Svieti v každom pohľade na historické centrum a rozbíja dobovú architektúry starej Bratislavy. Nedávno sa situáciu rozhodlo riešiť mesto, ktoré upozornilo, že problematický vzhľad nie je skolaudovaný. Nádej na zlepšenie podoby nábrežia tak znovu ožila vďaka novému zákonu.
Keď v roku 2018 prebehla rekonštrukcia hotela na Rázusovom nábreží, verejnosť zostala právom zhrozená. Park Inn by Radisson Danube (predtým Holiday Inn) odhalil tmavosivé odtiene exteriéru doplnené výrazne olemovanými oknami.
Vlna kritiky prišla aj z radov odborníkov. Upozornili na nevhodnosť jeho vizuálu kvôli citlivej polohe v priamom jadre historického centra. Nízka kvalita vzhľadu narušila historický kontext nábrežia a nebolo možné, aby zapadla medzi okolité budovy.
„Fasáda sa výrazne odlišuje od tradičného architektonického jazyka nábrežia a historického centra – jej dizajn je surový, neintegruje sa do prostredia s jemnou estetikou Dunaja a Hviezdoslavovho námestia. Pôsobí rušivo a priťahuje neželanú pozornosť, pričom narušuje kultivovaný charakter miesta,” ozrejmila urbanistka a architektka Dorota Sidorová.
Staré Mesto vidí nádej v novom stavebnom zákone, ten by mohol byť nástrojom, ako donútiť investora k úprave fasády
Krajský pamiatkový úrad a bratislavská samospráva v úvode leta tohto roka upozornili, že fasáda bola realizovaná v rozpore s podmienkami stavebného povolenia. Napriek tomu je nová tvár hotela už sedem rokov súčasťou brehu Dunaja. Bez skolaudovania sú aj priestory kasína a takzvaného Panorama Lounge. Staré Mesto sa preto obrátilo na Regionálny úrad pre územné plánovanie pre podozrenie z nelegálneho užívania tejto vonkajšej časti stavby.
Chýbajúca kolaudácia je dôsledkom práve sporného vzhľadu fasády hotela uprostred nábrežia. Jej zmena na vhodnejšiu verziu bola dokonca podmienkou toho, aby investor získal povolenie na predčasné užívanie hotela. Jednoducho, stavba nemala byť skolaudovaná, kým fasádu neupraví.
Pôvodný proces kolaudácie totiž prerušil stavebný úrad ešte v roku 2018, stál za tým bývalý starosta Starého Mesta Radoslav Števčík. Ten dovolil hotel užívať predčasne, iba ak sa fasáda upraví. Práce sa podľa vedenia mali začať do troch týždňov odkedy úrad majiteľovi dodal rozhodnutie, pričom fasáda mala byť hotová do piatich mesiacov (v tom čase do októbra 2018).
Investor dianie napadol a proti rozhodnutiu sa odvolal. To, či mestská časť postupovala v súlade so zákonom, preverila okresná prokuratúra. Výsledkom bolo, že Okresný úrad vyhovel investorovi a rozhodnutie staromestského stavebného úradu zrušil.
Náprava mala prebehnúť tesne po rekonštrukcii
Hotel nachádzajúci sa priamo pod Mostom SNP, v absolútnom vstupe do centra Bratislavy, vidí každý turista. Protesty proti tomu, ako agresívne a rušivo zasiahla jeho fasáda do exponovanej časti mesta, viedli k úprave – olemovanie okien investor natrel na tmavosivo, striedavo s bielou.
Hotel mal však vyzerať úplne inak, pričom výrazný odklon badať najmä vo farebnom vyhotovení, aj prepracovanejších detailoch. Exteriér hotela mal mať plastické výčnelky, namiesto asymetricky porozhadzovaných štvorcov okolo okien.
Patová situácia so vzhľadom hotela vyústila do nominácie na anticenu za architektúru Brutus. Udeľuje sa za najhoršie architektonické počiny Slovenska. Cena, ktorú v roku 2019 získal, upozornila na necitlivý zásah do mestského prostredia a na zlyhanie kontroly pri realizácii stavby. Prípad sa stal symbolom zlej praxe pri rekonštrukciách v historických lokalitách.
„Stala sa symbolom nevkusnej architektúry a vstúpila do ľudovej kultúry cez satirické meme. V našej krajine je alarmujúce, že chýbalo adekvátne vzdelávanie o vkuse, a výsledkom sú práve takéto príklady, kde architektúra doslova kričí namiesto toho, aby rešpektovala svoje okolie,” prízvukovala Sidorová.
