cesty Bratislavy. Hlavne systém P+R by mal zmenšiť prílev áut cezpoľných, teda ľudí, ktorý z okolitých obcí či miest cestujú autom. V Bratislave by nechali auto na takomto záchytnom parkovisku a prestúpili na MHD. Príkladom je plocha pod Mostom Lafranconi.
Parkovacie domy na sídliskách zasa pomôžu s riešením nedostatku parkovania pre obyvateľov. Státie áut na slepo by sa tak malo postupne vytratiť. Cieľom systému PAAS je zlepšenie dostupnosti parkovania pre rezidentov v mieste ich bydliska.
Mesto bude aktuálne otvárať prvý parkovací dom vo svojej réžii, v Karlovej Vsi na ulici Ľ. Fullu, ktorý sa práve dokončuje a bude kolaudovaný v blízkej dobe. Prinesie 72 boxov, čo predstavuje približne dvojnásobok oproti pôvodným 33 miestam plochy. Tento a všetky ďalšie v pláne sa stanú súčasťou mestského parkovacieho systému PAAS.
Jedno podlažie bude zapustené do svahu, druhé ostane na úrovni ulice. Výstavba sa začala v januári minulého roka. Súčasťou projektu sú aj nabíjacie stanice pre elektromobily, nová zeleň a retenčná nádrž na dažďovú vodu, teda zelené aj modré riešenia. Celkové náklady sa pohybujú okolo 716-tisíc eur.
Mesto vytvorilo akýsi model, ktorý sa použije všade, kde sa bude dať - príkladom je parkovací dom na Saratovskej a Wolkrovej. Iné priestory získali individuálne stavby podľa možností
Po Karlovke bude Dúbravka
Väčší projekt magistrát naplánoval v Dúbravke, kde pribudne v tesnej blízkosti križovatiek Saratovskej a Drobného ulice parkovací dom. Zastavať sa má už existujúce parkovisko s plochou takmer 5-tisíc m2, ktoré kapacitne už nestačí obyvateľom.
Prinesie 196 miest na dvoch podlažiach, pričom to spodné sa mierne zapustí do pozemku. Strechu pokryje zeleň, ktorá pomôže so znížením tepla a navyše rastliny zakryjú aj fasádu. Tvorená bude z drevených lamiel, parkovací dom teda aj vizuálom reaguje na budúcu zmenu klímy mesta.
Je známy od jesene roka 2023, kedy sa objavil na posudzovaní vplyvov na prostredia (EIA), v júni 2024 získal rozhodnutie a až v prvých mesiacoch tohto roka sa dostal k záväznému rozhodnutiu. Následné povoľovanie však nejde úplne podľa plánu, výstavba má začať až v roku 2026. Náklady sú nacenené na cca 4,75 milióna eur.
V Petržalke bude viac domov na státie
Zvýšenie počtu parkovacích boxov výrazne potrebuje aj Petržalka, najľudnatejšia časť Bratislavy. Domy na parkovanie postavia hneď viacero, v rôznych oblastiach. Zámer na Wolkrovej ulici už prešiel procesmi až k územnému konaniu, a to začal rovnako, ako dom na Saratovskej. Tiež nahradí jestvujúce parkovisko s rozlohou takmer 3-tisíc m2 a bude mať dve podlažia a 141 miest.
Aj podoba projektu je podobná s tým v Dúbravke – množstvo rastlinstva na streche aj fasáde, ktorá je doplnená lamelami. Strecha bude mať navyše fotovoltické panely. Mal by stáť 3,5 milióna eur, začiatok výstavby sa odhaduje na prelom rokov 2026 – 2027, pričom používaný by sa mohol od roku 2028.
Foto: Bratislava - Hlavné mesto SR
Ďalšie parkovacie domy dostanú ulice Topoľčianska aj oblasť Janíkovho dvora, ktorá posledné roky prechádza rozvojom – okrem električky tu mesto plánuje aj nájomné bývanie. Parkovací dom tak bude výhodným, aj strategickým rozhodnutím.
Práve ulica Topoľčianska, ktorá má k dispozícii menšiu plochu ako projekty v Dúbravke, bude mať tri poschodia. Kapacitne prinesie 130 boxov na státie. Je už schválený hlavným mestom, dokumentácia je na úrovni územného rozhodnutia a výstavbu plánujú začať v roku 2026, pričom potrvá asi rok. Pozemok je teraz len betónovým povrchom z pôvodného trhoviska, ktorá sa odstráni. Cena nebola zverejnená.
Foto: Bratislava - Hlavné mesto SR
Potrebné parkovisko pre Janíkov dvor vytvorí priestor pre 93 áut. Zámer však plánuje v rámci miest aj 12 boxov s nabíjaním pre elektromobily a 6 miestami pre motorky. Pôjde však o P+R parkovanie, ale zatiaľ ako jediné v meste bude mať vstup na rampu, teda bude platené podľa systému PAAS. Termínovo je naviazané na výstavbu celého komplexu s bývaním, začať by sa malo v roku 2027.
Ostatné mestské parkoviská tohto typu sú zadarmo, keďže ide o záchytné miesta. Státie bez poplatku bude pravdepodobne možné iba na krátky čas, alebo vo vyhradených hodinách počas dňa. Avšak záchytné parkovanie v tak vyťaženej oblasti je dobrou správou, pretože zatraktívni presun z auta na MHD, ktorej súčasťou je nová električka do centra, na ktorú stačí prestúpiť.
