Sysle nie sú na Muránskej planine ničím novým. Ako uvádza na svojej internetovej stránke Správa NP Muránska planina so sídlom v Revúcej, syseľ pasienkový bol súčasťou fauny planiny a jej okolia pred niekoľkými desiatkami rokov. Posledné sysle žili pri Muráni približne v 60. alebo 70. rokoch minulého storočia.
Potom však z krajiny vymizli. Medzi dôvodmi bola úmyselná likvidácia syslích kolónií, keďže boli považovaní za škodcov, ale aj ústup tradičných foriem hospodárenia. Sysle pritom pre svoj život potrebujú nízke trávnaté pasienky a lúky.
Zmena nastala až v roku 2000. Štátna ochrana prírody SR a zoológ Ervín Hapl vtedy premiestnili z košického letiska do lokality Biele vody pri Muráni prvých 14 sysľov a vytvorili tak nové sysľovisko. Avšak nie so zámerom vybudovať novú turistickú atrakciu, ale zabezpečiť potravu pre dravé vtáky.
Foto: Facebook.com/Živá planina
„Cieľom bolo prinavrátiť sysľa do územia NP Muránska planina a zároveň vytvoriť lokalitu, z ktorej by sme potom čerpali jedince na vytváranie ďalších syslích kolónií. Toto nám trvalo pomerne dlho, kým sa to dostalo do požadovaného štádia. Podarilo sa to aj vďaka prikrmovaniu sysľov zo strany ľudí, bez nich by sme tento cieľ možno ani nenaplnili,“ podotkol Hapl pre Pravdu.
Muránske sysľovisko porovnal s odchovným priestorom v jednej zo slovenských zoologických záhrad, ktorý stál bezmála milión eur. „Majú produkciu 20 – 30 zvierat, pritom my sme zo sysľoviska Biele vody na jar 2024 zobrali 312 zvierat,“ porovnal zoológ, podľa ktorého by pri dostatku času a viacerých ľuďoch bolo možné premiestniť ešte viac sysľov. Podobný počet zvierat sa im podarilo zo sysľoviska odviezť aj tento rok. Z Gemera sa tak tieto zvieratká dostávajú napríklad do Tatier, Cerovej vrchoviny, Slovenského krasu, Podpoľania či Revúckej vrchoviny.
„Len na jar 2024 sme takto pred vymretím zachránili štyri lokality, pretože tam bolo už len niečo vyše desiatich zvierat. To znamenalo, že kolónia bola vlastne zaniknutá, pretože takýto nízky počet je už príbuzensky veľmi blízky a pri párení môže vzniknúť genetická chyba, napríklad albíni,“ ozrejmil Hapl. Kolóniu sysľov pod Muránskym hradom však zasiahla aj jedna pohroma. Došlo k nej v roku 2020, keď pre tri vlny prívalových zrážok, záplav a následné dlhotrvajúce vlhko zahynulo až 80 percent všetkých sysľov v tejto lokalite. Nešlo o maličkosť, búrky priniesli také výdatné zrážky, že na viacerých miestach podmyli cestu II/531 z Muráňa na Prednú Horu, ktorá bola potom zhruba rok uzavretá.
Foto: Facebook.com/Živá planina
Sysle sa však z tejto kataklizmy spamätali a v súčasnosti ich počet podľa Hapla presahuje 5000 jedincov. „Nemáme ich presne spočítané, keďže dokážeme sledovať len okraje kolónie, teda aký veľký priestor sysle obývajú. Ten sa každoročne zväčšuje a zahusťuje,“ vysvetlil zoológ.
Dodal, že vlani napriek prikrmovaniu veľa samíc nemalo mláďatá. „Cítili, že životný priestor sa naplnil, takže mláďatá nemali. Tohto roku sme preto na iné sysľoviská prenášali hlavne samice. Hneď sa to prejavilo, lebo tohto roku bolo enormne veľa mláďat. Toľko sme ich ešte nemali,“ poznamenal Hapl.
Neuveriteľne stúpajúca návštevnosť
Turistickou atrakciou sa muránske sysľovisko začala postupne stávať zhruba od roku 2015. V roku 2011 tam totiž pribudli somáre, ktoré mali spásať trávu a udržiavať ju nízku. „Až potom tam začali ľudia chodievať, keďže sa na tie somáriky prichádzali pozrieť. Šlo hlavne o miestnych obyvateľov. O návštevnosti rádovo v stovkách ľudí môžeme hovoriť od roku 2015,“ zhrnul zoológ.
