Mestské zastupiteľstvo vyzvalo Okresný úrad Kežmarok na vrátenie hraníc do stavu k 1. januáru tohto roka, výzvy adresuje aj najvyšším štátnym predstaviteľom. Odporúča tiež prípravu petície, v ktorej obyvatelia dotknutej časti prejavia vôľu byť obyvateľmi Kežmarku. Starosta obce Ľubica pre agentúru SITA Ján Kapolka reagoval, že obyvatelia sa nemôžu stať rukojemníkmi dvoch samospráv, je za stretnutie zástupcov mesta a obce s cieľom dohodnúť ďalšie postupy.
Sídlisko Juh bolo postavené v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch minulého storočia, keď bola Ľubica ešte mestskou časťou Kežmarku. V roku 1992 sa obec osamostatnila a časť tohto sídliska pripadla aj jej. Katastrálna hranica tak sídlisko rozdeľovala na dve časti, Kežmarok a Ľubicu. Na spornom území sa nachádzajú štyri bytovky. Obyvatelia bytov na katastrálnej hranici v minulosti poukazovali na to, že kým kuchyne mali v Ľubici, obývačky zase v Kežmarku. Dané byty si tak nemohli odkúpiť a nemohli byť ani zateplované či renovované. V máji 2018 však katastrálny odbor zmenil katastrálnu hranicu a sídlisko Juh bolo zapísané do kežmarského katastra, stať sa tak malo na základe uznesenia vlády z 31. mája 2005. Krajský súd v Prešove však v roku 2021 zrušil zápis zmeny hranice katastrálneho územia obce z mája 2018, mesto s rozsudkom nesúhlasilo a voči rozhodnutiu súdu podalo kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd. Samotní obyvatelia tohto územia sa podľa Kežmarku niekoľkokrát vyjadrili, či už prostredníctvom referenda v roku 1991, alebo petícií, že chcú zostať bývať v Kežmarku. „K zmene katastrálnej hranice došlo po rozhodnutí košického súdu postupom Okresného úradu Kežmarok, katastrálneho odboru, prakticky zo dňa na deň, uprostred roka. Tým pádom nebolo možné nijakým spôsobom sa pripraviť na riešenie nielen popísaných problémov. Väčšina z nich nemá v histórii slovenských samospráv obdobu a nevieme, ako postupovať,“ píše mesto na sociálnej sieti. Zamestnanci mesta Kežmarok už podľa samosprávy pripravujú žiadosti o metodické usmernenia adresované ústredným orgánom štátnej správy vo veci ďalšieho postupu mesta.
Zmena hraníc podľa mesta spôsobuje obyvateľom vážne problémy v každodennom živote obyvateľov. V materiáloch k zastupiteľstvu spomína samospráva právnu neistotu pri úveroch a prevodoch nehnuteľností, nemožnosť prihlásenia sa na trvalý pobyt, obmedzenie volebného práva, ohrozenie sociálnych služieb viazaných na trvalý pobyt, strata právomocí mestskej polície či riziko kolapsu odpadového hospodárstva. Ohrozená je podľa mesta údržba ciest, chodníkov, zelene a verejného osvetlenia. Mesto poukazuje na to, že pre rozvoj tohto územia dalo spracovať aj projektové dokumentácie týkajúce sa kompletnej rekonštrukcie vnútrobloku na ulici Karola Kuzmányho, revitalizácie a rozšírenia parkovacích plôch na Petržalskej ulici a obnovy kontajnerových stojísk. V súvislosti so súčasnou situáciou hovorí o zmarených investíciách.
Čítajte viac Vláda odklepla Zamaguriu dva milióny eur. Ušlo sa aj Kežmarku, kde šéfuje „migaľovec“ Ferenčák
Zmena nenastala zo dňa na deň, reaguje vnútro
Rozsudok súdu v Košiciach doručili Katastrálnemu odboru Okresného úradu Kežmarok ešte 9. apríla. Právoplatnosť nadobudol 24. apríla. Uviedol to pre agentúru SITA hovorca Ministerstva vnútra Matej Neumann. Zmenu hranice vykonal spomínaný odbor až 26. júna. K jej zmene tak podľa neho nedošlo zo dňa na deň, ako to uviedlo mesto na sociálnej sieti. Tvrdí tiež, že o situácii mesto vedelo, pretože bolo účastníkom súdneho konania a zároveň 2. mája v zmysle infozákona požiadalo o sprístupnenie informácie týkajúcej sa záznamového konania.