Foto: Architekti BKPŠ
Parkovací dom pri ZOO aj na Zlatých pieskoch
Aj parkovanie v tesnej blízkosti ZOO bude vo forme P+R. Kapacity však budú výrazné – 418 parkovacích miest. Výstavba má začať na jeseň 2026 a skončiť v máji 2027. Má vyriešiť doterajší chaos s parkovaním a podporiť využívanie hromadnej dopravy, za čo mesto zaplatí 7,7 milióna.
„V rámci projektovania nového päťpodlažného P+R parkovacieho domu ZOO je vydaná právoplatná EIA a pripravuje sa dokumentácia pre územné rozhodnutie,” uviedol Peter Bubla, hovorca mesta. Projekt patrí medzi viacero plánovaných P+R lokalít – vrátane Janíkovho dvora, Zlatých pieskov či Mlynských nív, aby vytvoril systém parkovania pri vstupoch do mesta.
Parkovací dom na Zlatých pieskoch má odbremeniť nával státia v centre. Bude mať približne 200 parkovacích miest, je navrhnutý ako záchytné parkovisko (P+R) s prechodom na MHD, a mesto už rieši jeho financovanie cez eurofondy – preto ani nie je známy termín začatia, čaká sa totiž na peniaze. Stáť má na mieste bývalého hotela Flóra, kde teraz prebieha očistenie areálu od budov a spracúva sa aj projektová dokumentácia.
Foto: Bratislava - Hlavné mesto SR
Na čo idú peniaze s PAAS?
V Starom Meste, kde je parkovanie najdrahšie, je rezidentské státie v podzemných garážach za 123 €/mesiac, s hodinovkou 2 € – to sa týka aj povrchových miest na uliciach. V Novom Meste je to pre návštevníkov 1 až 1,5 €/hod. V Petržalke parkovanie cez týždeň stojí 1 €/hod., víkendy sú bezplatné. Ostatné zóny (Ružinov, Dúbravka, Lamač a pod.) majú sadzby 1–2 €/hod., niektoré s hodinovými bonusmi pre rezidentov. Navyše, obyvatelia týchto mestských časti majú možnosť zakúpiť si bonusovú kartu (10 €/rok), ktorá im umožní parkovať 2 hodiny denne v inej zóne bez poplatku a elektromobily majú zľavu 50 % z hodinovky.
PAAS systém prijali obyvatelia pozitívne, mesto robilo prieskum. „ V Krasňanoch v Rači vyjadrilo spokojnosť viac ako 90% respondentov, na Nivách v Ružinove 86%, v lokalite Pokrok v Novom Meste 80%, v Líščom údolí v Karlovej Vsi takmer 72% (nespokojnosť len 7%) a na Trávnikoch v Ružinove spokojnosť takisto cez 70% (nespokojnosť menej ako 7%),” predniesol štatistiky Bubla. Okrem toho, viac ako 80% obyvateľov by sa už k parkovaniu bez PAAS vrátiť nechcelo.
Foto: Architekti BKPŠ
Výnos z poplatkov za parkovanie ide prevažne na samotný systém PAAS, ale prerozdelil sa aj medzi mesto a mestské časti. Financie zostali aj na riešenie dopravy a jej alternatív (cyklocesty), no aj na dokončenie spomínaného parkovacieho domu v Karlovke, či ďalšie plánované domy zo zoznamu. Mesto vďaka nim spustilo nové P+R parkovisko pod Prístavným mostom a zaplatí sa z nich aj záchytné parkovisko pri Janíkovom dvore. Okrem toho sa financie použili na rekonštrukciu chodníkov a cesty na Trenčianskej ulici. „Príjmy z prevádzky PAAS za obdobie od 1. januára do 31. decembra 2024 boli vo výške 17,15 milióna eur,” uvádza Bubla.
Peniaze zo systému navyše budujú ďalšie parkovanie a umožňujú ďalšie riešenia zlepšenia parkovísk do budúcna, keďže trend ukazuje, že autá napriek snahám mesta stále pribúdajú. Príkladom je dobudovanie častí ciest alebo rozšírenie parkovísk o niekoľko centimetrov v miestach, kde šírka pôvodne neumožňovala vyznačenie parkovacích miest. Ďalším príkladom je vytvorenie podmienok pre zdieľanie vozidiel – carsharing,” priblížil plány Bubla.
Objavili sa názory, že parkovanie v Bratislave je drahé, ktorých súčasťou sú protesty proti rozdielnym cenám v jednotlivých zónach – za 3 hodiny v centre zaplatíte 6 eur, čo je o polovicu viac ako v Petržalke.
„Evidujeme rôzne názory obyvateľov na výšku sadzby parkovného. Mnohí rezidenti zón najmä v centre mesta požadujú zvýšenie parkovného, nerezidenti naopak zníženie. V rámci odbremenenia statickej dopravy v parkovacích zónach mesto buduje sieť P+R záchytných parkovísk, ktoré môžu využiť nerezidenti a sú nespoplatnené,” vidí riešenie hovorca.