Ešte pred piatimi rokmi, v roku 2020, bola návštevnosť sysľoviska podstatne menšia ako dnes. Vtedajší riaditeľ Správy NP Muránska planina Ján Šmídt na decembrovom zasadnutí mestského zastupiteľstva v Tisovci informoval, že počas spomínaného roka tam prišlo 30 000 návštevníkov.
O dva roky neskôr bol odhad podstatne vyšší. „Podľa toho, ako sme sledovali počty návštevníkov počas jednotlivých dní, sme odhadli, že tam bolo okolo 100 000 ľudí,“ konkretizoval Šmídt na konci letnej sezóny 2022.
Foto: Branislav Caban
Návštevnosť stúpla aj počas ďalšieho roka 2023. Na jeho konci boli odhady až o 150 000 návštevníkoch. „Toto číslo je určite reálne. Počas víkendov a prázdnin boli dni, keď bolo parkovné zaplatené za 800 áut a tie určite neprišli len s jedným človekom. Myslím si preto, že tie čísla boli možno až podhodnotené,“ podčiarkol Hapl s tým, že dni, keď na sysľovisko príde 1000 či 1500 ľudí, sú pomerne bežné.
V roku 2024 počet návštevníkov znova výrazne narástol. „Podľa mňa je to už aj viacej ako 200 000 návštevníkov. Začala sa i ďalšia forma turistiky, organizujú sem zájazdy cestovné kancelárie, hlavne z Maďarska. Prichádzajú autobusy s ‚jednodňovými‘ turistami, ktorí majú naplánované nejaké miesta v rámci Slovenska a jedno z nich je sysľovisko,“ načrtol zoológ.
Okrem rodín s deťmi prichádzajú na sysľovisko aj školské skupiny a najnovšie tiež zájazdy turistických klubov či dokonca dôchodcov. „Boli tu turisti aj zo západného Slovenska či Oravy. Robil som tiež výklad niekoľkým skupinám dôchodcov,“ dodal Hapl.
Ani číslo 200 000 však nemusí byť zďaleka konečné. Pred rokom totiž priamo v susedstve sysľoviska vznikol rodinný park Obrovisko, kde ročne očakávajú až 100 000 ľudí. Len na nedávnej akcii Muránsky obor, ktorá sa konala v areáli Obroviska, sa počas dvoch dní vystriedalo asi 6000 ľudí.
Čítajte viac Park s megasochami je v Muráni absolútnou novinkou. Nechýbajú v ňom ani živé zvieratá
Konkuruje popredným zaujímavostiam
Sysľovisko Biele vody sa tak z hľadiska návštevnosti postupne dostáva do pomyselnej prvej ligy. Už v súčasnosti ho navštevuje viac ľudí než ktorúkoľvek slovenskú jaskyňu a láka rovnako veľa turistov ako napríklad Oravský hrad.
Návštevnosť vybraných slovenských turistických atrakcií:
ZOO Bojnice – 315 000
ZOO Košice – 237 000
Ľubovniansky hrad – 205 000
Oravský hrad – 200 000
Bojnický zámok – 159 000
Trenčiansky hrad – 150 000
Belianska jaskyňa – 119 000
Demänovská jaskyňa slobody – 95 000
Pochopiteľne, veľký záujem ľudí o nové sysľovisko bez zázemia a potrebnej infraštruktúry začal spôsobovať i problémy. Na začiatku sa stávalo, že vodiči nerešpektovali dopravnú značku zákaz vjazdu a autami vchádzali až na sysliu lúku. V ďalších rokoch, keď stúpala návštevnosť, odstavovali svoje autá po obidvoch okrajoch ciest, a to aj v zákaze zastavenia. V minulosti sa neraz na sociálnych sieťach objavovali fotografie a videá ukazujúce dlhé rady odstavených áut na obidvoch krajniciach cesty II/531.
Zmenilo sa to pred dvomi rokmi, keď odstavnú plochu pre autá pri sysľovisku začali postupne zveľaďovať a rozširovať. Pribudol tiež stánok so suvenírmi, toalety a ďalšie zázemie. Zároveň sa však začalo vyberať parkovné, ktoré je počas tejto sezóny 7,50 eura za osobné auto. Mnohí návštevníci, dovtedy zvyknutí na bezplatné parkovanie, to kritizovali.
