Developer Parking House bojoval viac než 15 rokov za výstavbu podzemnej garáže v severnej časti námestia. To, že stav s parkovaním aj vizuál samotného priestoru je katastrofálny, videli okoloidúci, obyvatelia z okolia, ale aj mesto. Povrch ciest, po ktorom prejde denne množstvo áut, trolejbusov aj dodávok, je značne zničený.
Zdá sa, že iba Staré Mesto, pod ktorú „kollárko” spadá, tento fakt ignorovalo. Starosta Matej Vagač (Team Bratislava, PS) totiž roky vynakladal nemalú snahu aj finančné prostriedky mestskej časti na to, aby výstavbu zahatal. Na garáži začali stavbári pracovať v marci tohto roka, keďže projekt už mal potrebné povolenia. Revitalizáciu námestia, vrátane zmeny dopravy, mesto ohlásilo už pred rokmi – zatiaľ bez plánu.
Garáž by tak mohla byť katalyzátorom ako kompetentných donútiť riešiť stav „kollárka” aj nad jej povrchom. Navyše, na uliciach Živnostenská a Vysoká vznikne výstavbou zóna pre peších, čím odbremení priestor od zaparkovaných áut. Mestu by to mohlo uľahčiť premenu námestia.
Po viac ako dekáde útrap, najmä na strane investora, sa teda rozkopané „kollárko” posunie k výstavbe garáže. Rozpočet projektu je asi 10 miliónov eur, z ktorého už bolo preinvestovaných približne 35 percent. Doteraz sa robila prvá fáza, prekladali sa inžinierske siete ako voda, plyn, elektrina či kanalizácia, ale aj optika a osvetlenie. Presúvala sa aj zeleň, upravoval terén a vznikali dočasné chodníky.
Vstup do podzemnej garáže tak plánuje rešpektovať zeleň a dizajnom medzi stromy zapadá. Prinesie 265 miest na parkovanie.
Garáž má zelenú po 15 rokoch
Developer premiestnil počas prípravných prác kvôli požiadavkám úradov aj aktivistov zhruba 70 vzrastlých stromov. Nové umiestnenie im určil magistrát, je ním petržalská križovatka Pečňa. „Naša spoločnosť zároveň na základe dohody s magistrátom zabezpečuje popriesadbovú starostlivosť,” spresnil neštandardnú podmienku predseda predstavenstva Parking House Michal Maštena.
V auguste ešte prebehne prekládka kanalizácie a dočasne sa musí presunúť aj vodovod. Uzavrie sa kvôli tomu 60 metrov z ľavého jazdného pruhu ulice na námestí pri vstupe do garáže Park One. Spoločnosť ešte musí presunúť aj stĺpy trolejbusového vedenia. Maštena hovorí, že ju pri tom zdržiavala mestská časť asi tri roky. Od jej vedenia totiž čakal na záväzné stanovisko, bez ktorého Bratislavský samosprávny kraj (BSK) nemôže požiadať o stavebné povolenie.
„Práve v týchto dňoch sme ho obdržali a akonáhle budeme mať povolenie od BSK, ukončíme tieto práce bez zbytočného odkladu,” potvrdil. Okrem toho firma musela odstrániť pozostatky stavieb z čias pred vybudovaním Slovenskej technickej univerzity a dorovnať terén. Súčasťou bol aj archeologický výskum, podľa investora však nič nenašli, keďže ide o dlhodobo husto zastavanú oblasť.
Parkovacie miesta sa míňajú
Stavebné práce budú pokračovať výkopmi. Druhá etapa má trvať do konca marca budúceho roka, ak sa opäť nespustia byrokratické prieťahy, keďže na jednotlivé fázy stavby bude investor tiež potrebovať povoľovania, vrátane toho od Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. „Vybrali sme dodávateľa Soletanche-Bachy, firmu špecializujúcu sa na technológiu podzemných konštrukčných stien,” uviedol Maštena.
Následne prejde investor k poslednej – tretej etape. Pozostáva zo stavby vnútorných konštrukcií samotnej garáže. Stavbári sa pustia aj do práce na ťahaní elektro- a vodoinštalácie, vykurovaní a chladení, vzduchotechnike a ďalších technológiách. Realizátora ešte developer vyberá, no tender uzavrie do konca roka 2025.
Podľa harmonogramu dokončí firma Parking House garáž na prelome rokov 2026 a 2027 s tým, že na konci budúceho roka má byť pripravená na skolaudovanie. Očakáva sa, že sa zlepší dostupnosť parkovania pre celé okolie – úrady, kancelárie aj rezidenti získajú 265 parkovacích miest.
Pred výkopovými prácami sa ešte robí archeologický výskum. Následne chce investor začať stavbu, na ktorú čakal 15 rokov
Kollárko garáž potrebuje
Developer ponúkol magistrátu parkovanie, ten však možnosť nevyužil. „Šesťdesiat miest, ktoré si magistrát vymienil v memorande, sme im ponúkli za cenu nákladov, avšak nakoniec zvolili iné rozpočtové priority,” uviedol Maštena.
