Rozhodnutie postaviť pri Rimavskej Sobote rozhlasový vysielač sa zrodilo na začiatku 50. rokov 20. storočia. Ako vhodné miesto bola vybraná lokalita v katastri neďalekej dediny Uzovská Panica. Výhodou bola okolitá rovina bez vysokých hôr, ktoré by komplikovali šírenie vysielania, ale aj ílovité podložie. Kvôli nemu bola v areáli vysielača vlhká či mokrá pôda, ktorá napomáhala odrazu rádiových signálov a ich lepšiemu šíreniu.
Do celého sveta
Vysielanie z nového strediska sa začalo v polovici 50. rokov. Vysielač najprv šíril krátkovlnné vysielanie, v 80. rokoch pribudol aj strednovlnný vysielač. Na prelome 70. a 80. rokov došlo k prestavbe a modernizácii krátkovlnného vysielača a v areáli boli postavené nové, mohutné antény. Ich základom boli vysoké stožiare, medzi ktorými bola natiahnutá sieť káblov, tvoriaca anténne pole.
„Vysielač v Rimavskej Sobote môžeme považovať za technický unikát. Krátkovlnné vysielanie z Rimavskej Soboty bolo určené pre celý svet. Dvoma vysielačmi sme pokrývali atlantické pobrežie Južnej Ameriky, územia v USA a v Kanade, časť Austrálie, Irán, Indiu a samozrejme, celú Európu. Ako prví v Európe sme prevádzkovali technológiu, ktorá prepojila tri vysielače s troma rôznymi frekvenciami do jednej antény,“ uviedla v jednom staršom príspevku na Facebooku spoločnosť Towercom, ktorá vysielač prevádzkovala.
Foto: Branislav Caban
Vo vrcholnom období pracovalo vo vysielacom stredisku okolo 120 ľudí. Postupom času však význam rozhlasového vysielania klesal a s ním aj využitie rimavskosobotského vysielača. V roku 2011 bolo z jeho strediska zastavené krátkovlnné vysielanie a v roku 2022 aj strednovlnné. Rozľahlý areál s majestátnymi anténami tak zostal bez využitia.
Všetky stožiare zbúrajú
Údržba vysielača bola po ukončení vysielania náročná, padlo preto rozhodnutie všetkých 13 stožiarov v jeho areáli zbúrať. „Napriek pravidelným revíziám sa na nich podpísal aj zub času. Analýza preukázala, že objekt takýchto rozmerov možno považovať za zbytočnú ekonomickú príťaž pre spoločnosť,“ vysvetlil pre Pravdu v apríli tohto roka manažér marketingu spoločnosti Towercom Marek Marcinov.
Búranie sa začalo v sobotu 2. augusta po niekoľkomesačných prípravných prácach. Ako najvhodnejší spôsob bolo vybrané odpálenie stožiarov výbušninami Semtex. Prvé padli dva 185-metrové stožiare a jeden 120-metrový. Odstrel realizovala firma Detonics S. A.
„Tieto stožiare sme odpálili takýmto spôsobom, pretože to bolo najjednoduchšie a najbezpečnejšie. Na projekte som spolupracoval ja a Miroslav Hinka, ktorý je vedúcim oddelenia projektovej prípravy v spoločnosti Towercom,“ uviedol po odstrele výkonný riaditeľ firmy Ján Fehér. Doplnil, že pred odstrelom nebolo potrebné demontovať anténny systém zo stožiarov, čo by si bolo vyžiadalo výškové práce.
Čítajte viac Obrovský vysielač so 176-metrovými stožiarmi bude zbúraný. Kedysi bol vraj najväčšou rušičkou Slobodnej Európy
Pyrotechnikov však potrápilo počasie, keďže cez región sa pred odstrelom opakovane prehnali búrky. „Trikrát sme preto prerušili nabíjacie práce, teda umiestňovanie náloží,“ konkretizoval výkonný riaditeľ. Nálože sú podľa neho síce chránené proti bleskom, ale tie by mohli ohroziť samotných pracovníkov.
V najbližších dňoch má byť ešte odstrelený stožiar strednovlnného vysielača, ktorý však nemá anténne pole. Zjednodušene povedané, ide o obrovskú, 109-metrov vysokú mohutnú kovovú tyč, ktorá sama slúži ako anténa.
V polovici septembra by malo byť zdemolovaných ďalších deväť stožiarov krátkovlnného vysielača, ktoré musia byť odstrelené naraz, pretože všetky sú spojené anténnym poľom. Napokon by mali byť odstrelené ešte tri posledné stožiare, ktoré boli podľa Fehéra súčasťou niekdajšej rušičky. Búranie sa bude týkať len samotných antén, teda stožiarov a spomínaných anténnych polí medzi nimi. Budovy, ktorých je v areáli vysielača niekoľko, zostanú zatiaľ zachované. Ich budúce využitie je ale nejasné.
Obrovská rušička
V areáli vysielača bola počas socializmu okrem vysielacieho strediska aj rušička západných rádií. Podľa niektorých zdrojov, napríklad TA3, bola dokonca najsilnejšou rušičkou rádia Slobodná Európa. Riadiace stredisko rušičky bolo pri neďalekej osade Téška a cieľom bolo rušiť vysielanie Slobodnej Európy pre Sovietsky zväz. Rušenie západných rádií napokon skončilo až koncom 80. rokov.