Foto: Branislav Caban
Vlaňajšou veľkou novinkou bolo otvorenie už spomínaného rodinného parku Obrovisko s nadrozmernými sochami, obrou lavičkou a kontaktnou ZOO. V tomto roku tam pribudla 60-metrová tubingová dráha a 12-metrová socha ochrancu Bojana, ktorá je podľa prevádzkovateľov vraj najväčšou v Európe.
Tieto zmeny mnohí vnímali ako prílišnú komercionalizáciu sysľoviska a jeho zmenu na akýsi „Disneyland“. Majiteľ Obroviska Matej Gabaj však pre Pravdu upozornil, že ak chcú lokalitu ďalej zveľaďovať, potrebujú nejaké príjmy.
„Investícia na výkup pozemkov a samotné vybudovanie Obroviska bola veľká. Hovoríme o stotisícoch eur. Na parkovisku sa navyše staráme o poriadok a čistotu. Zároveň treba zdôrazniť, že sú tam k dispozícii toalety, o ktoré sa tiež staráme a platíme ich prevádzku. Pre návštevníkov sysľoviska sú k dispozícii zadarmo,“ zdôraznil Gabaj. Doplnil, že na sysľovisku museli riešiť aj problémy s opakovaným vlámaním do pokladne.
Foto: Facebook.com/Obrovisko
Pri Obrovisku vytvorili majitelia aj možnosti ubytovania, zatiaľ pre asi 15 osôb. V pláne je výstavba ďalších ubytovacích možností či novej veľkej sochy. „Musíme to celé zveľaďovať, aby to pre ľudí bolo zaujímavé a oslovovalo ich to,“ podčiarkol majiteľ Obroviska.
Podobný názor má aj zoológ Hapl. „Lokalita sa neustále vyvíja, stále to niekam smeruje. Problémy s parkovaním či hygienou si vzali na starosť ľudia, ktorí na tom chcú zarobiť, ale zaslúžia si to, pretože to zvládli. My by sme to nedokázali robiť. Venujeme sa sysľom a takéto veci sú nad naše sily,“ skonštatoval. Zároveň zdôraznil, že vstup na sysľovisko je stále zadarmo a budú presadzovať, aby to tak zostalo aj v budúcnosti.
Viac prenocovaní
Nová zaujímavosť sa prejavila aj na zvyšujúcom sa počte turistov, ktorí sa rozhodli tento kút Slovenska navštíviť na viac ako jeden deň. „Za päť rokov sa zdvojnásobil počet prenocovaní v Muráni a hlavným dôvodom je asi práve sysľovisko. Nikto nečakal, že to bude mať takýto efekt,“ podotkol Šmídt v roku 2023. Odvtedy v Muráni pribudol ďalší penzión a počet prenocovaní stúpa.
Na sysľovisko sa zároveň začali nabaľovať ďalšie služby a ruku k dielu priložila aj samospráva Muráňa. Vlani začala prevádzkovať turistický vláčik, ktorý premáva z obce až na Biele vody. Zároveň v dedine pribudlo nové veľkokapacitné parkovisko, kde si turisti môžu bezplatne odstaviť svoje vozidlá.
Starosta Muráňa Roman Goldschmidt pre Pravdu uviedol, že prínos sysľoviska pre obec a región vnímajú pozitívne, hoci vidia i určité negatíva. „Prichádza viac návštevníkov nielen na sysľovisko, ale už i na Obrovisko, ktoré sa stalo novou pridanou hodnotou napríklad pre rodiny s deťmi. Na druhej strane je tu hlavne problém s parkovaním áut, keďže lokalita sa stala preexponovanou. Mnohí vodiči sú nedisciplinovaní a stoja aj v zákaze zastavenia, hoci by mohli odstaviť auto na bezplatnej ploche v dedine a využiť náš vláčik,“ uviedol starosta.
Sysle sa medzitým stali jedným z neoficiálnych symbolov obce. „Kedysi bol Muráň známy Muránskym hradom, Muránskou Venušou či koňmi norik muránsky. Teraz k nim pribudol aj syseľ,“ zakončil starosta s úsmevom.