Foto: Ľuboš Pilc
Pamiatkari nevedeli, ako ďalej
Mestská časť od začiatku dávala za pravdu pamiatkarom aj verejnosti. Neskôr však priznala, že ťahá za kratší koniec, pretože vyčerpala všetky dostupné právne prostriedky, ktoré by prinútili vlastníka hotela fasádu upraviť. Problémom bol detail, ktorý zapríčinil, že hotel zostal bez zmeny.
Vedenie stavebného úradu ešte pred nástupom Števčíka totiž urobilo chybu. Vo svojom rozhodnutí úrad stavebníkovi neurčil, dokedy musí začať so stavebnými prácami na fasáde. Požiadavka zmeniť fasádu bola síce v odôvodnení spomenutá, ale tým, že ostala len tam, nedalo sa túto opravu priamo vymáhať.
Dalo by sa to, len ak by bola uvedená aj vo výroku, ktorý je právne záväzný – tam sa však o úpravách fasády nič neuvádzalo. A práve na výrok sa úrady a kontrolné orgány pozerajú, keď chcú zistiť, čo presne musí investor počas výstavby dodržať.
Kvôli tomu platilo následné povolenie na predčasné užívanie hotela v podstate neobmedzene, bez jasného termínu, dokedy musí prebehnúť náprava. Zároveň sa ukázalo, že systém kontroly a prípadných sankcií mal viacero sivých zón. Mestská časť znovu otvorila túto tému, keďže od apríla tohto roka platí nový zákon umožňujúci pokuty a prísnejšie kontroly v prípade nelegálneho používania častí stavieb.
Táto novinka v legislatíve umožňuje Starému Mestu podať podnet na prešetrenie, či je fasáda hotela používaná nezákonne. V prípade, že sa preukáže nelegálnosť, investorovi uložia pokutu. Môže sa vyšplhať až na 150-tisíc eur. „Pravdepodobne sa bude riešiť legislatívna rovina platnosti. Viem si predstaviť i prestavbu v budúcnosti,” dodala Sidorová.
Foto: Ľuboš Pilc
Prečo vyzerá fasáda takto?
Vlastník budovy síce predložil návrh novej fasády, ktorý bol architektonicky únosný (aspoň na papieri), no realizovaná podoba sa od neho zásadne líšila. Počas obnovy hotela Park Inn investor zrealizoval úplne inú fasádu, než bola v pôvodnej, schválenej vizualizácii. Pamiatkari tvrdili, že túto podobu neodobrili.
Bežnou realitou Slovenska je, že počas výstavby sa návrhy jednoducho zmenia. Často z ekonomických dôvodov, keď investor použije lacnejšie materiály alebo pozmení detaily. To, že by to robiť nemal, lebo sa zmení aj celková podoba, je už iná téma. Pri hoteli však nešlo o drobné úpravy, návrh je kompletne iný – to sa týka farebnosti, plastických prvkov okolo okien aj použitých materiálov.
Ak úrad nezasiahne, teda nerobí priebežne kontroly, stavba sa dokončí tak, ako majiteľ uzná za vhodné. Park Inn je tak ukážkovým príkladom zlyhania systému v ochrane verejného priestoru. O to horšie, že ide o budovu, ktorá už nemôže byť na dôležitejšom mieste. Vznikla tak situácia, keď sa legálne dokončila rekonštrukcia budovy, ktorá neodrážala schválený návrh – no nikto za to neniesol následky.
Foto: Ľuboš Pilc
Podoba nábrežia sa dá zachrániť
Aby hotel fungoval správne v prostredí dunajského nábrežia, musel by splniť overené princípy. Nová stavba by mala byť podľa urbanistky premyslene zasadená do prostredia. To neznamená, že nemôže byť moderná, no súčasný dizajn hotela nespĺňa ani štandardy modernej architektúry. Rovnako dôležitá je aj účasť verejnosti na vzhľade budov.
„Architektúra nemusí byť len odborný produkt, ale výstup spoločnej reflexie verejnosti, odborníkov a samosprávy. Tým nemám na mysli verejné hlasovanie o podobe hotela, ale kvalitnú medziodborovú a ‚multistakeholderskú‘ prípravu projektu,” dodala Sidorová.
Estetika výstavby je v rámci mesta väčším prínosom, nie iba povrchnou záležitosťou či rozmarom architektov. Stavba musí byť príťažlivá, praktická a úsporná – keď už sa robí rekonštrukcia, nech je kvalitná po každej stránke.
„Dobrá architektúra musí byť nielen funkčná, energeticky úsporná, ale aj krásna, aby motivovala ľudí, aby sa starali o svoje okolie. Pokiaľ na krásu rezignujeme, výsledkom sú práve takéto prestavby, ktoré síce technicky fungujú, no vizuálne nám poškodzujú,” uzavrela Sidorová.