Mestské zastupiteľstvo v súvislosti s problémom vyzvalo predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho a poslancov na opätovné schválenie zákona o územných sporoch, predsedu vlády SR Róberta Fica, aby predložil nový vládny návrh zákona, ak nebude veto prelomené a prezidenta SR Petra Pellegriniho, aby po schválení zákona tento bezodkladne podpísal. Zároveň vyzvalo obec Ľubica, aby plnila všetky zákonné povinnosti samosprávy na území, ktoré jej boli rozhodnutím pridelené či uzavrela nájomné zmluvy na užívanie majetku mesta Kežmarok, vrátane komunikácií, osvetlenia a inej infraštruktúry.
Starosta Ľubice Ján Kapolka vo vyjadrení pre SITA pripomenul, že rozsudok Správneho súdu v Košiciach nemal odkladný účinok, a tak Okresný úrad v Kežmarku, katastrálny odbor, nemal inú možnosť ako toto rozhodnutie zapísať do katastra nehnuteľností. Ani on si nemyslí, že bol zápis vykonaný unáhlene. Poznamenal tiež, že obyvateľ sa nemôže stať rukojemníkom sporu dvoch samospráv a všetky služby má mať poskytnuté. „Mesto Kežmarok vyrubilo všetkým občanom, aj na spornom území, poplatky za odvoz komunálneho odpadu a občania ich mestu aj uhrádzajú, tak nevidím dôvod, prečo by odvoz komunálneho odpadu nemalo zabezpečiť mesto,“ reagoval. Iné služby sú podľa jeho slov hradené z podielových daní. „Naše samosprávy sa tak musia dohodnúť, kto, komu a za čo bude uhrádzať. Na týchto občanov dostáva podielové dane mesto a podľa môjho názoru by teda tieto služby malo občanom zabezpečovať. Obec sa nebráni zabezpečovať tieto povinnosti sama, ale potom by aj podielové dane mali byť pridelené obci Ľubica. V súčasnosti majú všetci občania žijúci na spornom území trvalý pobyt v meste Kežmarok,“ dodal. Riešením je podľa neho stretnutie orgánov mesta a obce, kde sa dohodnutú ďalšie postupy, aby aj na spornom území všetko fungovalo tak, ako má.
Čítajte viac Na Záhorí má vyrásť nové zariadenie na spaľovanie odpadu. Časť Skaličanov sa obáva a spísali petíciu. Investor vysvetľuje, že ekocentrum je moderné
Výzvu, aby si obec Ľubica plnila všetky zákonné povinnosti, podľa Kapolku samospráva doposiaľ neobdržala. „Na rokovaní mestského zastupiteľstva odznelo toho veľa, od vývozu odpadu, kosenia trávy, prevádzkovania verejného osvetlenia, opatrovateľskej služby, zabezpečenia verejného poriadku, a tak ďalej, že sa nebude kosiť, mesto vypne verejné osvetlenie a mnohé iné,“ komentoval. V tejto súvislosti poznamenal, že obyvateľ sa nemôže stať rukojemníkom sporu dvoch samospráv a všetky služby má mať poskytnuté. „Mesto Kežmarok vyrubilo všetkým občanom, aj na spornom území, poplatky za odvoz komunálneho odpadu a občania ich mestu aj uhrádzajú, tak nevidím dôvod, prečo by odvoz komunálneho odpadu nemalo zabezpečiť mesto,“ reagoval. Iné služby sú podľa jeho slov hradené z podielových daní. „Naše samosprávy sa tak musia dohodnúť, kto, komu a za čo bude uhrádzať. Na týchto občanov dostáva podielové dane mesto a podľa môjho názoru by teda tieto služby malo občanom zabezpečovať. Obec sa nebráni zabezpečovať tieto povinnosti sama, ale potom by aj podielové dane mali byť pridelené obci Ľubica. V súčasnosti majú všetci občania žijúci na spornom území trvalý pobyt v meste Kežmarok,“ dodal. Riešením je podľa neho stretnutie orgánov mesta a obce, kde sa dohodnutú ďalšie postupy, aby aj na spornom území všetko fungovalo tak, ako má.
