Necítia sa bezpečne. Obyvatelia v obci Poniky sú denne vystavovaní strachu pred najväčšou slovenskou šelmou. Pokoj v nich nevzbudzuje ani fakt, že pred pár dňami tam zaznamenali útok medvedice na jedného z nich. Ten o svojom nepríjemnom zážitku verejne hovoriť nechce, no podľa našich informácií ho ošetrili na urgentnom príjme a už je v domácej liečbe. Navštevuje infekčné oddelenie, pričom mu boli podané potrebné vakcíny.
Prednosta Obecného úradu Poniky Pavol Ondrejko Pravde potvrdil, že útok medvedice na ich obyvateľa sa odohral v lese. „Išiel tam na prechádzku. On ako poškodený si neželá komentovať to. Na miesto sa však dostavili zástupcovia zo Štátnej ochrany prírody a Zásahového tímu pre medveďa hnedého,“ povedal.
Nakúkajú im do okien
Situácia s medveďmi je v Ponikách podľa prednostu dlhodobo kritická. „Pravdupovediac, je to tu samý medveď. Odhadom ich je okolo dediny štyridsať,“ prezradil. Vzápätí priblížil, ako s tým bojujú. „Pravidelne sem voláme zásahový tím – ľudia odtiaľ sú tu takmer na dennej báze. Viem, že poľovnícke združenie si chce dať žiadosť na nejaký odlov, ale momentálne neviem, o aký počet by malo ísť. Je to stále vo fáze rozhodovania,“ podotkol.
Foto: ilustračné Viera Duchoňová
Poničania žijú s permanentným strachom. „Obávajú sa chodiť do lesa, na hríby, dokonca sa boja chodiť obhospodarovať svoje pozemky. Je toho naozaj veľa,“ pokračoval prednosta. „Na úrade máme kopec nahlásených medveďov v okolí dediny. Teraz začína dozrievať kukurica, takže predpokladám, že sa to ešte zintenzívni,“ mieni.
Išli sme sa pozrieť aj priamo do obce – porozprávať sa s ľuďmi, ako tamojšia situácia s medveďmi ovplyvňuje ich život. „Mnohí už ani nechcú poriadne chodiť von,“ hovorí pani Mária. „Lokalita, kde teraz medvedica napadla toho chlapa, bola v minulosti u domácich veľmi obľúbená. Často tam chodievali na prechádzky celé rodiny, aj s malými deťmi. Už na to ale nemajú odvahu, radšej sa tomu miestu vyhýbajú,“ poznamenala.
„Atmosféra v dedine je v ostatných rokoch úplne iná, ako kedysi. Pamätám si, že v sedemdesiatych rokoch sa v okolitých lesoch pohybovalo len pár jedincov – dva, možno tri medvede. Urastené, statné kusy. Pred človekom ale mali prirodzený rešpekt – akonáhle nejakého zbadali, hneď ušli,“ zaspomínal si jeden z dôchodcov. „V súčasnosti stratili šelmy plachosť, ľudia pre nich nič neznamenajú,“ krútil nespokojne hlavou.
Čítajte aj Preliezanie plotov, šťuchanie zvierat paličkami, čudné kŕmenie. Bojnická aj bratislavská ZOO hovoria o otrasných prípadoch
„Veru je to tak. Kedysi žienky bežne chodievali na lúky nad dedinou, kde sa kosilo. Bez strachu či stresu, že natrafia na nejaké nebezpečenstvo. Teraz mnohí radšej zostávajú doma. Nechcú riskovať svoje životy,“ súhlasil jeho kamarát.
Pani Anna sa posťažovala, že medvede im doslova nakúkajú do okien. „Moja sestra si na tie svoje chcela dať namontovať, zo strachu pred chlpáčmi, mreže. No chápete? Tu, na dedine. Kto to kedy videl? Situácia je ale vážna, keď v inak pokojnej obci musíme čeliť niečomu takémuto a zvažovať montáž mreží,“ konštatovala. Dodala, že viacerí už mali takúto nevítanú návštevu vo svojich záhradách.
Domov prišiel zakrvavený
Stretli sme aj človeka, ktorý osobne pozná nedávno napadnutého muža. „Je to šesťdesiatnik, ktorý miluje prírodu. Je pre neho prirodzeným prostredím, trávieval tam veľa času,“ zhodnotil, no svoje meno nám neprezradil.
„Ale poviem vám, domov prišiel celý skrvavený. Medvedica na neho zaútočila z krovia – bola aj s dvomi mláďatami. On mal so sebou psov, ale ani to mu nepomohlo. Dohrýzla mu ruku a doškriabala hruď. Odstrčil ju a začal utekať,“ opísal incident, ktorý má vraj „z prvej ruky“. Domov prišiel napadnutý dôchodca po vlastných – odtiaľ ho hneď odviezla manželka na urgent. „Tam ho pozašívali a už sa z toho ako tak spamätáva. V tej chvíli bol ale v poriadnom šoku,“ doplnil blízky obete.
„Poniky sú naozaj obliehané medveďmi, táto situácia už trvá dlho,“ reagovala ďalšia miestna žena. „Už niet dňa, kedy niekto nepríde s informáciou, že videl medveďa. Ľudia majú strach, do prírody už tak často nechodievajú. My máme tiež v jednej časti chatku, kde sme pravidelne relaxovali, no radšej sa jej teraz vyhýbame,“ hovorí. Dodala, že kompetentní by už konečne mali začať konať a nájsť spôsob, ako situáciu zlepšiť.
Nespokojnosť s aktuálnym stavom netají ani Ján. „Ako som zostal na dôchodku, môj život bol najviac situovaný v prírode. Ostatných päť rokov tam nechodím, lebo nad dedinou sú medvede. Nemám odvahu, keďže pár známych už naháňali,“ vraví. Tvrdí, že väčšina Poničanov je „uväznených“ len priamo v obci – okolitú krásnu prírodu už radšej nevyhľadávajú.
Čítajte aj Ministra investícii Migaľa druhýkrát operovali
„Mne to veľmi chýba. Moja osobná filozofia je, že medvede sú jednoducho premnožené. Nechápem, prečo z toho nespravia bežnú lovnú zver. Zbytočne nalievajú peniaze do nejakého zásahového tímu a pritom problém mohol byť už dávno vyriešený,“ nedával si servítku pred ústa Ján.
S otázkami sme sa obrátili aj na Štátnu ochranu prírody, pod ktorú patrí Zásahový tím pre medveďa hnedého. Zaujímalo nás, či monitorujú šelmu, ktorá útočila a aké opatrenia robia v súvislosti s množstvom medveďov pohybujúcich sa v okolí Poník. Do našej uzávierky sme však odpoveď nedostali.