Cena jedného miesta pre verejnosť sa pohybuje okolo 47-tisíc eur, ZŤP osoby aj rezidenti majú na miesta zľavy. Investor už teraz hlási vysoký záujem, predaných je cez 70 parkovacích boxov. Za vysokým dopytom sú aj blízke budovy, ktoré aktuálne opravujú alebo stavajú na Obchodnej ulici. Tie ich predaju tiež pomáhajú.
Parking House spravil prieskum 200 prevádzok z Obchodnej ulice a v jej okolí, z ktorého vyplýva, že najväčším problémom rezidentov je obmedzené možnosti parkovania. „Vybudovanie dodatočnej parkovacej kapacity predstavuje riešenie, ktoré väčšina z nich považovala za najzásadnejšie,” uviedol developer.
Autá, ktoré v lokalite aktuálne hľadajú parkovanie, neraz krúžia po okolí, kým sa uvoľní miesto. Podľa investora tak predstavuje garáž aj redukciu emisií. „Obnovené námestie aj v základnom variante bude predstavovať novú zeleň, mobiliár, kamerový dohľad a celkovú novú úroveň tohto priestoru,” priblížil ďalej Maštena.
Foto: Robert Hüttner
Starosta problémom?
Projekt garáže sa začal v roku 2009, následne kritika mierila najmä na odstránenie stromov a zelene. Aktívne proti parkovisku vystupoval terajší starosta Starého Mesta Matej Vagač. V tom čase bol aktivistom. Spory sa stupňovali a povoľovania sa tak roky prekladali na stoly viacerých primátorov, až kým súčasné vedenie mesta pod Matúšom Vallom nepodpísalo s investorom Memorandum o spolupráci.
Obsahuje záväzok presadiť spomínané stromy a požiadavku na fixných 265 miest na parkovanie, z ktorých 60 malo byť v systéme PAAS. Nasledovalo stavebné povolenie (2021), proti ktorému sa hneď odvolal Vagač a ďalší aktivisti. Právoplatným sa pre to stalo až o dva roky neskôr (2023) – to už bol Vagač úradujúcim starostom a celý rok 2024 hľadal podľa investora spôsoby, ako projekt zastaviť.
„Podal cca tri návrhy na neodkladné opatrenie, ktoré všetky boli zamietnuté ako nedôvodné. Sú to absolútne premrhané verejné prostriedky mestskej časti,“ tvrdil Maštena.
Foto: Parking House
Hoci sa developer zaviazal, že stromy nepoškodí, a práve naopak, zachované ich presunie na dohodnuté miesto, Vagač tvrdil, že je potrebné na ich presun povolenie mestskou časťou. Vydávať ho mal teda úrad starostu. „Na arboristov, ktorí presádzali prvé stromy a robili ošetrenia, volali každý deň najprv mestskú políciu, potom štátnu políciu, nakoniec enviro kriminálku, pričom v žiadnom prípade sa nepreukázalo nič nezákonné alebo čo by poškodzovalo predmetnú zeleň,“ kritizoval člen predstavenstva prístup Starého Mesta.
Tvrdí, že mestská časť konala nezákonne, keď zastavila presádzanie stromov. Neskôr si vedenie Starého Mesta dalo spraviť posudok, z ktorého však vyšlo, že stromy budú na novom mieste v rovnako dobrých alebo lepších podmienkach ako doteraz. „Na základe tohto posudku museli zrušiť aj obmedzenie činnosti, čím sa nám konečne uvoľnili ruky na realizáciu,” potvrdil Maštena.
Mestská časť oponuje, že konala v súlade so zákonom. Podľa jej hovorkyne Veroniky Gubkovej len dohliadala na to, aby každý projekt prešiel zákonným povoľovaním, a aby sa dodržiavali práva všetkých, vrátane verejnosti. To však nevysvetľuje fakt, že na presun stromov developer v tom čase podľa zákona nepotreboval povolenia.
„Staré Mesto dlhodobo upozorňovalo na viaceré problematické aspekty projektu – od memoranda uzavretého bez účasti mestskej časti (podpísané v máji 2020, dodatok v júni 2022 – pred nástupom Vagača do úradu), cez spôsob, akým bola z priestoru odstránená zeleň, až po vážne pochybnosti o finálnej kvalite verejného priestoru, ktorý má byť nad podzemnou garážou zrealizovaný," uviedla hovorkyňa.
Foto: Parking House
Čo s podobou kollárka a priestorom nad garážou?
Vybudovanie podzemného parkovania by malo mesto motivovať k premene námestia, ktoré roky stagnuje. Vzhľadom na stav vozovky možno povedať, že až chátra. Priestor je kvôli výraznej premávke hlučný, chaotický a nie úplne bezpečný. Navyše, aj pohyb cyklistov či chodcov potrebuje lepšie riešenie. Magistrát preto nútil investora do spomínaného memoranda, ktoré ho malo zaviazať k rešpektovaniu plánovanej obnovy priestranstva.
„V tomto kontexte však upozorňujeme, že projekt, ktorý má právoplatné stavebné povolenie, tieto záväzky voči verejnému priestoru nereflektuje. Stavebný úrad však neposudzuje, nakoľko korešponduje projekt s memorandom," prízvukuje za mestskú časť Gubková.
