Poškodenú dlažbu na ružomberskej pešej zóne opravujú už druhý týždeň. Najskôr to robotníci vykonávali za bieleho dňa, no potom sa „preorientovali“ na noc. Šéf radnice objasnil, že takýto nezvyčajný pracovný čas využívajú z jednoduchého dôvodu – na pešej zóne je vtedy menej ľudí.
„Nie je tak dusno a robota ide od ruky. Ospravedlňujeme sa majiteľom prevádzok v meste a tiež rezidentom za menší hluk v tomto čase. Pousilujeme sa skončiť čo najskôr,“ uviedol primátor Ľubomír Kubáň.
Viacerí miestni takúto taktiku samosprávy chvália. „Klobúk dole, mali by si z vás brať príklad na ministerstve dopravy,“ reagoval Matej. Takto to podľa neho vyzerá, keď kompetentní majú rozum, lebo vedia, že v noci je o deväťdesiat percent menší pohyb a môžu tak v pokoji pracovať. Nechápe, prečo sa opravy ciest, tiež výstavba diaľnic a tunelov, na Slovensku nerobia v podobnom režime. „Lepšie je bez rozmyslu asfaltovať v piatok cez najväčšiu špičku,“ podotkol ironicky.
„Plávajúce“ kocky
Kubáň pokračoval, že nočné šichty si vyskúšali už aj vlani v máji a to práve počas asfaltovania. „Vždy, keď je možnosť dohodnúť sa so zhotoviteľom na nočnej robote, pričom ide o práce takéhoto druhu, veľmi to vítame a preferujeme,“ konštatoval.
Niektorí ale šomrú, že nejde o komplexnú obnovu pešej zóny, pričom aktuálne práce zhodnotili ako obyčajné „látanie“. Primátor pripomenul, že kým sa nezrealizuje kompletná rekonštrukcia historického centra mesta, vždy to budú len čiastkové opravy. „Aj tie treba robiť – opravuje sa všetko, kde to „pláva“. Samozrejme, chystáme tam aj opatrenia v regulácii dopravy, ktorá nepridáva stálosti dlažby,“ doplnil.
Práce v centre Ružomberka stále pokračujú. „Kým neopravíme všetky kritické časti dlažby a schodísk,“ podotkol hovorca samosprávy Vladimír Miškovčík. S ľuďmi, ktorí spomínajú len obyčajné „látanie“, v podstate súhlasí. „Majú pravdu. Nie je to však dôvod, aby sme sa nevenovali aj opravám. Je jasné, že kým sa nezrealizuje komplexná obnova pešej zóny, vždy pôjde len o čiastkové opravy,“ povedal.
Hovorca ozrejmil, že na viacerých miestach pešej zóny je podložie nestabilné vplyvom dažďov, ale aj mechanickej sily. „Dlažobné kocky sú rozbité, mnohé plávajú. Tiež doprava v pešej neprispieva k stabilite, preto plánujeme aj opatrenia v tomto smere,“ potvrdil. Objasnil, že chcú zaviesť regulovaný vstup na pešiu zónu, formou elektronických výsuvných stĺpikov, pre zásobovacie vozidlá či autá s označením ŤZP.
Najzelenší návrh
Mesto sa vlastne aktuálne snaží „zažehnať“ problém, ktorý spôsobilo použitie nekvalitnej betónovej dlažby v nedávnej minulosti. Po čase sa prestala vyrábať a pri poškodení ju nebolo možné nahrádzať rovnakým typom. „Ďalším problémom bola občasná potreba rekonštrukcie prípojok alebo vedení inžinierskych sietí, po ktorých sa neuviedlo podložie do pôvodného stavu – vplyvom zaťažení sa dlažby začali prepadávať, lámať a výrazne poškodzovať,“ vysvetlil Miškovčík.
Definitívne riešenie by mala priniesť práve komplexná obnova pešej zóny. V ideálnom prípade by chceli urobiť aj generálnu opravu všetkých vedení už spomínaných inžinierskych sietí – samozrejme, ešte pred realizáciou nového povrchu. „Navrhované riešenie by však malo umožniť aj prípadné následné opravy. Zároveň by to malo byť odolné z hľadiska zimnej údržby,“ spresnil hovorca. Vzápätí pripomenul, že v závere minulého roka ukončili verejnú architektonickú súťaž na revitalizáciu pešej zóny.
„Určená bola pre autorizovaných architektov zo Slovenska a okolitých krajín. V jej podmienkach boli zohľadnené požiadavky Krajského pamiatkového úradu Žilina a špecifické požiadavky v zmysle územného plánu centrálnej mestskej zóny,“ poznamenal. Predmetom súťaže bolo vyriešenie priestorových či prevádzkových vzťahov a väzieb v špecifických podmienkach pešej zóny.
„Tiež umiestnenie zelene, exteriérového sedenia, stojanov pre bicykle, smetných košov, vonkajšieho osvetlenia, obslužných terás, cyklistiky,“ priblížil Miškovčík. Z jedenástich doručených návrhov vybrala odborná porota ako najlepšiu prácu od tímu troch architektov – Andreja Kociana, Adama Benča a Lukáša Blanu. Ich projekt ohodnotili ako najzelenší – podľa poroty prináša moderné, udržateľné a kultúrne riešenie s dôrazom na kvalitu životného prostredia. V apríli tohto roka predstavili výsledky súťaže aj verejnosti.
Majú čo doháňať
Podľa mnohých je súčasný stav pešej zóny pochmúrny – pôsobí ošarpane a neraz vyvoláva dojem, že mesto je vymreté. Sám primátor ju pred dvomi rokmi označil za najhoršiu na Slovensku. Už vtedy avizoval, že tento nelichotivý „obraz“ chcú zmeniť. Pomaličky sa to už začína rysovať.
„Ďalším krokom je, že úspešný výherca architektonickej súťaže by mal byť oslovený pre vypracovanie projektovej dokumentácie. V úvodnej fáze rátame so sumou približne 250-tisíc eur,“ reagoval hovorca na otázku, koľko to bude stáť.
„Samotná realizácia úpravy pešej zóny bude prebiehať až následne. Predpoklad začiatku je rok 2026 – 2027. Odhadovaná suma môže prekročiť 3 až 4 milióny eur,“ prezradil. Zdôraznil pritom, že naozaj ide len o predpoklad. „Potrebné bude viaczdrojové financovanie. Určite plánujeme využiť aj externé zdroje,“ podčiarkol s tým, že pešia zóna je prirodzené centrum mesta, má to byť teda najreprezentatívnejší priestor.
„V tomto smere máme čo v Ružomberku doháňať, no prvý krok sme urobili. Keďže v prípade rekonštrukcie pešej zóny ide o veľkú investičnú akciu, ktorá presahuje súčasné volebné obdobie, potrebuje veľa času,“ uzavrel hovorca.