Na nezvyčajný nález natrafil Peter Fridrich (30) v Kostole svätého Mikuláša v obci Hodruša-Hámre, ktorého pôvodná stavba vznikla už v roku 1378. Mladý muž je známym nadšencom histórie, pričom v rodnej obci sa už roky stará o stáročnú banícku klopačku, do ktorej chodieva denne naťahovať historické hodiny. Tie ešte ako pätnásťročný chlapec sám opravil.
O hodiny sa stará aj vo veži spomínaného kostola. Práve tam natrafil na „úlovok“, ktorý sa len tak nevidí. „Keďže sa tam chodieva cez povalu, v jej zadnom priestore som si všimol prevesené staršie rúcha. Raz som si ich išiel prezrieť z bližšia a videl som, že sú v biednom stave. Rozhodol som sa teda, že ich zanesiem do múzea, lebo keby tam zostali, úplne by podľahli skaze,“ povedal. Látka vraj bola už na prvý pohľad porušená.
„Niektoré boli na starších vešiakoch, iné zase len tak voľne pohodené. Veľmi som ich nerozprestieral – iba som to všetko naložil do prepravky a išiel odovzdať do novobanského múzea, aby sa to ešte viac nezničilo,“ priblížil. Komu presne rúcha patrili, netuší. „Ležali tam zhruba jedno storočie. V obci sa vystriedalo množstvo kňazov, takže je ťažké odhadnúť, ktorý konkrétny bol ich nositeľom,“ poznamenal. Je však rád, že jeho nález sa dostal do rúk odborníkov a teraz je oň dobre postarané.
V strašidelnom stave
Historička a kurátorka Pohronského múzea v Novej Bani Katarína Stredáková nám potvrdila, že nezvyčajný „poklad“ skončil u nich. „Séria rúch katolíckych kňazov sa k nám dostala v roku 2022. Päť ornátov a tri pluviály, čo sú liturgické odevy duchovného, boli v strašidelnom stave. Napriek tomu ich múzeum prijalo do zbierok s tým, že sme ich s kolegami očistili od najväčšieho nánosu nečistôt,“ hovorí kurátorka.
„V látke bolo zamotané napríklad vtáčie hniezdo, tiež myší trus a, samozrejme, nechýbala pleseň,“ opísala, aký pohľad sa im naskytol pri prvom kontakte s týmto objavom. Aby neohrozovali svoje zdravie, museli sa chrániť rúškami a rukavicami. „Základným spôsobom sme všetko očistili, aby sme to vôbec mohli odfotografovať. Potom sme to prezentovali na komisii zbierok. Tá u nás zasadá dvakrát ročne – prijímame ňou novonadobudnuté predmety a zároveň sa stanový hodnota nálezu,“ podotkla.
Čítajte aj Starobylý kláštor rozobrali miestni obyvatelia, teraz vstáva z popola. Čerstvá novinka ho robí ešte atraktívnejším
Cena jedného rúcha je odhadnutá, vzhľadom na poškodenie, na sto eur. „Látka bola znehodnotená, potrhaná, nekompletná a zanesená nečistotami,“ zdôvodnila kurátorka. „Proces ich reštaurovania je dlhý, pričom to stojí viac ako samotné nálezy,“ konštatovala. Pre múzeum ale ide o veľkú vzácnosť.
„Odevy katolíckych kňazov sú v zbierkach ojedinelé, lebo v cirkvi je úzus o tom, že rúcha by sa mali po smrti jeho nositeľa spáliť. Boli totiž vysvätené a takto sa predchádza prípadnému znesväteniu,“ objasnila. „Tieto sa nejakým zázrakom zachovali a doteraz si nevieme vysvetliť ako,“ podotkla.
Datovať ich však dokázali na základe toho, že nálezca im už v roku 2018 doniesol, z podobných priestorov, zástavu Jednoty Orla. Išlo o spolok, ktorý v Hodruši fungoval len určitú dobu. Združovala sa v ňom katolícka mládež, ktorá sa venovala športu a kultúre. Pôvod rúch teda siaha do dvadsiatych až tridsiatych rokov minulého storočia.
Urobia veľkú výstavu
Niektoré z objavených rúch sú bohato vyšívané, niekde dokonca kovovou niťou. V takých častiach sú aj najviac zachované. Historička nevie odhadnúť, či všetkých osem kusov nosil iba jeden kňaz. Majú ich však v rôznych prevedeniach.
Čítajte aj V meste pod Urpínom vyrastie nový most. Stavať ho začnú už v najbližších týždňoch
„Katolícke liturgické rúcha sú rozdelené podľa farieb, pričom každé sa používa v inom období. Fialové sa napríklad nosia počas pôstu či adventu, červené pri sviatkoch nejakých mučeníkov, biele pri tých, ktoré sú zasvätené Panne Márii, zelené klasicky cez rok,“ vymenovala s tým, že vo svojej zbierke majú všetky okrem červenej.
„V časoch, kedy sa používali, ich mohol nosiť jeden z troch, možno štyroch, kňazov, ktorí vtedy v obci slúžili. Povedať meno konkrétneho si netrúfame,“ vraví historička. Momentálne majú zreštaurované dva ornáty. Prvý prešiel rukami bratislavskej odborníčky Sylvie Birkušovej, ďalší putoval do Banskej Bystrice – k reštaurátorke Barbore Figuli. Momentálne už pracuje na treťom kuse.
Múzeum by ich chcelo dať postupne zreštaurovať všetky, no chvíľu to potrvá – odhadom päť, možno šesť rokov. Za aký čas to stihnú, závisí aj od potrebných finančných prostriedkov. Ornáty, ktoré už obnovou prešli, mohli ľudia vidieť v rámci Noci múzeí a galérií. „Počas špecializovaných akcií. Keď budú hotové všetky, urobíme s nimi veľkú výstavu,“ uzavrela historička.