Premena mala obmedziť autá na západnej strane námestia, čím by sa pešia zóna zväčšila o priestor pred Hurbanovými kasárňami – kvôli tomu by sa presunuli trolejbusy na východ „kollárka”, a musela by sa posunúť aj zastávka električiek. Podľa Maštenu však tento plán nie je aktuálny. „Magistrát, žiaľ, žiadnym spôsobom nepokročil vo svojej vízii celkovej transformácie priestoru s vytvorením pešej zóny na strane Živnodomu a Novej scény,” pripomenul.
Developer navrhol, aby revitalizáciu zabezpečil spolu s ostatnými firmami, napríklad spolu s majiteľom parkoviska kancelárií Park One, za svoje peniaze v rámci PPP projektu alebo koncesie. Nikam sa však nedostali, preto ak sa nič nevyrieši ani do konca roka, upravia iba to, čo musia – povrch nad garážou. Tým sa však ani zďaleka nevyužije celý potenciál námestia, ktoré by malo byť pre ľudí lákavé.
PPP (verejno-súkromné partnerstvo):
- Súkromný subjekt spolupracuje s mestom na projekte, často ho aj financuje, stavia a neskôr spolu s mestom spravuje alebo prevádzkuje. Mesto do projektu vstupuje ako partner – nie iba ako objednávateľ
Koncesia:
- Mesto dá súkromníkovi právo zrealizovať a prevádzkovať určitú vec (napr. garáž, cestu, športovisko) na vopred dohodnutý čas a podmienky, pričom náklady aj výnosy (napr. z parkovného) nesie súkromník
„Obnovené námestie by malo byť verejnosti sprístupnené postupne. Pokiaľ sa na základe požiadaviek magistrátu bude realizovať komplexnejšia obnova tohto priestoru, bude termín odovzdania námestia záležať od náročnosti a rozsahu obnovy,” dodal Maštena.
Mestská časť má pochybnosti
„V tejto chvíli môžeme iba vysloviť prianie, aby verejný priestor na Kollárovom námestí po ukončení výstavby spĺňal všetky kvalitatívne štandardy – mal dostatočnú vrstvu zeminy, plnohodnotnú výsadbu – zeleň schopnú plniť ekologické aj klimatické funkcie a priniesol sľubovanú pešiu zónu (ktorá má vzniknúť v západnej časti námestia zobojsmernením cesty na východnej časti a presunutím zastávky verejnej dopravy)," spresnila Gubková s tým, že úprava mala lepšie prepojiť námestie s Obchodnou ulicou. Rátala aj s posunutím električkovej zastávky bližšie k námestiu, čo má zjednodušiť prestupovanie.
Zároveň však tvrdí, že obnova verejného priestoru v rámci garáže nie je istá, pretože k nej neexistujú záväzné, zákonné zmluvy. Otázne podľa nej je, či sa k nej developer postaví zodpovedne. Rokovania so stavebníkom má však na starosti hlavné mesto, ktoré je aj vlastníkom pozemku – potvrdilo to aj podpísaným memorandom. „Sľub investora o budovaní verejného priestoru a rozšírení pešej zóny vnímame z pozície mestskej časti zatiaľ iba deklaratívne – chýbajú nám konkrétne a záväzné parametre," dodala.
Mesto Bratislava, ako majiteľ pozemku, sa k projektu vyjadrilo opatrne – potvrdilo, že spolu s investorom plánuje upraviť okolie garáže aj celého námestia podľa platných dohôd a dokumentácie. Ak by však mesto robilo väčšie zásahy ako presun pruhov či rozšírenie pešej zóny, podmieňuje ich analýzami dopravy. Nechce totiž ohroziť bezpečnosť ani plynulosť premávky. Vzhľadom na plány s rozpočtom mesta však obnova nevyzerá ako reálna tento ani budúci rok. Garáž sa tak dokončí bez väčšej parády.
Foto: Ľuboš Pilc
Komplikácie výstavby budú mať dohru
Výstavba sa výrazne omeškala. Investor sa preto nemalé finančné straty rozhodol riešiť súdne. „Bol nám doručený znalecký posudok na skutočné škody, na základe ktorého spracúvame príslušné žaloby – tieto budú neskôr doplnené aj o dáta z posudkov na ušlé zisky, pretože nepovažujeme za normálne, aby stavebno-povoľovací proces na podzemnú garáž trval 15 rokov,” objasnil Maštena.
Investor označuje konanie aktuálneho starostu Starého Mesta za politickú kampaň a rozhodol sa chrániť svoju povesť. Vagač sa mu mal podľa rozhodnutia súdu verejne ospravedlniť a zaplatiť nemajetkovú ujmu.
Maštena uazvrel, že „starosta sa v rámci konania bránil tým, že išlo o bežné preháňanie a vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozsudku tvrdil, že niektoré výroky predniesol už ako starosta. Zodpovednosť (aj za peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy) by mala riešiť MČ – Staré Mesto a nie on,” dodal na záver investor.
